Najvyšší súd  

1 Cdo 30/2010

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. G., bývajúceho v T.,   zastúpeného JUDr. M. S., advokátom, Advokátska kancelária JUDr. S., so sídlom T.,

proti žalovanému JUDr. L. P., advokátovi so sídlom v B., o náhradu škody vo výške

28 895,31 € spolu s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6 C

275/2005, v konaní o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo  

7. októbra 2009, sp. zn. 25 Co 47/2009, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky rozsudok Krajského   súdu v Nitre zo   7. októbra 2009, sp. zn. 25 Co 47/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou 9. decembra 2005 na Okresnom súde Topoľčany sa žalobca domáhal

náhrady škody vo výške 870 500 Sk (28 895,31 eur) spolu s príslušenstvom, ktorú mu podľa

jeho tvrdenia spôsobil žalovaný pri výkone advokátskej činnosti. Žalovaný porušil svoje

povinnosti advokáta, keď na základe zmluvy o právnej pomoci nekonal riadne a včas pri

obstarávaní záležitosti pre žalobcu, ktorou bolo rokovanie o kúpe a príprava kúpnej zmluvy

týkajúcej sa pozemkov, ktoré chcel žalobca kúpiť od predávajúceho – S.

Okresný súd Topoľčany rozsudkom zo 17. februára 2009 č. k. 6 C 275/2005-157

žalobu zamietol. Súd mal za preukázané, že účastníci súdneho konania uzatvorili 17. marca

2003 zmluvu o právnej pomoci, predmetom ktorej bolo usporiadanie majetkových vzťahov.

Na základe tejto zmluvy mal žalovaný zastupovať žalobcu pri rokovaní so S. vo veci

odkúpenia ich pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. obce T konkrétne išlo o parcelu č. X –

ostatné plochy vo výmere X, parcelu č. X zastavané plochy a nádvoria o   výmere 188 m2

a parcelu č. 1639 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 220 m2 (ďalej len „pozemky“ alebo „nehnuteľnosti“). Súčasne sa zmluvné strany dohodli na odmene za právnu pomoc, a to za

jeden úkon v čiastke l0 650 Sk (353,52 eur), plus 20% DPH.

Prvostupňový súd zistil, že v čase pred uzatvorením zmluvy o právnej pomoci žalobca

osobne viedol rokovania so S. o kúpe predmetných pozemkov, ktoré užíval bez toho, aby mal

uzatvorenú so S. nájomnú zmluvu, a že prebiehali najmä jednania o cene pozemkov. Listom z

11. marca 2003 S. oznámili žalobcovi, že z dôvodu novej situácie v oblasti záujmu iných

právnických osôb o ich pozemky, mu dávajú možnosť odkúpiť uvedené pozemky za nimi

požadovanú cenu 400 Sk (13,28 eur) za m2. Z listu ďalej vyplýva, že očakávajú odpoveď

žalobcu do 22. marca 2003 a po tomto termíne budú hľadať inú právnu formu na

vysporiadanie ich dlhoročných majetkovo-právnych vzťahov. Uvedený list z 11. marca 2003

zaslal žalobca žalovanému, ktorý, podľa pečiatky jeho kancelárie, prijal tento list 17. marca

2003 a v tento deň žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu o právnej pomoci. Žalovaný na

základe zmluvy o právnej pomoci začal viesť rokovania so zástupcami S., ktorí mu následne

pripravili požadované podklady potrebné na prípravu kúpnej zmluvy, tieto však neboli

žalovaným včas prevzaté a žalovaný v primeranej lehote nepredložil návrh kúpnej zmluvy S S. napokon listom zo 17. júna 2003 oznámili žalobcovi, že odstupujú od ponuky odpredať mu

vyššie uvedené pozemky a to z dôvodu, že žalobca neakceptoval ich ponuky. Následne, 1.

júla 2003, uzatvorili S., ako predávajúci, so spoločnosťou M. so sídlom T. ako kupujúcim,

kúpnu zmluvu, ktorou predali kupujúcemu okrem iných i nehnuteľnosti, o ktoré mal predtým

záujem žalobca.

