UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Eriky Šobichovej, v spore žalobcov: 1) T.. Y. L. R.., bývajúci v K., G. J. T., 2) T.. A. L., bývajúci v K., Z. XX, obaja právne zastúpení C&T Advokáti s.r.o., so sídlom v Bratislave, Fedinova 3b, IČO: 51 284 961, proti žalovaným: 1) Obec Slovenská Ves, so sídlom v Slovenskej Vsi, 50, IČO 00 326 500, právne zastúpená JUDr. Juraj Lukáč, advokát, so sídlom v Poprade, Námestie sv. Egídia 11/6, 2) Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, 3) T.. Š. C., bývajúci v C., J. XXXX/X, 4) T.. M. C.Š., bývajúca v K., E. XX, 5) T.. Q. C.U., bývajúca v K., E. XX, 6) M. K., bývajúca v A. Z., XXX, 7) I. C., bývajúca v A. Z. XXX, žalovaní v 4. až 7. rade zastúpení splnomocneným zástupcom T.. Š. C., žalovaným v 3. rade, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 10 C 193/2004, konajúc o dovolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2019 sp. zn. 18 Co 40/2019, takto
rozhodol:
Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2019 sp. zn. 18 Co 40/2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom z 22. mája 2019 č. k. 18 Co 40/2019-750 Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného súdu Poprad z 30. marca 2011 č. k. 10 C 193/2004-448 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu a rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné rozhodnutie.
2. Odvolací súd v napadnutom rozsudku uviedol, že preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 378. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a zistil, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami pre rozhodnutie vo všetkých žalobcami uplatnených nárokoch uvedených v žalobných petitoch 1 až 6.
3. Ďalej odvolací súd uviedol, že vo veci podali dovolanie žalobcovia v 1. až 3. rade. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 24. októbra 2018 sp. zn. 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. januára 2013 sp. zn. 18 Co 104/2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove z 28. augusta 2014 sp. zn. 2 Co 229/2013 a uznesenie Okresného súdu Poprad z 26. apríla 2013 č. k. 10 C 193/2004-506. Dôvodom zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí bola odňatá možnosť dovolateľov konať pred súdom. Odvolací súd doručil stranám sporu vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo 14. júla 2011 (č. l. 478).
4. K jednotlivým námietkam žalobcov vo vzťahu k jednotlivým petitom žaloby a rozhodnutiu súdu prvej inštancie je potrebné uviesť nasledovné. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobu v bode 1. žalobného petitu považoval odvolací súd za vecne správny. Ako správne zistil súd prvej inštancie LV č. XXX k. ú. A. Z. bol zrušený a zápisy doterajších vlastníckych vzťahov boli vykonané na nových listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, k. ú. A. Z., na ktorých sa žalovaná poznámka o nariadenom predbežnom opatrení uznesením Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. Nc 507/01 nenachádza. Predmet konania vo veci určovali žalobcovia. Pre rozhodnutie súdu vo veci samej je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Pokiaľ bolo zistené, že v čase vyhlásenia rozsudku sa predmetná poznámka o nariadení predbežného opatrenia nenachádzala, nebolo možné žalobe vyhovieť tak, ako to požadovali žalobcovia. Keďže žalobcovia v tejto časti nezobrali žalobu späť, správne súd prvej inštancie považoval tento žalobný petit bezdôvodným a bezpredmetným.
5. Za správne považoval odvolací súd aj zamietnutie žaloby v 2. žalobnom petite, ktorým žalobcovia žiadali uložiť žalovanému v 1. rade povinnosť oznámiť žalobcovi v 1. rade, že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia medzi parcelami č. 9/1 a č. 15/4 k. ú. A. Z.. V tejto časti sa odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu prvej inštancie a odôvodnenie si aj osvojil. Zákonným predpokladom vecnej správnosti rozhodnutia o tomto uplatnenom petite je, že skutočne nejestvuje právny predpis, ktorý by ukladal obci povinnosť oznámiť žalobcovi v 1. rade, že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia. Ak by takémuto návrhu súd vyhovel, konal by v rozpore s ustanovením § 139b ods. 15 písm. a) a ustanovením § 56 písm. h) Stavebného zákona. Treba poukázať na rozdiel medzi výstavbou oplotenia, ku ktorému sa vyžaduje za splnenia zákonných podmienok stavebné povolenie alebo oznámenie drobnej stavby a rekonštrukciu pôvodného oplotenia. Predmet tohto konania, tak ako ho vymedzili žalobcovia sa týka rekonštrukcie pôvodného oplotenia, nie výstavby nového oplotenia, preto nie je možné autoritatívnym rozhodnutím súdu uložiť žalovanému v 1. rade požadovanú povinnosť.
