UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ O. I., bývajúceho v N. XXX, 2/ K. I., bývajúcej v N. XXX, oboch zastúpených JUDr. Michalom Treščákom, ml., advokátom, so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Okresný úrad Prešov, so sídlom v Prešove, Nám. Mieru 3 a vo vzťahu k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, o vydanie dedičstva, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25 C 62/2011, o dovolaní žalovanej za ktorú koná Slovenský pozemkový fond proti opravnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 16. februára 2018 sp. zn. 6 Co 101/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobcovia majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 4. marca 2013 č. k. 25 C 62/2011-153 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali od žalovanej vydania dedičstva po poručiteľovi Š. V. špecifikované v uznesení Okresného súdu Prešov sp. zn. 26 D 1909/2007 a zároveň rozhodol o trovách konania.
2. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“ alebo „ Krajský súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 9. septembra 2014 sp. zn. 6 Co 101/2013 zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov zo 4. marca 2013 č. k. 25 C 62/2011-153 tak, že žalovanej uložil povinnosť vydať dedičstvo po poručiteľovi Š. V. uvedené v uznesení Okresného súdu Prešov z 21. júla 2008 sp. zn. 26 D 1909/2007 žalobcom do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku a žalobcom náhradu trov konania nepriznal.
3. Opravným uznesením z 16. februára 2018 sp. zn. 6 Co 101/2013 odvolací súd opravil záhlavie rozsudku Krajského súdu tak, že správne označenie žalovanej procesnej strany znie „ Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad Prešov, Nám. mieru 3, Prešov a vo vzťahu k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava“.
4. Proti tomuto opravnému uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 16. februára 2018 sp. zn. 6 Co 101/2013 podal dovolanie Slovenský pozemkový fond, konajúci v mene žalovanej. Uviedol, že dovolanie podáva v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vadu zmätočnosti videl v tom, že Krajský súd v záhlaví rozsudku vynechal ako stranu sporu Slovenskú republiku, zast. Slovenský pozemkový fond (stranou sporu na strane žalovanej sa stal na základe uznesenia Okresného súdu Prešov z 15. novembra 2012, č. k. 25 C 62/2011-135), v rozsudku sa nijak nevysporiadal so skutočnosťou, prečo už s ním nekonal napriek tomu, že konanie voči nemu nebolo pred súdom prvej a ani druhej inštancie zastavené. Poukázal na to, že rozsudok Krajského súdu mu bol doručený až 15. apríla 2015, t. j. po vyznačení doložky právoplatnosti a ďalej, že po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu bol návrh žalobcov na doplnenie rozsudku uznesením z 19. júla 2015 sp. zn. 6 Co 101/2013 zamietnutý. Mal za to, že doplnenie záhlavia rozsudku s cieľom kompletizovať strany sporu nie je chybou v písaní s ktorou počíta ustanovenie § 224 CSP. Na tomto základe žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť.
5. Žalobcovia vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Podľa ich názoru smeruje dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 420 CSP nemožno napadnúť dovolaním. Súčasne vo vyjadrení poukázali na skutočnosť, že žalovanou stranou v konaní je výlučne Slovenská republika ako zapísaný vlastník dotknutých nehnuteľností, teda ide o jeden subjekt, ktorý nemôže vystupovať v konaní ako žalovaný 1/ a žalovaný 2/ len z toho dôvodu, že v rámci predmetu konania sú za ňu oprávnené konať dva rozličné subjekty.
6. Okresný úrad Prešov vo vyjadrení k dovolaniu po zrekapitulovaní priebehu konania uviedol, že rozhodnutie o dovolaní Slovenského pozemkového fondu nebude mať vplyv na právne úkony vykonané Okresným úradom Prešov v súvislosti s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 9. septembra 2014 sp. zn. 6 Co 101/2013.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
8. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
9. Podľa názoru Slovenského pozemkového fondu konajúceho v mene žalovanej je jeho dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.
10. Najvyšší súd v rozhodnutí, sp. zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 10.1. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd najprv skúma, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. 10.2. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
11. V danom prípade je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým Krajský súd opravným uznesením vykonal opravu záhlavia rozsudku Krajského súdu v Prešove z 9. septembra 2014sp. zn. 6 Co 101/2013. Ako je zrejmé z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolací súd prostredníctvom ustanovenia § 224 CSP z dôvodu úplného postihnutia vydávaného dedičstva opravou len spresnil subjekty spravujúce predmet konania, aby neboli pochybnosti, že rozsudok dopadá voči Slovenskej republike na celú odúmrť, vrátane poľnohospodárskych nehnuteľností v správe Slovenského pozemkového fondu. Rozhodnutie odvolacieho súdu o tomto výroku nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pretože opravným uznesením nemenil, ani neopravoval už vyhlásený rozsudok Krajského súdu. Výrok opravného uznesenia je v tomto smere jasný a zrozumiteľný, nepochybne z neho je zrejmé, ktorá časť rozsudku je predmetom opravy a ako sa oprava vykonáva. V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie. Pojem vec sama znamená predmet konania tak, ako bol vymedzený v žalobe, prípadne v ďalších dispozičných úkonoch strán; rozhodnutím vo veci samej je také rozhodnutie, v ktorom sa súd zaoberá nárokom, ktorý si strany uplatnili. Uvedenej charakteristike zodpovedá aj súdna prax, ktorá vykladá pojem vec sama nasledovne: Vec sama je predmet, pre ktorý sa konanie vedie, v sporovom konaní je to nárok, o ktorom má byť v konaní rozhodnuté. O prípad uvedený v judikáte R 37/1969 nešlo z dôvodu, že vykonaním opravy výroková časť rozsudku vo veci samej zostala nedotknutá.
12. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd uzatvára, že proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bola vykonaná oprava záhlavia rozsudku, nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné. Dovolací súd procesne neprípustné dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej nesprávnosti.
13. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.