Následne, kúpnou zmluvou uzatvorenou 12. decembra 2003 odkúpil žalobca uvedené

pozemky   od spoločnosti M. za celkovú cenu 1 566 900 Sk (52 011,55 eur), čo v prepočte

predstavuje 900 Sk (29,88 eur) za m2. V danej veci žalobca tvrdil, že škoda mu vznikla tým,

že žalovaný ako advokát nekonal riadne a včas pri príprave a vyhotovení návrhu kúpnej

zmluvy, v dôsledku čoho neuzatvoril kúpnu zmluvu so S s kúpnou cenou 400 Sk (13,28 eur)

za m2 pozemkov, ale S. predali nehnuteľnosti spoločnosti M., od ktorej potom odkúpil

nehnuteľnosti, avšak za cenu 900 Sk (29,88 eur) za m2 pozemkov. Rozdiel celkových cien za

pozemky predstavuje navrhovateľom uplatnenú výšku náhrady škody 870 500 Sk (28 895,31

eur).

Prvostupňový súd uviedol, že bolo povinnosťou žalovaného chrániť práva a oprávnené

záujmy žalobcu a mal konať tak, aby návrh zmluvy bol včas a riadne pripravený, už i vzhľadom na obsah uvedeného listu S, ktorí v ňom uviedli, že očakávajú odpoveď do 22.

marca 2003 (na ponúknutú cenu 400,-Sk/ m2) s upozornením, že po tomto termíne budú

hľadať inú právnu formu na vysporiadanie ich majetkovo-právnych vzťahov. Podľa

prvostupňového súdu žalovanému nič nebránilo, aby konal včas a pripravil návrh zmluvy, k

čomu však došlo až 23. júna 2003, teda až po tom, keď žalobca dostal list od S., že odstupujú

od svojej ponuky odpredať žalobcovi predmetné pozemky. Týmto podľa prvostupňového

súdu možno hovoriť o založení zodpovednosti žalovaného za škodu, ak by navrhovateľovi

takouto nečinnosťou škoda vznikla.

Prvostupňový súd sa ďalej zaoberal otázkou, či je splnený súčasne druhý predpoklad

zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorým je vznik škody. Podľa prvostupňového súdu

tento druhý predpoklad zodpovednosti žalovaného nebol preukázaný žalobcom, na ktorého

strane bolo dôkazné bremeno. Žalobca, ako to vyplývalo z dokazovania, dlhšiu dobu a to ešte

predtým, ako uzatvoril s odporcom zmluvu o právnej pomoci, rokoval so S. o odkúpení

nehnuteľností, čo sa odkladalo najmä kvôli tomu, že sa nedokázali zhodnúť na cene, ktorá sa

postupne znižovala, najskôr sa hovorilo o cene l 000 000 Sk (33193,92 eur), potom 600 Sk

(19,92 eur) až 650,Sk (21,58 eur) za m2. S. neskôr oznámili výšku ceny 400 Sk (13,28 eur) za

m2 a nakoniec žalobca odkúpil nehnuteľnosti od spoločnosti M. za 900 Sk (29,88 eur) za m2,

čím vlastne naplnil svoj záujem vlastniť pozemky, na ktorých stáli budovy jeho prevádzky, a

preto touto kúpou nehnuteľností za uvedenú cenu nemožno hovoriť o vzniku škody na jeho

strane tým, že by došlo k zníženiu jeho majetku, keď na základe uvedenej kúpnej zmluvy

nadobúdal nehnuteľností do vlastníctva a týmto došlo k rozmnoženiu jeho majetku.

K uvedenému záveru dospel prvostupňový súd tiež na základe oznámení viacerých realitných

kancelárií, podľa ktorých sa v čase, keď žalobca uzatvoril kúpnu zmluvu so spoločnosťou M.

predávali obdobné nehnuteľnosti za cenu 1 000 Sk (33,19 eur) až l 200 Sk (39,83 eur). Podľa

prvostupňového súdu nemôže byť cena, za ktorú žalobca odkúpil uvedené nehnuteľnosti,

sama o sebe rozhodujúcou príčinou, od ktorej by sa mohol odvíjať rozsah skutočnej škody a

to s poukazom na to, že na základe uvedenej kúpnej zmluvy nadobúdal navrhovateľ určité

hodnoty vo forme nehnuteľností do jeho vlastníctva. Preto súd vzhľadom na túto skutočnosť

žalobu zamietol, pretože žalobca nepreukázal vznik škody. Súd sa tiež zaoberal vznesenou

námietkou premlčania zo strany žalovaného a dospel k záveru, že táto námietka premlčania

nie je dôvodná.