6. Ďalej odvolací súd uviedol, že s rozhodnutím o 2. žalobnom petite bezprostredne súvisí aj rozhodnutie o 4. žalobnom petite, v ktorom sa žalobcovia domáhali zaplatenia nemajetkovej ujmy žalovaným v 1. rade za to, že im nebolo vydané písomné oznámenie o tom, že nemá námietky voči rekonštrukcii oplotenia. V tomto smere nebol zistený nesprávny úradný postup, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy v peňažnom vyjadrení. Aj v tomto smere je rozsudok súdu prvej inštancie vecne správny a aj riadne odôvodnený. S týmto záverom sa odvolací súd plne stotožnil a odôvodnenie si osvojil.
7. Napokon, pokiaľ sa týka rozsudku súdu prvej inštancie o žalobných petitoch uvedených v bodoch 3, 5 a 6 v tomto smere sa odvolací súd nestotožnil so súdom prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie. Pokiaľ sa týka petitu v bode 3. nemožno sa stotožniť s právnym názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a pôvodným žalobcom v 2. rade AES spol. s.r.o. Bratislava pre nedostatok predchádzajúceho súhlasu druhej podielovej spoluvlastníčky. V tomto smere je právny názor žalobcu v 1. rade vyjadrený v odvolaní správny. Právne úkony ohľadne celej veci zakladajú solidárne práva a záväzky pre všetkých účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu. To znamená, že každý zo spoluvlastníkov môže požadovať, aby mu škodca nahradil celú škodu na spoločnej veci a naopak veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek spoluvlastníka (ustanovenie § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka) Táto právna úprava je účinná od 1. januára 1992zavedená novelou zákona č. 509/1991 Zb. a vychádza z väčšinového princípu. Uvedenou novelou bolo zrušené ustanovenie § 138 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vychádzalo z princípu jednomyseľnosti, keď pri rozhodovaní o spoločnej veci sa vyžadoval súhlas ostatných spoluvlastníkov. V tomto prípade žalobca v 1. rade ako väčšinový vlastník nehnuteľnosti č. XX k. ú. A. Z. bol oprávnený aj sám uzavrieť nájomnú zmluvu so spoločnosťou AES spol. s.r.o. Tento záver súdu prvej inštancie však nemá zásadný vplyv na správnosť rozhodnutia o 3. petite ako aj o petitoch v bodoch 5 a 6. Podstatnou bola skutočnosť, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody, ktorú žalobca v 1. rade vyčíslil a nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, za ktorú by štát a žalovaní v 3. až 7. rade niesli zodpovednosť. Ako zistil súd prvej inštancie dôvodom zrušenia prevádzky bolo oznámenie spoločnosti AES spol. s.r.o. Obvodnému úradu Bratislava, Odboru živnostenského podnikania ukončenie prevádzky. Dôvod ukončenia prevádzky uviedol pôvodný žalobca v 2. rade administratívne bariéry bez bližšieho určenia. Ako bolo zistené, dôvodom bola aj veterná kalamita, lykožrútova kalamita a následný požiar. Sami žalobcovia potvrdili, že im žiaden les po požiari neostal. Za túto škodu nemôže niesť zodpovednosť štát a túto škodu žalobcom nahradiť.
8. Odvolací súd nepovažoval za správny právny názor žalobcov, že v prípade, ak bolo predbežné opatrenie zrušené, za ujmu zodpovedá navrhovateľ v predmetnej veci nebohý P. C., ktorý návrh na nariadenie predbežného opatrenia podal bez preukázania vzniku ujmy a príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením. V predmetnej veci takáto príčinná súvislosť preukázaná nebola. Žalobcovia nepredložili jediný dôkaz, žeby nebohý P. C. odcudzil drevnú hmotu zo spoločne obhospodarovaných lesných pozemkov a ani inak žeby im spôsobil škodu. Rovnako treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že aplikácia zákona č. 514/2003 Z. z. vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody a nemajetkovej ujmy u jednotlivých žalobných petitoch nie je aplikovateľná. V tomto smere odvolací súd poukázal na správne odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
9. So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
10. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali riadne a včas žalobcovia v 1. a 2. rade dovolanie, v ktorom žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) napadnutý rozsudok zrušil a zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. Zároveň podali v dovolaní návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku do času, kým o ňom rozhodne. Žalobcovia podané dovolanie odôvodnili tým, že odvolací súd im svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (ustanovenie § 420 písm. f) CSP) a tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP).
11. Žalobcovia v podanom dovolaní uviedli, že odvolací súd rozhodol vec i napriek tomu, že po zrušení predchádzajúceho odvolacieho súdu nevykonal žiaden úkon. Takto odvolací súd vec rozhodol, hoci žalobcom nikdy nedoručil vyjadrenie žalovanej v 1. rade (č. l. 478) k odvolaniu žalobcov. Žalobcovia s úžasom zistili, že odvolací súd bodom 23. svojho rozsudku bez bližšieho určenia tvrdí, že túto písomnosť stranám sporu doručil, aj keď žalobcovia danú písomnosť doteraz nedostali. Tým ani možnosť v ustanovení § 374 CSP, aby sa k vyjadreniu žalovanej v 1. rade k odvolaniu vyjadrili najneskôr v lehote desať dní od doručenia. Odvolací súd sa pritom s tam uvedenými tvrdeniami stotožnil. Žalobcovia tieto tvrdenia namietali už v predchádzajúcom dovolaní a odvolací súd svoje stotožnenie sa, bez toho, aby pripustil akékoľvek dokazovanie, ba čo i len vyjadrenie žalobcov k tam rozhodovaným otázkam, zopakoval. Týmto svojím konaním odvolací súd, podľa názoru žalobcov, preukázateľne im znemožnil uplatňovať ich procesné práva.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ustanovenie § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podali v stanovenej lehote (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP) žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, v ktorých neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ustanovenie§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (ustanovenie § 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
13. Dovolací súd sa v prvom rade musí vysporiadať s námietkou žalobcov v 1. a 2. rade, ktorá spočíva v procesnej vade namietanej v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorú vzniesli v podanom dovolaní a ktorou namietajú skutočnosť, že odvolací súd im riadne nedoručil vyjadrenie žalovanej v 1. rade na č. l. 478 k odvolaniu žalobcov, hoci z uvedeného dôvodu zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim uznesením z 24. októbra 2018 sp. zn. 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018 už skôr vydaný rozsudok odvolacieho súdu.
14. Dovolací súd z predloženého spisu zistil, že uznesením z 24. októbra 2018 sp. zn. 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. januára 2013 sp. zn. 18 Co 104/2011, uznesenie Krajského súdu v Prešove z 28. augusta 2014 sp. zn. 2 Co 229/2013 a uznesenie Okresného súdu Poprad z 26. apríla 2013 č. k. 10 C 193/2004-506 z dôvodu, že žalobcom bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď odvolací súd nedoručil žalobcom vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo 14. júla 2011 na č. l. 478. Z napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd doručil stranám sporu vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo 14. júla 2011. Po preštudovaní predloženého súdneho spisu však dovolací súd zistil, že odvolací súd doručoval vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo 14. júla 2011 na č. l. 478 advokátovi JUDr. Stanislavovi Jakubčíkovi (č. l. 737) avšak ten v zmysle predloženého splnomocnenia (č. l. 616) zastupoval žalobcov v 1. a 2. rade len ako dovolateľov v dovolacom konaní, nie v konaní pred odvolacím súdom. Z uvedeného dôvodu mal odvolací súd vyjadrenie žalovanej v 1. rade zo 14. júla 2011 na č. l. 478 doručovať ich splnomocnenému zástupcovi - žalobcovi v 1. rade. Napokon, uvedené zastúpenie v odvolacom konaní vyplýva aj zo záhlavia samotného rozsudku odvolacieho súdu.
15. Dovolací súd sa ďalej v prejednávanej veci pridŕža svojho skoršie vysloveného názoru vo svojom uznesení z 24. októbra 2018 sp. zn. 4 Cdo 61/2018, 4 Cdo 62/2018, že vyjadrenie žalovanej v 1. rade (č. l. 478) k odvolaniu žalobcov bolo formulované ako právna a skutková argumentácia a žalobcom v 1. a 2. rade mala byť preto daná možnosť oboznámiť sa s týmto vyjadrením. V danom prípade táto možnosť nebola žalobcom vytvorená, preto opodstatnene namietajú, že nesprávnym procesným postupom odvolací súd znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Úlohou odvolacieho súdu pred vydaním nového rozhodnutia vo veci bude žalobcom v 1. a 2. rade riadne doručiť vyjadrenie žalovanej v 1. rade (č. l. 478) k odvolaniu žalobcov.
16. Dovolací súd preto dospel k záveru, že žalobcovia v 1. a 2. rade dôvodne namietajú, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade zmätočnosti uvedenej v ustanovení § 420 písm. f) CSP. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2019 č. k. 18 Co 40/2019 zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (ustanovenie § 449 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 450 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (ustanovenie § 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (ustanovenie § 453 ods. 3 CSP).
17. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali v dovolaní návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozsudku do času, kým o ňom dovolací súd rozhodne. S ohľadom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom o ňom už nebolo potrebné samostatne rozhodovať.
18. Na okraj dovolací súd uvádza, že v čase vydania rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. mája 2019 č. k. 18 Co 40/2019 žalobca v 3. rade Pozemkové spoločenstvo Slovenská Ves už nemal procesnúsubjektivitu, keď podľa výpisu z Registra pozemkových spoločenstiev bol zrušený ku 30. júnu 2014 zo zákona (ustanovenie § 31 ods. 9 zákona č. 330/1991 Z. z. o pozemkových spoločenstvách). Na uvedený nedostatok pri rozhodovaní o podanom dovolaní však dovolací súd nemohol prihliadnuť z dôvodu jeho viazanosti rozsahom dovolacími dôvodmi (ustanovenie § 440 CSP). Bude však úlohou odvolacieho súdu pri svojom novom rozhodovaní vo veci na túto skutočnosť prihliadnuť.
19. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.