Najvyšší súd  

1 Cdo 24/2011

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov : 1/ Mgr. R. L., nar. X, bytom K., 2/ PhDr. J. L., nar. X, bytom K., proti odporcom : 1/ M. N., nar. X, bytom Č., 2/ G. N., nar.   X, bytom ul. Č., o zaplatenie 154 821,29 Sk (5.139,13-EUR), vedenej na

Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 4C/44/2008, o dovolaní odporcu 1/ proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 20. septembra 2010 sp. zn. 9Co 321/2010, takto  

r o z h o d o l :

Dovolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. augusta

2009 č.k. 9Co 321/2010 o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Ružomberok uznesením z 14. januára 2010 č. k. 4C 44/2008-130

ustanovil odporcovi 1/ právneho zástupcu Mgr. T. G., advokáta so sídlom Č., na jeho

zastupovanie v konaní pred dovolacím súdom. Svoje rozhodnutie zdôvodnil použitím ust. §

30 O.s.p. keď mal za to, že s prihliadnutím na zistené osobné a majetkové pomery odporcu 1/,

ako aj vzhľadom k tomu, že nemá právnické vzdelanie, je dlhodobo nezamestnaný a nemá

stály príjem, bolo mu potrebné na ochranu jeho záujmov v dovolacom konaní ustanoviť

bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý poukazoval

na to, že s prideleným advokátom sa mal záujem stretnúť, čo sa však neuskutočnilo nakoľko

na adrese miesta jeho sídla sa nenachádza, neexistuje (podľa jeho tvrdenia tam sídli firma

a predajňa I.), a preto celé konanie zo strany prvostupňového súdu považuje za zavádzajúce.   Na odvolanie odporcu 1/ Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. septembra 2010

sp. zn. 9Co 321/2010 odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 14. januára

2010 č. k. 4C 91/02-68 odmietol. V odôvodnení uviedol že prvostupňový súd po podaní

odvolania odporcom 1/, ho uznesením č. k. 4C/44/2008-152 zo dňa 20.4.2010 vyzval na

odstránenie vád, aby svoje podanie označené ako odvolanie opravil a doplnil, pričom bol

poučený o možnosti odmietnutia odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Na výzvu

súdu odporca 1/ nereagoval. V tomto prípade odporca 1/ podal odvolanie proti uzneseniu

o ustanovení právneho zástupcu (ktorým súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel), a teda

proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Na základe vyššie uvedených

skutočností, keďže odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie

prípustné, odvolací súd odvolanie odporcu 1/ podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.  

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 1/ a žiadal, aby

dovolací súd zrušil predmetné uznesenia. Namietal že Krajský súd v Žiline nekoná nezávisle

a zákonne podľa našich zákonov a ústavy, ďalej vytýkal súdu úmyselné prieťahy, aby

nemusel vo veci konať, aby ho poškodil na jeho právach.

Navrhovatelia 1/ - 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu 1/ navrhli dovolanie

odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku), po zistení, že dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením § 240 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku skúmal, či je tento opravný prostriedok v danom prípade

prípustný. Dospel pritom k záveru, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie proti ktorému

Občiansky súdny poriadok dovolanie nepripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danej veci je dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu. Podľa § 239 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu prípustné, ak je napadnuté

zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie

je prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, alebo c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

O.s.p.). Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,

ktorými bolo odmietnuté odvolanie. Takéto uznesenia nevykazuje znaky uznesení, proti

ktorým je dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta

O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou zo závažných, v zákone osobitne uvedených procesných vád,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p.,

ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád v zmysle § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p.

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie

z hľadiska § 239 O.s.p. prípustné nie je.

Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. dovolateľ

ani nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho

dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia

§ 239 ods. 1, 2 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších

stupňov bolo postihnuté vadami uvedenými v ustanovení § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1

písm. b/, c/ O.s.p. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa

zaoberať napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. októbra 2011

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť :

Hrčková Marta