Na odvolanie oboch účastníkov konania Krajský súd v Nitre rozsudkom zo  

7. októbra 2009 sp. zn. 25 Co 47/2009 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 28 895,31 eur (870 500 Sk) spolu s 13%

úrokmi z omeškania ročne od 30. novembra 2005 do zaplatenia a náhradu trov konania

vo výške 7 062 eur (212 749,81 Sk) na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa,

že ak by žalovaný poskytol právnu pomoc žalobcovi riadne a včas a ak by nebolo došlo k

nečinnosti, prieťahom alebo k inému zanedbaniu povinností, dalo sa predpokladať, že by

predávajúci – S. odpredali pozemky žalobcovi za kúpnu cenu 400 Sk/m2, vzhľadom na ich

ponuku z 11. marca 2003. Podľa názoru odvolacieho súdu však žalovaný, napriek rokovaniu

so zástupcami vlastníka pozemkov, konal liknavo, s prieťahmi, resp. aj nekonal, a tak došlo k

tomu, že listom zo 17. júna 2003 vlastník pozemkov odstúpil od rokovaní, týkajúcich sa

prevodu pozemkov na žalobcu a   tieto pozemky predal inému subjektu a to obchodnej

spoločnosti M.

Na rozdiel od súdu prvého stupňa však odvolací súd zaujal jednoznačné stanovisko,

že rozdiel medzi cenou za pozemky ponúknutou žalobcovi S.S. B. a cenou, za ktorú kúpil

uvedené pozemky od spoločnosti M. je skutočnou škodou, lebo o sumu 870 500 Sk (28

895,31 eur) sa zmenšil majetok žalobcu, pretože o túto sumu musel žalobca zaplatiť viac, ako

by bol zaplatil, keby bol realizovaný prevod vlastníctva od predchádzajúceho vlastníka – S..

Podľa odvolacieho súdu, skutočnosť, že žalobca kúpil nehnuteľnosti a nadobudol ich do

svojho vlastníctva, je síce zväčšením jeho majetku, ale o hodnotu týchto nehnuteľností nejde,

pretože ide iba o to, že tieto nehnuteľnosti nadobudol za vyššiu cenu, za akú ju pri

očakávanom chode udalostí,pri riadnom splnení si povinností advokáta mohol nadobudnúť.

O túto sumu sa reálne zmenšil majetok žalobcu a tým utrpel škodu, a to škodu skutočnú.

Podľa záveru odvolacieho súdu boli splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti

advokáta za škodu podľa § 21 ods. 1 zákona o advokácii (zákon č. 132/1990 Zb.). Súd sa

zaoberal i tým, či sa advokát prípadne nezbavil svojej zodpovednosti v zmysle § 21 ods. 4

zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii. Bolo jeho povinnosťou preukázať, že škode nemohol

zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Žalovaný advokát

však nechránil práva a oprávnené záujmy klienta, keď nekonal riadne a včas, a práve pre jeho

nečinnosť a prieťahy nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva

medzi S. a žalobcom. Podľa odvolacieho súdu žalovaný advokát nepreukázal nijakým hodnoverným, jasným a jednoznačným, pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom, že škode

nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktorý má sám právnické

vzdelanie (preto sa na neho nevťahuje povinnosť byť zastúpený advokátom) a namietal, že

rozsudok krajského súdu, je nesprávny, nakoľko odvolací súd na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolateľ tiež uviedol, že rozsudok

odvolacieho súdu je možné považovať za arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov. Podľa jeho názoru sa odvolací súd nevysporiadal s jeho argumentáciou

a s vykonanými dôkazmi, ktoré svedčia v prospech jeho tvrdení, čo možno považovať za

odňatie možnosti žalovaného konať pred súdom v zmysle § 237   písm. f) O. s. p. Podľa

dovolateľa je uvedený dovolací dôvod naplnený aj tým, že je napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu je tzv. “prekvapivým rozhodnutím“. Rozsudok odvolacieho súdu spočíva aj

na nesprávnom právnom posúdení, keď odvolací súd pochybil pri subsumpcii skutkových

okolností prípadu pod hypotézy právnych noriem, ktorých aplikácia v tomto prípade

prichádza do úvahy, v dôsledku čoho tieto právne normy nesprávne aplikoval. Nakoniec

dovolateľ uviedol, že v konaní súdu došlo k porušeniu zásady procesnej rovnosti a zásady

rovnosti zbraní, keď odvolací súd na neho preniesol dôkazné bremeno ohľadom výšky kúpnej

ceny, ktoré malo zaťažovať žalobcu a týmto je podľa § 241 ods. 2 písm. b) O. s. p. konanie

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolateľ na podporu svojich tvrdení uviedol, že nebola splnená ani jedna

z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne uviedol, že z jeho strany nedošlo

k porušeniu jeho právnej povinnosti, keďže pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnych

služieb dostal od navrhovateľa jednoznačnú úpravu ohľadom kúpnej ceny za predmetné

pozemky, ktorá podľa požiadavky žalobcu nesmela presiahnuť 340 Sk za m2. Nepredloženie

kúpnej zmluvy S. nebolo teda porušením povinností, ale naopak konaním v súlade

s ustanoveniami Občianskeho a Obchodného zákonníka. Podľa dovolateľa súd nemal

žiadnym relevantným spôsobom preukázané, že žalobca akceptoval kúpnu cenu vo výške 400

Sk za m2, a nemal preukázanú úpravu ohľadom výšky kúpnej ceny za pozemky ani v inej

sume, to znamená že nezistil v úplnosti, aký bol obsah zmluvného vzťahu založeného medzi

žalobcom a žalovaným zmluvou o poskytnutí právnych služieb. Ak však súd nezistil, aký mal

tento právny vzťah obsah, nemohol zistiť ani to, či prípade konkrétneho konania alebo

nekonania žalovaného došlo z jeho strany k porušeniu mandatára či príkazníka. Dovolateľ ďalej namietal vyčíslenie škody zo strany žalobcu, pričom podľa jeho názoru sa táto škoda

odvíja od ceny pozemkov, ktorú požadovali S., ktorú však žalobca nikdy nezaplatil, išlo teda

o hypotetickú cenu, preto ani nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku žalobcu a skutočná škoda

žalobcovi nevznikla. Dovolateľ ďalej uviedol, že žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť ani

výšku ceny, za ktorú žalobca kúpil pozemky od spoločnosti M., keďže v čase uzatvorenia

kúpnej zmluvy medzi navrhovateľom a spoločnosťou M. už žalobcu nezastupoval

a neposkytoval mu právne služby. Z tohto hľadiska, ak by sa aj hypoteticky uvažovalo

o určitej majetkovej ujme, ktorá by žalobcovi vznikla v dôsledku skutočnosti, že zaplatil za tie

isté pozemky vyššiu kúpnu cenu, nemôže za túto ujmu zodpovedať on, keďže neexistuje

žiaden vzťah, a teda ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním či nekonaním a výškou

kúpnej ceny dohodnutej medzi spoločnosťou M. a žalobcom. Dovolateľ navrhol, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že považuje rozsudok odvolacieho

súdu za vecne aj procesne správny. Súhlasil so závermi a argumentáciou odvolacieho súdu

o tom, že žalovaný si neplnil povinnosti advokáta vyplývajúce mu zo zákona o advokácii, bol

nečinný a liknavý a v priamej súvislosti s týmto porušovaním povinností advokáta mu vznikla

škoda. Žalobca uviedol, že je na mieste požadovať od žalovaného, aby preukázal existenciu

limitujúceho príkazu žalobcu ohľadom kúpnej ceny. Takýto príkaz podľa žalobcu ani neexistoval, pretože žalobca akceptoval kúpnu cenu 400 Sk m2, teda v takej výške, v akej ju

požadovali S., a žalovaný mal teda dotiahnuť rokovania do úspešného konca tak, aby došlo

k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Žalobca trval na tom, že preukázal aj vznik škody, pričom

touto škodou je rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú kúpil pozemky od spoločnosti M. a

kúpnou cenou, ktorú by dosiahol pri obvyklom chode vecí so S., pokiaľ by zo strany odporcu

nedošlo k porušeniu jeho právnych povinností. Mal za to, že boli splnené všetky predpoklady

pre zodpovednosť žalovaného ako advokáta za škodu, a preto navrhol dovolanie žalovaného

zamietnuť a zaviazať ho na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p.

