UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ X., bývajúceho v X., 2/ Z. bývajúcej v Q., oboch zastúpených JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému Q. bývajúcemu v X., zastúpenému JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. Slobody 7, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7 C 124/2013, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 27. júla 2018 sp. zn. 9 Co 357/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. mája 2017 č. k. 7 C 124/2013-192 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že nehnuteľnosti a to 1 rodinného domu súp. č. XXXX., postaveného na parcele č. XXX a 1 parcely č. XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 490 m2, obe zapísané na LV č. XXXX, k. ú. V., okres X., obec X., patria do dedičstva po nebohej O., rod. Q. nar. XX. S. XXXX, zomrelej X. F. XXXX. Žalovanému priznal voči žalobcom náhradu trov konania.
2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov uznesením z 27. júla 2018 sp. zn. 9 Co 357/2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť a dôvodnosť vyvodzoval z § 420 písm. f/ C.s.p. Vadu tejto povahy videl predovšetkým v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré mu podľa jeho názoru nedalo jasné a zrozumiteľné odpovede na podstatné právne a skutkové otázky. Konkrétne mal na mysli jeho argumenty týkajúce sa schopnosti nebohej platne uzavrieť darovaciu zmluvu. Zároveň poukázal na to, že odvolací súd už druhýkrát zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom tak podľa súčasnej právnej úpravy a súdnej praxe mohol urobiťlen raz. Z týchto dôvodov žiadal napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
4. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení označili dovolanie za neprípustné a zmätočné, majúc za to, že žalovaný sa ním len umelo snaží vytvoriť obštrukciu spôsobujúcu zbytočné prieťahy v konaní.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.
6. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 C.s.p. V danom prípade žalovaný vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f/ C.s.p.
7. V zmysle § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ C.s.p.
8. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C.s.p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
9. Žalovaný dovolaním napadol uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
10. Uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie, nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej; rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. V prípade uznesenia, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nejde ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí; v dôsledku kasácie prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje. Možno preto uzavrieť, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie z § 420 C.s.p. nevyplýva (viď R 19/2017 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 73/2017, 4 Cdo 99/2017, 5 Cdo 19/2017, 6 Cdo 120/2018, 8 Cdo 89/2018).
11. So zreteľom na to najvyšší súd procesne neprípustné dovolanie žalovaného odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
12. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.