Najvyšší súd
1 Cdo 24/2011
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov : 1/ Mgr. R. L., nar. X, bytom K., 2/ PhDr. J. L., nar. X, bytom K., proti odporcom : 1/ M. N., nar. X, bytom Č., 2/ G. N., nar. X, bytom ul. Č., o zaplatenie 154 821,29 Sk (5.139,13-EUR), vedenej na
Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 4C/44/2008, o dovolaní odporcu 1/ proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 20. septembra 2010 sp. zn. 9Co 321/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie odporcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 20. augusta
2009 č.k. 9Co 321/2010 o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Ružomberok uznesením z 14. januára 2010 č. k. 4C 44/2008-130
ustanovil odporcovi 1/ právneho zástupcu Mgr. T. G., advokáta so sídlom Č., na jeho
zastupovanie v konaní pred dovolacím súdom. Svoje rozhodnutie zdôvodnil použitím ust. §
30 O.s.p. keď mal za to, že s prihliadnutím na zistené osobné a majetkové pomery odporcu 1/,
ako aj vzhľadom k tomu, že nemá právnické vzdelanie, je dlhodobo nezamestnaný a nemá
stály príjem, bolo mu potrebné na ochranu jeho záujmov v dovolacom konaní ustanoviť
bezplatného právneho zástupcu z radov advokátov.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý poukazoval
na to, že s prideleným advokátom sa mal záujem stretnúť, čo sa však neuskutočnilo nakoľko
na adrese miesta jeho sídla sa nenachádza, neexistuje (podľa jeho tvrdenia tam sídli firma
a predajňa I.), a preto celé konanie zo strany prvostupňového súdu považuje za zavádzajúce. Na odvolanie odporcu 1/ Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 30. septembra 2010
sp. zn. 9Co 321/2010 odvolanie odporcu 1/ proti uzneseniu súdu prvého stupňa z 14. januára
2010 č. k. 4C 91/02-68 odmietol. V odôvodnení uviedol že prvostupňový súd po podaní
odvolania odporcom 1/, ho uznesením č. k. 4C/44/2008-152 zo dňa 20.4.2010 vyzval na
odstránenie vád, aby svoje podanie označené ako odvolanie opravil a doplnil, pričom bol
poučený o možnosti odmietnutia odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm. d/ O.s.p. Na výzvu
súdu odporca 1/ nereagoval. V tomto prípade odporca 1/ podal odvolanie proti uzneseniu
o ustanovení právneho zástupcu (ktorým súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel), a teda
proti takémuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Na základe vyššie uvedených
skutočností, keďže odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné, odvolací súd odvolanie odporcu 1/ podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie odporca 1/ a žiadal, aby
dovolací súd zrušil predmetné uznesenia. Namietal že Krajský súd v Žiline nekoná nezávisle
a zákonne podľa našich zákonov a ústavy, ďalej vytýkal súdu úmyselné prieťahy, aby
nemusel vo veci konať, aby ho poškodil na jeho právach.
Navrhovatelia 1/ - 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu odporcu 1/ navrhli dovolanie
odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku), po zistení, že dovolanie bolo podané v súlade s ustanovením § 240 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku skúmal, či je tento opravný prostriedok v danom prípade
prípustný. Dospel pritom k záveru, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie proti ktorému
Občiansky súdny poriadok dovolanie nepripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V danej veci je dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu. Podľa § 239 O.s.p. je dovolanie proti uzneseniu prípustné, ak je napadnuté
zmeňujúce uznesenie (§ 239 ods. 1 O.s.p.), alebo potvrdzujúce uznesenie, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd v ňom vyslovil, že dovolanie
je prípustné, pretože ide po právnej stránke o rozhodnutie zásadného významu, alebo ak
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, alebo c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
O.s.p.). Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu,
ktorými bolo odmietnuté odvolanie. Takéto uznesenia nevykazuje znaky uznesení, proti
ktorým je dovolanie v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta
O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou zo závažných, v zákone osobitne uvedených procesných vád,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p.,
ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád v zmysle § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p.
nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných
v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých inak dovolanie
z hľadiska § 239 O.s.p. prípustné nie je.
Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. dovolateľ
ani nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 ods. 1, 2 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších
stupňov bolo postihnuté vadami uvedenými v ustanovení § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1
písm. b/, c/ O.s.p. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nemohol sa
zaoberať napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. októbra 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta