Najvyšší súd
1 Cdo 30/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. G., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom, Advokátska kancelária JUDr. S., so sídlom T.,
proti žalovanému JUDr. L. P., advokátovi so sídlom v B., o náhradu škody vo výške
28 895,31 € spolu s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6 C
275/2005, v konaní o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo
7. októbra 2009, sp. zn. 25 Co 47/2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre zo 7. októbra 2009, sp. zn. 25 Co 47/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobou podanou 9. decembra 2005 na Okresnom súde Topoľčany sa žalobca domáhal
náhrady škody vo výške 870 500 Sk (28 895,31 eur) spolu s príslušenstvom, ktorú mu podľa
jeho tvrdenia spôsobil žalovaný pri výkone advokátskej činnosti. Žalovaný porušil svoje
povinnosti advokáta, keď na základe zmluvy o právnej pomoci nekonal riadne a včas pri
obstarávaní záležitosti pre žalobcu, ktorou bolo rokovanie o kúpe a príprava kúpnej zmluvy
týkajúcej sa pozemkov, ktoré chcel žalobca kúpiť od predávajúceho – S.
Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 17. februára 2009 č. k. 6 C 275/2005-157
žalobu zamietol. Súd mal za preukázané, že účastníci súdneho konania uzatvorili 17. marca
2003 zmluvu o právnej pomoci, predmetom ktorej bolo usporiadanie majetkových vzťahov.
Na základe tejto zmluvy mal žalovaný zastupovať žalobcu pri rokovaní so S. vo veci
odkúpenia ich pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. obce T konkrétne išlo o parcelu č. X –
ostatné plochy vo výmere X, parcelu č. X zastavané plochy a nádvoria o výmere 188 m2
a parcelu č. 1639 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2 (ďalej len „pozemky“ alebo „nehnuteľnosti“). Súčasne sa zmluvné strany dohodli na odmene za právnu pomoc, a to za
jeden úkon v čiastke l0 650 Sk (353,52 eur), plus 20% DPH.
Prvostupňový súd zistil, že v čase pred uzatvorením zmluvy o právnej pomoci žalobca
osobne viedol rokovania so S. o kúpe predmetných pozemkov, ktoré užíval bez toho, aby mal
uzatvorenú so S. nájomnú zmluvu, a že prebiehali najmä jednania o cene pozemkov. Listom z
11. marca 2003 S. oznámili žalobcovi, že z dôvodu novej situácie v oblasti záujmu iných
právnických osôb o ich pozemky, mu dávajú možnosť odkúpiť uvedené pozemky za nimi
požadovanú cenu 400 Sk (13,28 eur) za m2. Z listu ďalej vyplýva, že očakávajú odpoveď
žalobcu do 22. marca 2003 a po tomto termíne budú hľadať inú právnu formu na
vysporiadanie ich dlhoročných majetkovo-právnych vzťahov. Uvedený list z 11. marca 2003
zaslal žalobca žalovanému, ktorý, podľa pečiatky jeho kancelárie, prijal tento list 17. marca
2003 a v tento deň žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o právnej pomoci. Žalovaný na
základe zmluvy o právnej pomoci začal viesť rokovania so zástupcami S., ktorí mu následne
pripravili požadované podklady potrebné na prípravu kúpnej zmluvy, tieto však neboli
žalovaným včas prevzaté a žalovaný v primeranej lehote nepredložil návrh kúpnej zmluvy S S. napokon listom zo 17. júna 2003 oznámili žalobcovi, že odstupujú od ponuky odpredať mu
vyššie uvedené pozemky a to z dôvodu, že žalobca neakceptoval ich ponuky. Následne, 1.
júla 2003, uzatvorili S., ako predávajúci, so spoločnosťou M. so sídlom T. ako kupujúcim,
kúpnu zmluvu, ktorou predali kupujúcemu okrem iných i nehnuteľnosti, o ktoré mal predtým
záujem žalobca.