a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Podľa zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii (ďalej len „zákon o advokácii“), ktorý

treba v danej veci aplikovať z dôvodu, že k tvrdenému vzniku škody došlo v roku 2003 (t. j.

za účinnosti tohto zákona), advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil

v súvislosti s výkonom advokácie (§ 21 ods. 1 zákona o advokácii); zodpovednosť advokáta

sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho pracovníkom (§ 21 ods. 2

zákona o advokácii). Advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode

nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať (§ 21 ods. 4

zákona o advokácii). Zákon o advokácii určuje aj povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo

zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorá má z hľadiska platnej zákonnej typológie

záväzkov všeobecnú povahu zmluvy mandátnej alebo príkaznej. Ustanovenia zákona

o advokácii   upravujúce práva a povinnosti advokáta, vrátane jeho zodpovednosti za škodu

spôsobenú klientovi (§ 13 až § 21 zákona o advokácii), predstavujú osobitnú právnu normu

(lex specialis) vo vzťahu k tým ustanoveniam Obchodného zákonníka a Občianskeho

zákonníka, ktoré stanovujú práva a povinnosti mandatára resp. príkazníka.

Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie v zmysle § 21 zákona o advokácii je tzv. objektívnou

zodpovednosťou, teda zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nie je teda dôležité, či ju

advokát spôsobil úmyselne alebo z nedbanlivosti. Táto zodpovednosť je založená na

súčasnom splnení predpokladov, ktorými sú: 1) výkon advokácie, 2) vznik škody a 3) príčinná

súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie uvedených predpokladov

zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané a dôkaznú povinnosť má v tomto

smere poškodený.

1) Výkon advokácie

Z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o advokácii možno vyvodiť, že výkonom advokácie

je najmä obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických osôb pred

súdmi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín, poskytovanie

právnych rád a spracovávanie právnych rozborov. O výkon advokácie relevantný z hľadiska

§ 21 zákona o advokácii ide bezpochyby najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom

advokát porušuje povinnosti stanovené zákonom o advokácii. Zodpovednosť advokáta teda

nie je daná v každom prípade, keď napr. ním zastupovaný klient nebol v určitom konaní

úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom

porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie (pozri 3 M Cdo 18/2009). Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti advokáta za škodu podľa § 21 zákona

o advokácii je teda porušenie právnej povinnosti resp. existencia úkonu, ktorý je v rozpore

s objektívnym právom, obdobne ako je tomu pri všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa

Občianskeho zákonníka (pozri 4 Cdo 206/2007).

V zmysle § 13 zákona o advokácii je advokát pri výkone advokácie povinný

zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa

príkazmi klienta. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného,

konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo

podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné (§ 13 ods. 2 zákona o

advokácii). Advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná a hospodárna

(§ 13 ods. 3 zákona o advokácii). V zmluve o právnej pomoci uzatvorenej medzi žalobcom

a žalovaným 17. marca 2003 je predmet právnej pomoci určený ako „usporiadanie

majetkových vzťahov“. Aj z takto všeobecne určeného predmetu zmluvy je možné určiť, že

povinnosťou advokáta bolo vykonávanie činnosti smerujúcej k uzatvoreniu kúpnej zmluvy

medzi jeho klientom a S. Podľa dovolacieho súdu, okrem povinnosti vypracovať kúpnu

zmluvu a zaslať ju predávajúcemu, vplývali žalovanému zo zmluvy o právnej pomoci aj

ďalšie povinnosti súvisiace s činnosťou týkajúcou sa obstarania kúpy nehnuteľností pre

svojho klienta. Súčasťou týchto ďalších povinností bola predovšetkým povinnosť advokáta

komunikovať s predávajúcim, informovať klienta o okolnostiach a postupe pri vybavovaní

jeho veci a tiež povinnosť prijímať, korigovať alebo odmietať návrhy predávajúceho a to

v súlade s pokynmi svojho klienta.

Na základe listu S. z 11. marca 2003, ktorý bol žalovanému doručený 17. marca 2003,

mal žalovaný vedomosť o tom, že predávajúci požaduje cenu 400 Sk za m2 predmetných

pozemkov, že očakáva odpoveď do 22. marca 2003 a že po tomto termíne bude hľadať inú

právnu formu na vysporiadanie majetkovo-právnych vzťahov so žalobcom. S. na základe

ďalšieho listu zo 17. júna 2003, ktorý adresovali žalobcovi, odstúpili od svojej ponuky predať

pozemky žalobcovi a ako dôvod odstúpenia od svojej ponuky uviedli skutočnosť, že od 11.

marca 2003 do 17. júna 2003 žalobca neakceptoval ich ponuku na odkúpenie pozemkov a že

od jeho právneho zástupcu neobdržali návrh kúpnej zmluvy (č. l. 43).

Žalovaný uviedol, že žalobca nesúhlasil s navrhovanou cenou 400 sk/m2   pričom bol

ochotný zaplatiť maximálne 344 Sk za m2, a teda hlavným   dôvodom, prečo nemohol predávajúcemu predložiť návrh kúpnej zmluvy bola skutočnosť, že mu chýbal pokyn jeho

klienta týkajúci sa výšky kúpnej ceny. Ak by žalovaný už v začiatkoch poskytovania právnej

pomoci pre žalobcu postupoval svedomite a dôsledne, tak ako mu to ukladá zákon

o advokácii, bol by písomne reagoval na návrh predávajúceho z 11. marca 2003, ktorého

obsahom bola ponuka predať pozemky žalobcovi za cenu 400 Sk za m2, a to tak, že v súlade

s pokynom svojho klienta by buď návrh akceptoval, alebo v prípade, že žalobca nesúhlasil

s uvedenou cenou, by navrhol predávajúcemu zníženie kúpnej ceny. Žalovaný síce vstúpil do

ústneho rokovania so S., avšak podľa ich vyjadrenia v liste, ktorým odstúpili od svojej

ponuky, bol jeden z dôvodov odstúpenia ten, že žalobca ani neakceptoval ich ponuku na

odkúpenie pozemkov a tak sa svojou ponukou už necítili byť viazaní. Ako vyplýva zo

svedeckých výpovedí, žalovaný nepostupoval riadne ani pri prevzatí dokladov potrebných pre

prípravu kúpnej zmluvy, ktoré pre žalovaného uložil zástupca S. na ich vrátnici, keď sa tieto

doklady po týždni vrátili S. spať ako neprevzaté žalovaným (č. l. 21, 101, 103). K tvrdeniu

žalovaného, že nemohol predložiť návrh kúpnej zmluvy z dôvodu chýbajúceho pokynu

svojho klienta o tejto cene dovolací súd uvádza, že ak jediným sporným bodom kúpnej

zmluvy bola kúpna cena, žalovanému nič nebránilo vypracovať návrh kúpnej zmluvy, v ktorom kúpna cena ešte nebola definitívne určená, pričom samotná cena mohla byť ešte

predmetom následného rokovania medzi predávajúcim a kupujúcim. Žalovaný predložil návrh

kúpnej zmluvy až po tom, ako S. odstúpili od svojej ponuky, teda takmer po 3 mesiacoch od uplynutia konečného termínu stanoveného predávajúcim na vyjadrenie sa k jeho návrhu.

Čiastočne možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo aj za

prispenia dôvodov, ktoré neboli na jeho strane. Dovolací súd však komplexne posudzoval

konanie žalovaného pri zastupovaní žalobcu vo veci usporiadania majetkových vzťahov

a usúdil, že žalovaný porušil svoju povinnosť stanovenú zákonom o advokácii konať pri

zastupovaní svojho klienta svedomite, riadne a včas. Treba dodať, že svedomitým konaním

advokáta nie je také konanie, ktoré nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného

záujmu o klienta a jeho vec.

2) Vznik škody

Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta v zmysle § 21 zákona č. 132/1990 Zb.

rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (klienta), je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou

škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá

predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu

(pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené

zväčšenie alebo prekazené budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné

očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastal v dôsledku škodnej

udalosti.

Žalobca si vyčíslil škodu v tom zmysle, že na základe nekonania žalovaného musel

zaplatiť za predmetné pozemky o 500 Sk za m2 viac, teda celkovo o 870 500 Sk viac, ako by

zaplatil, keby mal možnosť kúpiť tieto pozemky od ich pôvodného vlastníka – S. Ak by pri

dovolací súd pri posudzovaní škody izoloval samotnú kúpu pozemkov žalovaným od

okolností, ktoré predchádzali kúpe a neprihliadal by na skutočnosť, že žalobca mal možnosť

kúpiť pozemky o 500 Sk/m2 lacnejšie, musel by konštatovať (tak ako prvostupňový súd), že

ku vzniku škody nedošlo, keďže nadobudnutie veci za peňažnú protihodnotu nemožno

považovať za zníženie existujúceho majetkového stavu žalobcu. V tomto prípade je však

potrebné skúmať vznik škody aj vzhľadom na okolnosti, ktoré predchádzali jej vzniku,

pričom má význam predovšetkým tá skutočnosť, že žalobca mal reálnu možnosť kúpiť

uvedené pozemky za cenu nižšiu o 870 500 Sk oproti cene, za ktorú tieto pozemky neskôr

kúpil. Na základe skutočnosti, že žalovaný kúpil uvedené pozemky od spoločnosti M. za

vyššiu cenu, než za akú mohol tieto pozemky reálne kúpiť od S., sa znížil majetkový stav

žalobcu oproti stavu, ktorý by nastal, ak by žalovaný uskutočnil kúpu pozemkov od S.. Týmto

bol teda založený aj druhý predpoklad zodpovednosti za škodu a to vznik škody.

3) Príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody

O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov

(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).

Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný

vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola

príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva. Otázka príčinnej

súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina

ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny

a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R

21/1992, porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2 Cdo 144/2008).

V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom

niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť

však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je

„priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)

predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,

bezprostredný, neprerušený – nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej

súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu

(porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 32/2007).

Ak sa teda v konkrétnom prípade zdá, že viac skutočností spolupôsobilo pri vzniku

škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť (v tomto prípade konanie advokáta) je tou

skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku, alebo či k tejto skutočnosti

pristúpila nová skutočnosť, ktorá, bez ohľadu na pôvodné skutočnosti, samostatne pôsobila

ako príčina škody.

Odvolací súd založil zodpovednosť žalovaného za škodu iba na základe zistenia

skutočností, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o advokácii a že

žalovanému vznikla skutočná škoda a pritom sa nezaoberal   skutočnosťou, či existoval vzťah

príčinnej súvislosti medzi porušením povinností žalovaného a vzniknutou škodou. Treba

zdôrazniť (v rámci už spomenutej postupnosti javov), že nie každé zanedbanie, porušenie

alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za

škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta

neznamená automaticky vznik jeho zodpovednosti za škodu na strane klienta. Dovolací súd

tiež uvádza, že na základe logickej postupnosti pri zisťovaní predpokladov zodpovednosti za

škodu by sa odvolací súd mohol zaoberať vzťahom príčinnej súvislosti medzi konaním

advokáta a spôsobenou škodou až po tom, ako by usúdil, že sú splnené prvé dva predpoklady

zodpovednosti za škodu. Odvolací súd však po tej časti svojho rozsudku, v ktorej ustálil, že

žalovaný porušil svoje povinnosti advokáta a že žalobca utrpel škodu iba konštatoval, že sú

splnené všetky zákonné predpoklady zodpovednosti za škodu podľa § 21 ods. 1 zákona

advokácii.

Najvyšší súd teda dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, keďže z neho nemožno bez ďalšieho jednoznačne vyvodiť, ako

odvolací súd hodnotil vzťah príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a spôsobenou

škodou (v tomto smere by odvolací súd nemohol odkázať na rozsudok prvostupňového súdu,

ktorý po tom, ako usúdil, že nedošlo ku škode, už nemusel pristúpiť k skúmaniu splnenia

ďalšieho predpokladu zodpovednosti za škodu – príčinnej súvislosti). Uvedená skutočnosť je

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods.2 písm.c/ O.s.p.).

Z   uvedeného vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

jeho rozhodnutie podľa § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243d

ods.1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. apríla 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta