UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu V.. I. G., bývajúceho v H., M. S. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Salokom, advokátom v Košiciach, Zvonárska 8, proti žalovaným: 1/ Motor-Car Bratislava, spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 5, Bratislava, zastúpeným HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám. 1, Bratislava, 2/ Daimler AG, so sídlom Mercedesstrasse 137, Stuttgart 70327, Spolková republika Nemecko, 3/ Motor-Car Wiesenthal & Co., spol. s r.o., so sídlom Tuhovská 5, Bratislava, 4/ Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s. r. o., so sídlom Tuhovská 29, Bratislava, žalovaným 2/ a 4/ zastúpeným Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie M. Benku 9, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 9 C 9/2009, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. decembra 2017 sp. zn. 8 Co 84/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaní 1/, 2/ a 4/ majú právo na náhradu trov dovolacieho konania.
Žalovaný 3/ nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 19. decembra 2017 sp. zn. 8 Co 84/2017 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Uviedol, že žalovaní 1/, 2/, 3/ a 4/ majú proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Mal za to, že súdu prvej inštancie nemožno vytýkať žiadne pochybenie pri skutkovom a právnom posúdení splnenia predpokladov pre vyhovenie žalobe, ale ani nesprávny, procesný postup, ktorý by mal za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, za stavu, keď ani vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie tejto otázky odvolacím súdom. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie (ďalej aj „dovolateľ“) v zmysleustanovenia § 420 písm. f) CSP. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu trpí nedostatkom odôvodnenia, je nepreskúmateľné a arbitrárne (svojvoľné). V konaní došlo k porušeniu ustanovení o dôkaznom bremene, bezdôvodnému nevykonaniu dôkazu a porušeniu rovnosti strán a princípu právnej istoty. Podľa jeho názoru odňal mu možnosť konať pred súdom a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu aj súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
3. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, aby dovolací súd dovolanie odmietol, prípadne zamietol a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania. Žalovaní 2/ a 4/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedli, že dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP je nedôvodné a žiadali ho zamietnuť. Takisto si uplatnili nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný 3/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 CSP] po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie nie je procesne prípustné a je potrebné ho odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, ktorá vymedzuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia a ktorú je potrebné vzhľadom na narušenie princípu právnej istoty strán, o ktorých veciach sa už právoplatne rozhodlo, vykladať reštriktívne.
6. V zmysle § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.
7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a) až f) CSP. 7.1. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 7.2. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd primárne skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení.
8. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999, 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).
9. Po preskúmaní predmetnej dovolacej veci, dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i samapolemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, resp. že odvolací súd neodôvodnil skutkové zistenia a právne úvahy, z ktorých vychádzal, resp. právne závery, ku ktorým dospel spôsobom zodpovedajúcim predstavám dovolateľa, nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.
10. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu preto konanie vadou podľa § 420 písm. f) CSP postihnuté nebolo a nie je arbitrárne alebo svojvoľné a netrpí nedostatočným odôvodnením.
11. S poukazom na to, že v prejednávanom prípade prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania do úvahy neprichádza, najvyšší súd dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP pre jeho procesnú neprípustnosť podľa § 447 písm. c) CSP odmietol.
12. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
13. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.