Následne, kúpnou zmluvou uzatvorenou 12. decembra 2003 odkúpil žalobca uvedené
pozemky od spoločnosti M. za celkovú cenu 1 566 900 Sk (52 011,55 eur), čo v prepočte
predstavuje 900 Sk (29,88 eur) za m2. V danej veci žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla tým,
že žalovaný ako advokát nekonal riadne a včas pri príprave a vyhotovení návrhu kúpnej
zmluvy, v dôsledku čoho neuzatvoril kúpnu zmluvu so S s kúpnou cenou 400 Sk (13,28 eur)
za m2 pozemkov, ale S. predali nehnuteľnosti spoločnosti M., od ktorej potom odkúpil
nehnuteľnosti, avšak za cenu 900 Sk (29,88 eur) za m2 pozemkov. Rozdiel celkových cien za
pozemky predstavuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody 870 500 Sk (28 895,31
eur).
Prvostupňový súd uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného chrániť práva a oprávnené
záujmy žalobcu a mal konať tak, aby návrh zmluvy bol včas a riadne pripravený, už i vzhľadom na obsah uvedeného listu S, ktorí v ňom uviedli, že očakávajú odpoveď do 22.
marca 2003 (na ponúknutú cenu 400,-Sk/ m2) s upozornením, že po tomto termíne budú
hľadať inú právnu formu na vysporiadanie ich majetkovo-právnych vzťahov. Podľa
prvostupňového súdu žalovanému nič nebránilo, aby konal včas a pripravil návrh zmluvy, k
čomu však došlo až 23. júna 2003, teda až po tom, keď žalobca dostal list od S., že odstupujú
od svojej ponuky odpredať žalobcovi predmetné pozemky. Týmto podľa prvostupňového
súdu možno hovoriť o založení zodpovednosti žalovaného za škodu, ak by navrhovateľovi
takouto nečinnosťou škoda vznikla.
Prvostupňový súd sa ďalej zaoberal otázkou, či je splnený súčasne druhý predpoklad
zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorým je vznik škody. Podľa prvostupňového súdu
tento druhý predpoklad zodpovednosti žalovaného nebol preukázaný žalobcom, na ktorého
strane bolo dôkazné bremeno. Žalobca, ako to vyplývalo z dokazovania, dlhšiu dobu a to ešte
predtým, ako uzatvoril s odporcom zmluvu o právnej pomoci, rokoval so S. o odkúpení
nehnuteľností, čo sa odkladalo najmä kvôli tomu, že sa nedokázali zhodnúť na cene, ktorá sa
postupne znižovala, najskôr sa hovorilo o cene l 000 000 Sk (33193,92 eur), potom 600 Sk
(19,92 eur) až 650,Sk (21,58 eur) za m2. S. neskôr oznámili výšku ceny 400 Sk (13,28 eur) za
m2 a nakoniec žalobca odkúpil nehnuteľnosti od spoločnosti M. za 900 Sk (29,88 eur) za m2,
čím vlastne naplnil svoj záujem vlastniť pozemky, na ktorých stáli budovy jeho prevádzky, a
preto touto kúpou nehnuteľností za uvedenú cenu nemožno hovoriť o vzniku škody na jeho
strane tým, že by došlo k zníženiu jeho majetku, keď na základe uvedenej kúpnej zmluvy
nadobúdal nehnuteľností do vlastníctva a týmto došlo k rozmnoženiu jeho majetku.
K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd tiež na základe oznámení viacerých realitných
kancelárií, podľa ktorých sa v čase, keď žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou M.
predávali obdobné nehnuteľnosti za cenu 1 000 Sk (33,19 eur) až l 200 Sk (39,83 eur). Podľa
prvostupňového súdu nemôže byť cena, za ktorú žalobca odkúpil uvedené nehnuteľnosti,
sama o sebe rozhodujúcou príčinou, od ktorej by sa mohol odvíjať rozsah skutočnej škody a
to s poukazom na to, že na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobúdal navrhovateľ určité
hodnoty vo forme nehnuteľností do jeho vlastníctva. Preto súd vzhľadom na túto skutočnosť
žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal vznik škody. Súd sa tiež zaoberal vznesenou
námietkou premlčania zo strany žalovaného a dospel k záveru, že táto námietka premlčania
nie je dôvodná.
Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Nitre rozsudkom zo
7. októbra 2009 sp. zn. 25 Co 47/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 28 895,31 eur (870 500 Sk) spolu s 13%
úrokmi z omeškania ročne od 30. novembra 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania
vo výške 7 062 eur (212 749,81 Sk) na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa,
že ak by žalovaný poskytol právnu pomoc žalobcovi riadne a včas a ak by nebolo došlo k
nečinnosti, prieťahom alebo k inému zanedbaniu povinností, dalo sa predpokladať, že by
predávajúci – S. odpredali pozemky žalobcovi za kúpnu cenu 400 Sk/m2, vzhľadom na ich
ponuku z 11. marca 2003. Podľa názoru odvolacieho súdu však žalovaný, napriek rokovaniu
so zástupcami vlastníka pozemkov, konal liknavo, s prieťahmi, resp. aj nekonal, a tak došlo k
tomu, že listom zo 17. júna 2003 vlastník pozemkov odstúpil od rokovaní, týkajúcich sa
prevodu pozemkov na žalobcu a tieto pozemky predal inému subjektu a to obchodnej
spoločnosti M.
Na rozdiel od súdu prvého stupňa však odvolací súd zaujal jednoznačné stanovisko,
že rozdiel medzi cenou za pozemky ponúknutou žalobcovi S.S. B. a cenou, za ktorú kúpil
uvedené pozemky od spoločnosti M. je skutočnou škodou, lebo o sumu 870 500 Sk (28
895,31 eur) sa zmenšil majetok žalobcu, pretože o túto sumu musel žalobca zaplatiť viac, ako
by bol zaplatil, keby bol realizovaný prevod vlastníctva od predchádzajúceho vlastníka – S..
Podľa odvolacieho súdu, skutočnosť, že žalobca kúpil nehnuteľnosti a nadobudol ich do
svojho vlastníctva, je síce zväčšením jeho majetku, ale o hodnotu týchto nehnuteľností nejde,
pretože ide iba o to, že tieto nehnuteľnosti nadobudol za vyššiu cenu, za akú ju pri
očakávanom chode udalostí,pri riadnom splnení si povinností advokáta mohol nadobudnúť.
O túto sumu sa reálne zmenšil majetok žalobcu a tým utrpel škodu, a to škodu skutočnú.
Podľa záveru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti
advokáta za škodu podľa § 21 ods. 1 zákona o advokácii (zákon č. 132/1990 Zb.). Súd sa
zaoberal i tým, či sa advokát prípadne nezbavil svojej zodpovednosti v zmysle § 21 ods. 4
zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Bolo jeho povinnosťou preukázať, že škode nemohol
zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Žalovaný advokát
však nechránil práva a oprávnené záujmy klienta, keď nekonal riadne a včas, a práve pre jeho
nečinnosť a prieťahy nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva
medzi S. a žalobcom. Podľa odvolacieho súdu žalovaný advokát nepreukázal nijakým hodnoverným, jasným a jednoznačným, pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý má sám právnické
vzdelanie (preto sa na neho nevťahuje povinnosť byť zastúpený advokátom) a namietal, že
rozsudok krajského súdu, je nesprávny, nakoľko odvolací súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolateľ tiež uviedol, že rozsudok
odvolacieho súdu je možné považovať za arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov. Podľa jeho názoru sa odvolací súd nevysporiadal s jeho argumentáciou
a s vykonanými dôkazmi, ktoré svedčia v prospech jeho tvrdení, čo možno považovať za
odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O. s. p. Podľa
dovolateľa je uvedený dovolací dôvod naplnený aj tým, že je napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu je tzv. “prekvapivým rozhodnutím“. Rozsudok odvolacieho súdu spočíva aj
na nesprávnom právnom posúdení, keď odvolací súd pochybil pri subsumpcii skutkových
okolností prípadu pod hypotézy právnych noriem, ktorých aplikácia v tomto prípade
prichádza do úvahy, v dôsledku čoho tieto právne normy nesprávne aplikoval. Nakoniec
dovolateľ uviedol, že v konaní súdu došlo k porušeniu zásady procesnej rovnosti a zásady
