1Cdo/3/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ M. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D. D. E., 2/ D. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XX, D. D. E., obaja právne zastúpení Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého Egídia 40/93, Poprad, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 162537-73299 za bezúročný a bez poplatkov s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 5 C 70/2016 o dovolaní žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11 Co 5/2020 z 21. apríla 2020, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ eventuálne „okresný súd“) uznesením z 18. decembra 2019 pod č. k. 5 C 70/2016-105 zastavil konanie a žalovanému priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 162532-73299 uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným dňa 14.12.2012 je bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že Okresný súd Bratislava V vydal zmenkový platobný rozkaz č. k. 4 Zm/888/213-12 z 22. novembra 2013, ktorým zaviazal žalobcov 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 16.614,40 eur s príslušenstvom, a to na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. 162357-73299 uzatvorenej 17.12.2012. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.12.2013. Na základe uvedeného zmenkového platobného rozkazu prebieha na Okresnom súde Kežmarok exekučné konanie pod sp. zn. 5 Er 230/2014. Vzhľadom na skutočnosť, že zmenkovým platobným rozkazom bolo právoplatne rozhodnuté o žalobe na plnenie, pričom táto žaloba mala skutkový základ v zmluve o revolvingovom úvere č. 162537-73299 uzatvorenej 17.12.2012, toto rozhodnutie tvorí prekážku rozsúdenej veci (res iudicata) pre konanie o určenie revolvingového úveru č. 162537- 73299 za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na vyššie uvedené a s ohľadom na zistenú prekážkuveci rozhodnutej súd prvej inštancie konanie podľa § 230 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP a žalovanému priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) uznesením z 21. apríla 2020 pod sp. zn. 11 Co 5/2020-125 uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil, zároveň o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcov, že napadnuté uznesenie nemôže založiť prekážku veci právoplatne rozhodnutej odvolací súd poukázal na to, že podľa ustanovenia § 175 ods. 3 prvej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku. Ďalej uviedol, že z pripojeného exekučného spisu vedeného pod sp. zn. 5 Er 230/2014 vyplýva, že na základe podania súdneho exekútora z 19. januára 2016 označeného ako doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie rozhodol exekučný súd uznesením, č. k. 5 Er 230/2014-29 z 25. apríla 2018 o pokračovaní v exekúcii.

3. Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadli žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) dovolaním, prípustnosť ktorého vyvodzovali z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko mali za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Uviedli, že otázka, či žaloba na plnenie na základe zmenky zakladá prekážku veci rozhodnutej v prípade spotrebiteľskej žaloby na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru doposiaľ nebola vyriešená dovolacím súdom. Dovolatelia mali za to, že žaloba na plnenie na základe zmenky nevytvára z hľadiska predmetu konania prekážku veci rozsúdenej pre konanie o žalobe, či tu právo je alebo nie je, tak ako to uvádzajú vo svojich rozhodnutiach súd prvej inštancie a odvolací súd. Predpokladom vydania zmenkového platobného rozkazu totiž nie je prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho vzťahu. Dovolatelia zastávali názor, že právny vzťah medzi stranami konania založený zmluvou o revolvingovom úvere č. 162537-73299 nebol právne posúdený a nebolo o ňom doposiaľ rozhodnuté v žiadnom súdnom konaní a preto majú za to, že tu neexistuje prekážka veci rozhodnutej. Navrhli, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 427 ods. 1 CSP) oprávnenými osobami (§ 424 CSP), zastúpenými v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcov nie je prípustné. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné dovolanie, len ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne podanie dovolania nepripúšťa, nemožno rozhodnutie odvolacieho súdu úspešne napadnúť dovolaním; rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

6. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

7. Podľa ustanovenia § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

8. Z citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 a 2 CSP vyplýva, že základným znakom všetkých rozhodnutíodvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP je to, že ide o rozhodnutie, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie a toto rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky bližšie definovanej pod písmenom a/ až c/ citovaného ustanovenia (§ 421 ods. 1 CSP); zároveň však nesmie ísť o rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu uvedenému v § 357 písm. a/ až n/ CSP, tak ako to vyplýva z § 421 ods. 2 CSP.

9. Žalobcovia podali dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania potvrdil. Proti uzneseniu o zastavení konania dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je vzhľadom na znenie ustanovenia § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) CSP prípustné, preto dovolací súd dovolanie žalobcov ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.

10. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

11. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.