UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne K., bývajúcej vo R., zastúpenej JUDr. Erikou Golskou, advokátkou so sídlom v Lučenci, T.G. Masaryka 7, proti žalovaným 1/ U., bývajúcemu v T., 2/ U. bývajúcemu v T., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 13 C 159/2014, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. júna 2017 sp. zn. 16 Co 612/2015, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom z 28. mája 2015 č. k. 13 C 159/2014-90 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, bytu č. X, nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXXX stojaceho na pozemku parc. č. XXXX na ul. M., orientačné č. XX v T. zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. a obec T. v podiele 1/1 spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu o veľkosti 60/820-in. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný 1/ nie je pasívne vecne legitimovaný v spore a žalobkyňa nepreukázala ani naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k bytu. V súvislosti s týmto uviedol, že posúdenie platnosti, či neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ nie je vlastným predmetom konania, len prejudiciálneho posúdenia, medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ žiadny hmotnoprávny vzťah nie je, žalobkyňa včasným neuplatnením práva sama umožnila vznik nových právnych vzťahov - byt bol ďalšou kúpnou zmluvou prevedený na žalovaného 2/ a za tohto stavu by určenie vlastníctva v jej prospech spôsobilo zásah do vlastníckeho práva žalovaného 2/, pričom požadované rozhodnutie by súčasne k žalovanému 1/ žiadne účinky nemalo. Uviedol, že pre rozhodnutie malo zásadný význam, že žalobkyňa ničím nespochybnila dobromyseľnosť žalovaného 2/ ako ďalšieho nadobúdateľa sporného bytu. Považoval za spravodlivé poskytnutie ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi, lebo usporiadanie pomerov medzi stranami sporu musí zodpovedať aj spravodlivosti a slušnosti a priznanie vlastníckeho práva žalobkyne by bolo v rozpore s dobrými mravmi na základe čohožalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne rozsudkom z 29. júna 2017 sp. zn. 16 Co 612/2015 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny; rozhodol tiež o trovách odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a jeho právnym posúdením. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie zamietnutia žaloby princípom všeobecnej spravodlivosti aj v prípade absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, keď na jej základe bol vykonaný prevod vlastníckeho práva a nebola spochybnená dobromyseľnosť ďalšieho nadobúdateľa, bolo správne a zákonné.
3. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaním. V dovolaní uviedla, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). Konkrétne poukazovala na to, že súdy nereflektovali na jej požiadavku navrhovaného dôkazu v podobe znaleckého skúmania pravosti podpisu na kúpnej zmluve z 27. septembra 2001 znalcom z odboru grafológia. Podľa presvedčenia žalobkyne výsledok ňou navrhnutého znaleckého skúmania bol jedným z podstatných dôkazov, v dôsledku ktorého by súdy museli ex offo rozhodnúť o absolútnej neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy so všetkými právnymi následkami z toho vyplývajúcimi, pričom mala za to, že dobrá viera nadobúdateľa (žalovaného 2/) nemôže mať prednosť pred ochranou vlastníckeho práva priznanou nielen zákonnými právnymi predpismi (Občianskym zákonníkom, Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd.) Z uvedených dôvodov žiadala zrušiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a tiež ním potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
4. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu vyslovil presvedčenie o tom, že konajúce súdy vo veci zákonne a spravodlivo rozhodli.
5. Žalovaný 2/ na dovolanie žalobkyne písomne nereagoval.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), v ktorej neprospech bola napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie je treba odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
7. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol Civilný sporový poriadok treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov osobitné postavenie. Dovolanie ani podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (pozri napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).
8. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom procesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.); v prípade dovolania, ktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
9. Z obsahu dovolania vyplýva, že dovolateľka vyvodila prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p., keď namietala nevykonanie riadne navrhnutého dôkazu. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces došlo podľa dovolateľky v dôsledku toho, že súd prvej inštancie dôkaz v podobe znaleckého skúmania pravosti podpisu na kúpnej zmluve z 27. septembra 2001 znalcom z odboru grafológia nenariadil napriek tomu, že výsledok ňou navrhnutého znaleckého skúmania bol jedným z podstatných dôkazov, v dôsledku ktorého by súdy museli ex offo rozhodnúť o absolútnej neplatnosti dotknutej kúpnej zmluvy so všetkými právnymi následkami z toho vyplývajúcimi, pričom odvolací súd sa s týmto postupom súdu prvej inštancie ako so správnym stotožnil.
10. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces z hľadiska § 420 písm. f/ C.s.p. treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým súd zasiahol do ústavou, resp. Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd garantovaných práv dovolateľa, v dôsledku čoho bolo dovolateľovi znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon priznáva. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku (3 Cdo 110/2017, 4 Cdo 128/2017, 8 Cdo 56/2017).
11. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
12. Najvyšší súd - i keď vtedy ešte s prihliadnutím na právnu úpravu účinnú do 30. júna 2016 - v zrušujúcom uznesení sp. zn. 3 Cdo 252/2015 uviedol, že dokazovaním je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 99/2011, 2 Cdo 141/2012, 4 Cdo 125/2012, 5 Cdo 251/2012, 6 Cdo 36/2011 a 7 Cdo 34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti (čo v konečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993 a 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).
13. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré žalobkyňa naznačuje v dovolaní, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj 1 Cdo 85/2010, 1 Cdo 18/2011, 3 Cdo 268/2012, 4 Cdo 314/2012, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 104/2010, 7 Cdo 248/2012).
14. Pokiaľ teda žalobkyňa v dovolaní poukazuje na to, že v konaní nebol vykonaný ňou navrhnutý dôkaz
- znalecké dokazovanie znalcom z odboru grafológia a rovnako naznačuje nesprávne vyhodnotenie dôkazov, prípadne neúplné zistenie skutkového stavu, podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle novej právnej úpravy civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ C.s.p. nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 8 Cdo 187/2017).
15. Na podklade uvedeného dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania žalobkyne z § 420 písm. f/ C.s.p. nevyplýva.
16. Z uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.
17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.