rovnosti zbraní, keď odvolací súd na neho preniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky kúpnej
ceny, ktoré malo zaťažovať žalobcu a týmto je podľa § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p. konanie
postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Dovolateľ na podporu svojich tvrdení uviedol, že nebola splnená ani jedna
z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne uviedol, že z jeho strany nedošlo
k porušeniu jeho právnej povinnosti, keďže pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnych
služieb dostal od navrhovateľa jednoznačnú úpravu ohľadom kúpnej ceny za predmetné
pozemky, ktorá podľa požiadavky žalobcu nesmela presiahnuť 340 Sk za m2. Nepredloženie
kúpnej zmluvy S. nebolo teda porušením povinností, ale naopak konaním v súlade
s ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka. Podľa dovolateľa súd nemal
žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že žalobca akceptoval kúpnu cenu vo výške 400
Sk za m2, a nemal preukázanú úpravu ohľadom výšky kúpnej ceny za pozemky ani v inej
sume, to znamená že nezistil v úplnosti, aký bol obsah zmluvného vzťahu založeného medzi
žalobcom a žalovaným zmluvou o poskytnutí právnych služieb. Ak však súd nezistil, aký mal
tento právny vzťah obsah, nemohol zistiť ani to, či prípade konkrétneho konania alebo
nekonania žalovaného došlo z jeho strany k porušeniu mandatára či príkazníka. Dovolateľ ďalej namietal vyčíslenie škody zo strany žalobcu, pričom podľa jeho názoru sa táto škoda
odvíja od ceny pozemkov, ktorú požadovali S., ktorú však žalobca nikdy nezaplatil, išlo teda
o hypotetickú cenu, preto ani nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku žalobcu a skutočná škoda
žalobcovi nevznikla. Dovolateľ ďalej uviedol, že žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani
výšku ceny, za ktorú žalobca kúpil pozemky od spoločnosti M., keďže v čase uzatvorenia
kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou M. už žalobcu nezastupoval
a neposkytoval mu právne služby. Z tohto hľadiska, ak by sa aj hypoteticky uvažovalo
o určitej majetkovej ujme, ktorá by žalobcovi vznikla v dôsledku skutočnosti, že zaplatil za tie
isté pozemky vyššiu kúpnu cenu, nemôže za túto ujmu zodpovedať on, keďže neexistuje
žiaden vzťah, a teda ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním či nekonaním a výškou
kúpnej ceny dohodnutej medzi spoločnosťou M. a žalobcom. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že považuje rozsudok odvolacieho
súdu za vecne aj procesne správny. Súhlasil so závermi a argumentáciou odvolacieho súdu
o tom, že žalovaný si neplnil povinnosti advokáta vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, bol
nečinný a liknavý a v priamej súvislosti s týmto porušovaním povinností advokáta mu vznikla
škoda. Žalobca uviedol, že je na mieste požadovať od žalovaného, aby preukázal existenciu
limitujúceho príkazu žalobcu ohľadom kúpnej ceny. Takýto príkaz podľa žalobcu ani neexistoval, pretože žalobca akceptoval kúpnu cenu 400 Sk m2, teda v takej výške, v akej ju
požadovali S., a žalovaný mal teda dotiahnuť rokovania do úspešného konca tak, aby došlo
k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Žalobca trval na tom, že preukázal aj vznik škody, pričom
touto škodou je rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú kúpil pozemky od spoločnosti M. a
kúpnou cenou, ktorú by dosiahol pri obvyklom chode vecí so S., pokiaľ by zo strany odporcu
nedošlo k porušeniu jeho právnych povinností. Mal za to, že boli splnené všetky predpoklady
pre zodpovednosť žalovaného ako advokáta za škodu, a preto navrhol dovolanie žalovaného
zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p.
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.
Podľa zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii“), ktorý
treba v danej veci aplikovať z dôvodu, že k tvrdenému vzniku škody došlo v roku 2003 (t. j.
za účinnosti tohto zákona), advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 1 zákona o advokácii); zodpovednosť advokáta
sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom (§ 21 ods. 2
zákona o advokácii). Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať (§ 21 ods. 4
zákona o advokácii). Zákon o advokácii určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo
zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorá má z hľadiska platnej zákonnej typológie
záväzkov všeobecnú povahu zmluvy mandátnej alebo príkaznej. Ustanovenia zákona
o advokácii upravujúce práva a povinnosti advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu
spôsobenú klientovi (§ 13 až § 21 zákona o advokácii), predstavujú osobitnú právnu normu
(lex specialis) vo vzťahu k tým ustanoveniam Obchodného zákonníka a Občianskeho
zákonníka, ktoré stanovujú práva a povinnosti mandatára resp. príkazníka.
Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle § 21 zákona o advokácii je tzv. objektívnou
zodpovednosťou, teda zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nie je teda dôležité, či ju
advokát spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Táto zodpovednosť je založená na
súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: 1) výkon advokácie, 2) vznik škody a 3) príčinná
súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov
zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto
smere poškodený.
1) Výkon advokácie
Z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o advokácii možno vyvodiť, že výkonom advokácie
je najmä obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických osôb pred
súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín, poskytovanie
právnych rád a spracovávanie právnych rozborov. O výkon advokácie relevantný z hľadiska
§ 21 zákona o advokácii ide bezpochyby najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom
advokát porušuje povinnosti stanovené zákonom o advokácii. Zodpovednosť advokáta teda
nie je daná v každom prípade, keď napr. ním zastupovaný klient nebol v určitom konaní
úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom
porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (pozri 3 M Cdo 18/2009). Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu podľa § 21 zákona
o advokácii je teda porušenie právnej povinnosti resp. existencia úkonu, ktorý je v rozpore
s objektívnym právom, obdobne ako je tomu pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa
Občianskeho zákonníka (pozri 4 Cdo 206/2007).
V zmysle § 13 zákona o advokácii je advokát pri výkone advokácie povinný
zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa
príkazmi klienta. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného,
konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo
podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné (§ 13 ods. 2 zákona o
advokácii). Advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna
(§ 13 ods. 3 zákona o advokácii). V zmluve o právnej pomoci uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným 17. marca 2003 je predmet právnej pomoci určený ako „usporiadanie
majetkových vzťahov“. Aj z takto všeobecne určeného predmetu zmluvy je možné určiť, že
povinnosťou advokáta bolo vykonávanie činnosti smerujúcej k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
medzi jeho klientom a S. Podľa dovolacieho súdu, okrem povinnosti vypracovať kúpnu
zmluvu a zaslať ju predávajúcemu, vplývali žalovanému zo zmluvy o právnej pomoci aj
ďalšie povinnosti súvisiace s činnosťou týkajúcou sa obstarania kúpy nehnuteľností pre
svojho klienta. Súčasťou týchto ďalších povinností bola predovšetkým povinnosť advokáta
komunikovať s predávajúcim, informovať klienta o okolnostiach a postupe pri vybavovaní
jeho veci a tiež povinnosť prijímať, korigovať alebo odmietať návrhy predávajúceho a to
v súlade s pokynmi svojho klienta.
Na základe listu S. z 11. marca 2003, ktorý bol žalovanému doručený 17. marca 2003,
mal žalovaný vedomosť o tom, že predávajúci požaduje cenu 400 Sk za m2 predmetných
pozemkov, že očakáva odpoveď do 22. marca 2003 a že po tomto termíne bude hľadať inú
právnu formu na vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov so žalobcom. S. na základe
ďalšieho listu zo 17. júna 2003, ktorý adresovali žalobcovi, odstúpili od svojej ponuky predať
pozemky žalobcovi a ako dôvod odstúpenia od svojej ponuky uviedli skutočnosť, že od 11.
marca 2003 do 17. júna 2003 žalobca neakceptoval ich ponuku na odkúpenie pozemkov a že
od jeho právneho zástupcu neobdržali návrh kúpnej zmluvy (č. l. 43).
Žalovaný uviedol, že žalobca nesúhlasil s navrhovanou cenou 400 sk/m2 pričom bol
ochotný zaplatiť maximálne 344 Sk za m2, a teda hlavným dôvodom, prečo nemohol predávajúcemu predložiť návrh kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že mu chýbal pokyn jeho
klienta týkajúci sa výšky kúpnej ceny. Ak by žalovaný už v začiatkoch poskytovania právnej
pomoci pre žalobcu postupoval svedomite a dôsledne, tak ako mu to ukladá zákon
o advokácii, bol by písomne reagoval na návrh predávajúceho z 11. marca 2003, ktorého
obsahom bola ponuka predať pozemky žalobcovi za cenu 400 Sk za m2, a to tak, že v súlade
s pokynom svojho klienta by buď návrh akceptoval, alebo v prípade, že žalobca nesúhlasil
s uvedenou cenou, by navrhol predávajúcemu zníženie kúpnej ceny. Žalovaný síce vstúpil do
ústneho rokovania so S., avšak podľa ich vyjadrenia v liste, ktorým odstúpili od svojej
ponuky, bol jeden z dôvodov odstúpenia ten, že žalobca ani neakceptoval ich ponuku na
odkúpenie pozemkov a tak sa svojou ponukou už necítili byť viazaní. Ako vyplýva zo
svedeckých výpovedí, žalovaný nepostupoval riadne ani pri prevzatí dokladov potrebných pre
prípravu kúpnej zmluvy, ktoré pre žalovaného uložil zástupca S. na ich vrátnici, keď sa tieto
doklady po týždni vrátili S. spať ako neprevzaté žalovaným (č. l. 21, 101, 103). K tvrdeniu
žalovaného, že nemohol predložiť návrh kúpnej zmluvy z dôvodu chýbajúceho pokynu
svojho klienta o tejto cene dovolací súd uvádza, že ak jediným sporným bodom kúpnej
zmluvy bola kúpna cena, žalovanému nič nebránilo vypracovať návrh kúpnej zmluvy, v ktorom kúpna cena ešte nebola definitívne určená, pričom samotná cena mohla byť ešte
predmetom následného rokovania medzi predávajúcim a kupujúcim. Žalovaný predložil návrh
kúpnej zmluvy až po tom, ako S. odstúpili od svojej ponuky, teda takmer po 3 mesiacoch od uplynutia konečného termínu stanoveného predávajúcim na vyjadrenie sa k jeho návrhu.
Čiastočne možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo aj za
prispenia dôvodov, ktoré neboli na jeho strane. Dovolací súd však komplexne posudzoval
konanie žalovaného pri zastupovaní žalobcu vo veci usporiadania majetkových vzťahov
a usúdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť stanovenú zákonom o advokácii konať pri
zastupovaní svojho klienta svedomite, riadne a včas. Treba dodať, že svedomitým konaním
advokáta nie je také konanie, ktoré nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného
záujmu o klienta a jeho vec.
2) Vznik škody
Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 21 zákona č. 132/1990 Zb.
rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou
škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá
predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu
(pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené
zväčšenie alebo prekazené budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné
očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej
udalosti.
Žalobca si vyčíslil škodu v tom zmysle, že na základe nekonania žalovaného musel
zaplatiť za predmetné pozemky o 500 Sk za m2 viac, teda celkovo o 870 500 Sk viac, ako by
zaplatil, keby mal možnosť kúpiť tieto pozemky od ich pôvodného vlastníka – S. Ak by pri
dovolací súd pri posudzovaní škody izoloval samotnú kúpu pozemkov žalovaným od
okolností, ktoré predchádzali kúpe a neprihliadal by na skutočnosť, že žalobca mal možnosť
kúpiť pozemky o 500 Sk/m2 lacnejšie, musel by konštatovať (tak ako prvostupňový súd), že
ku vzniku škody nedošlo, keďže nadobudnutie veci za peňažnú protihodnotu nemožno
považovať za zníženie existujúceho majetkového stavu žalobcu. V tomto prípade je však
potrebné skúmať vznik škody aj vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali jej vzniku,
pričom má význam predovšetkým tá skutočnosť, že žalobca mal reálnu možnosť kúpiť
uvedené pozemky za cenu nižšiu o 870 500 Sk oproti cene, za ktorú tieto pozemky neskôr
kúpil. Na základe skutočnosti, že žalovaný kúpil uvedené pozemky od spoločnosti M. za
vyššiu cenu, než za akú mohol tieto pozemky reálne kúpiť od S., sa znížil majetkový stav
žalobcu oproti stavu, ktorý by nastal, ak by žalovaný uskutočnil kúpu pozemkov od S.. Týmto
bol teda založený aj druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody.
3) Príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody
O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).
Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný
vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola
príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej
súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina
ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny
a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R
21/1992, porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 144/2008).
V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom
niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť
však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je
„priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený – nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu
ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu
(porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007).
Ak sa teda v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku
škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (v tomto prípade konanie advokáta) je tou
skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti
pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila
ako príčina škody.
Odvolací súd založil zodpovednosť žalovaného za škodu iba na základe zistenia
skutočností, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii a že
žalovanému vznikla skutočná škoda a pritom sa nezaoberal skutočnosťou, či existoval vzťah
príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaného a vzniknutou škodou. Treba
zdôrazniť (v rámci už spomenutej postupnosti javov), že nie každé zanedbanie, porušenie
alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za
škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta
neznamená automaticky vznik jeho zodpovednosti za škodu na strane klienta. Dovolací súd
tiež uvádza, že na základe logickej postupnosti pri zisťovaní predpokladov zodpovednosti za
škodu by sa odvolací súd mohol zaoberať vzťahom príčinnej súvislosti medzi konaním
advokáta a spôsobenou škodou až po tom, ako by usúdil, že sú splnené prvé dva predpoklady
zodpovednosti za škodu. Odvolací súd však po tej časti svojho rozsudku, v ktorej ustálil, že
žalovaný porušil svoje povinnosti advokáta a že žalobca utrpel škodu iba konštatoval, že sú
splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 21 ods. 1 zákona
advokácii.
Najvyšší súd teda dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z neho nemožno bez ďalšieho jednoznačne vyvodiť, ako
odvolací súd hodnotil vzťah príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a spôsobenou
škodou (v tomto smere by odvolací súd nemohol odkázať na rozsudok prvostupňového súdu,
ktorý po tom, ako usúdil, že nedošlo ku škode, už nemusel pristúpiť k skúmaniu splnenia
ďalšieho predpokladu zodpovednosti za škodu – príčinnej súvislosti). Uvedená skutočnosť je
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.2 písm.c/ O.s.p.).
Z uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
jeho rozhodnutie podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243d
ods.1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta