Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Cdo 232/2009

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Z. H., bývajúcej v B., proti žalovanému Ing. J. B., bývajúcemu v B., v dovolacom konaní zastúpenému Mgr. F. P.,

advokátom v B., o zaplatenie 25 409,94 s prísl., vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. 17C 190/2006, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 3. júla 2009 sp. zn. 12 Co 7/09, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a.

  Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici opravným uznesením z 3. júla 2009 sp. zn. 12 Co7/09

rozhodol tak, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu 12Co7/2009 z  

26. marca 2009 na č.l. 331   a   v   písomnom vyhotovení uznesenia 12Co7/2009 z 21. mája

2009 na č.l. 339 opravuje dátum narodenia žalovaného Ing. J. B. správne na „18. 08. 1955“.

V odôvodnení opravného uznesenia uviedol, že správny dátum narodenia žalovaného - tak

ako ho opravoval aj okresný súd svojim uznesením 17C 90/2006-279 zo 14. novembra 2008 -

bol 18. 08. 1955, pri písomných vyhotoveniach oboch rozhodnutí krajského súdu a to

rozsudku z 26. marca 2009 a opravného uznesenia z 21. mája 2009 bol však nesprávne u

žalovaného uvedený dátum 28. 08. 1955; uvedenú zrejmú nesprávnosť a chybu týmto

uznesením preto súlade s ustanovením § 164 O.s.p. opravil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a konanie zastavil s tým, že tu ide o neodstrániteľnú chybu v súdnom konaní, ktorú nie je možné napraviť postupom podľa § 164

O.s.p. Tvrdil, že v danom prípade nebol dôvod pre vydanie opravného uznesenia a že súd bez

návrhu   účastníka nemôže   na základe § 164 O.s.p. dosiahnuť zmenu označenia účastníka

konania; že žalovaným nebol on, lebo je narodený 18. 08. 1955, nie 28. 08. 1955; že v štádiu,

keď už rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže dôjsť k zmene v označení účastníka

konania; že odvolací súd porušil základnú zásadu občianskeho procesného práva, ktorá

spočíva v tom, že len čo súd vyhlási rozsudok, je nim v plnom rozsahu viazaný; že vydané

opravené uznesenie nie je už možné opraviť podľa § 164 O.s.p.

Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom ( § 241

ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( §243a ods. 3 O. s. p.), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom, pretože právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu možno napadnúť

dovolaním len vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O. s. p.).  

  Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.

  Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy,

lebo nejde o   uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p., ale ani o potvrdzujúce uznesenie

(patriace do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm.

a/ až c/ O.s.p.).

So zreteľom na obsah dovolania a tiež povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p.

dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 O.s.p.

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

  Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Právne

relevantné ale nie je samo tvrdenie žalovaného, že k vade takejto povahy došlo; určujúcim je

zistenie, že k nej skutočne došlo.

  Vady konania vymenované v § 237 O.s.p. dovolací súd nezistil. S prihliadnutím na

obsah (argumentáciu) dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či nešlo o prípad nedostatku

spôsobilosti účastníka (§ 237 písm. b/ O.s.p.)   alebo o prípad prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 237 písm. d/ O.s.p.).

  Z ustanovenia § 19 O.s.p. vyplýva, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto

má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované

ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo.

  Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzickej osoby vzniká narodením

(túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé) a zaniká smrťou fyzickej osoby

(porovnaj § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj

právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

  Procesné právo v niektorých prípadoch môže spôsobilosť byť účastníkom konania

dokonca priznať aj subjektom, ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a

povinnosti (porovnaj napr. § 186 ods. 1 O.s.p.).

  Od spôsobilosti byť účastníkom konania treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá

predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju ten, kto je

subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.

  Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v každom štádiu konania (§ 103 O.s.p. ), a

má za následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Takýto nedostatok

nemožno odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania spočívajúcu

v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa § 92 O.s.p.

[porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 53/01, ktorý je publikovaný

v časopise Zo súdnej praxe vo zväzku 5 ročník 2001 pod poradovým (publikačným) číslom:

49/2001].

V súdnom konaní je teda nevyhnutné starostlivo rozlišovať medzi nedostatkami

podmienok konania (neodstrániteľnými), medzi ktoré patrí aj nedostatok spôsobilosti byť

účastníkom konania, a vadou žaloby spočívajúcou v označení inak nesporného účastníka

konania, ktoré procesné situácie sú samostatne upravené a spája sa s nimi odlišný následok

vrátane rozdielnej reakcie, resp. procesného postupu súdu.

  Podľa § 164 O.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a

počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí

účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie

nenadobudne právoplatnosť.

  Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).

Aplikáciu ustanovenia § 164 O.s.p. nevylučuje okolnosť, že do rozhodnutia sa dostane

nesprávnosť vymenovaná v tomto ustanovení v dôsledku toho, že žalobca urobil v žalobe

chybu v písaní a počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť, ktorá nesprávnosť zostane súdom aj

účastníkmi nepovšimnutá. Riešenie aj takto zapríčinenej nesprávnosti opravou rozhodnutia

pripúšťala súdna prax napokon aj v minulosti [porovnaj Rozhodnutí nejvyššího soudu

československé republiky ve věcech občanských, ktorú zbierku viedol II. prezident tohto súdu

Dr. František Vážný, v čísle vydania (zväzku) III ročník 1921 na strane 102 - 103, rozhodnutie sp. zn. R I 141/21 z 8. februára 1921, uverejnené pod poradovým (publikačným)

číslom 909.].

Z obsahu spisu vyplýva, že oba nižšie súdy konali so žalovaným Ing. J. B., bývajúcim

v B. Ide o osobu, ktorá sa narodila   18. augusta 1955, nie 28. augusta 1955. Tento subjekt

(terajší dovolateľ) v konaní aj aktívne vystupoval ako žalovaný (§ 90 O.s.p.). V konaní, ktoré

predchádzalo vyhláseniu rozsudku súdu prvého stupňa z   19. novembra 2008, č. k. 17C

190/2006 - 283, v   ktorom sa   uvádza správny dátum narodenia žalovaného - 18. augusta

1955, identita žalovaného vrátane jeho existencie ako   dlžníka, od ktorého sa žalobkyňa

v konaní domáhala zaplatenia zažalovanej sumy, nebola sporná. Identita žalovaného nebola

spornou ani v odvolacom konaní. Postup odvolacieho súdu podľa § 164 (v spojení s § 211

ods. 2 O.s.p.) - vydanie dovolaním napadnutého opravného uznesenia - bolo potrebné

uplatniť, lebo došlo k chybe spočívajúcej v nesprávne uvedenom dátume narodenia

žalovaného v opravovaných rozhodnutiach odvolacieho súdu.

V žalobnom návrhu bolo nepresne napísané rodné číslo inak nesporného účastníka

konania - žalovaného (u jednej číslice v rodnom čísle došlo k tzv. preklepu). Tento

nedostatok, zjavnú chybu v písaní vo vzťahu k dátumu narodenia žalovaného, ktorý možno z

rodného čísla vygenerovať, odstránila žalobkyňa, keď uviedla správny dátum narodenia

žalovaného - 18. augusta 1955 (porovnaj predovšetkým jej návrh na opravu pisárskej chyby

na č. l. 203 spisu, ale aj   napr.   podanie na č. l. 206). Dátum narodenia žalovaného -  

18. augusta 1955 je tiež uvedený aj na ďalších listinách nachádzajúcich sa v spise (porovnaj

napr. č. l. 40, 159, 180, 197, 198, 199, 200, 201); korešponduje mu aj uvedenie správneho

rodného čísla na predloženom dôkaze – zmluve o pôžičke (porovnaj napr. č. l. 28, detto č. l.

145 spisu) a údaj zaznamenaný pri osobnej prítomnosti žalovaného na súde (porovnaj

generálie žalovaného na č. l. 170 spisu). Okolnosť, že u označenia tohto účastníka v žalobe  

(§ 79 ods. 1 O.s.p.) v dôsledku preklepu či inej zrejmej nesprávnosti v časti uvedeného

rodného čísla je napísané miesto čísla 1 číslo 2, na existencii žalovaného vonkoncom nič

nemení. Z podaní žalobkyne vrátane žaloby v spojení s predloženou zmluvou o pôžičke (na

ktorú sa žaloba odvoláva) vychodí vymedzenie identity žalovaného ako Ing. J. B., narodeného

18. augusta 1955,   bývajúceho   v B.,   živej fyzickej osoby, o   existencii ktorej neboli a ani

teraz nie sú ani najmenšie pochybnosti.

Keďže v konaní vystupoval žalovaný, ktorý mal spôsobilosť byť účastníkom konania,

dovolací dôvod podľa § 237 písm. b/ O.s.p. daný nebol.

  Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo ( res iudicata ) alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie ( § 237 písm. d/ O. s. p.).

  Len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods.  

3 O. s. p. ).

  Prekážka existencie právoplatného rozsudku o tej istej veci bráni ako (negatívna)

neodstrániteľná podmienka konania tomu, aby sa súd mohol v ďalšom konaní znova tou istou

vecou zaoberať (opätovne tú istú vec prejednať a rozhodnúť).

  K porušeniu prekážky res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci) zakotvenej

v citovanom ustanovení § 159 ods. 3 O. s. p., ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal,

dôjde, ak u   začatého konania sú súčasne splnené podmienky /znaky/ identity s pôvodnou vecou, teda ak by išlo o opätovné konanie o tej istej veci. Pojem „tá istá vec“ charakterizujú

znaky vzťahujúce sa na:

1/ účastníkov; musí ísť o tých istých účastníkov, resp. ich právnych nástupcov ako vo veci,

ktorá bola právoplatne rozhodnutá (totožnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich

procesného postavenia v oboch konaniach);

2/ predmet konania; musí ísť o rovnaký – identický predmet konania ako vo veci, ktorá bola

právoplatne rozhodnutá (ku kritériám identity novej veci s vecou už právoplatne rozhodnutou

porovnaj bližšie napr. Vlastimil Handl, Josef Rubeš a kol. Občanský soudní řád. Komentář, I.

díl, Praha 1985, str. 705 a nasl., Marek Števček, Svetlana Ficová a kol. Občiansky súdny

poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425).

Z hľadiska identity predmetu konania je evidentné, že prekážka veci rozsúdenej (§ 159

ods. 3 O.s.p.) pre konanie o dovolaním napadnutom opravnom uznesení daná nebola.

  Ustanovenie § 164 O.s.p. umožňuje súdu vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o

chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti; môže tak urobiť aj po právoplatnosti

opravovaného rozsudku (porovnaj slovo „kedykoľvek“ v prvej vete a   tretiu vetu ustanovenia). Úprava o oprave rozsudku (§ 164 O.s.p.) sa použije primerane na uznesenie

(porovnaj § 167 ods. 2 O.s.p.) a zákon nijako nevylučuje ani vykonanie opravy podľa § 164

O.s.p. u opravného uznesenia, t.j. situáciu, keď je potrebné, aby samotné opravné uznesenie

(ak je s chybami v písaní a počítaní alebo s inými zrejmými nesprávnosťami) bolo opravené

postupom podľa § 164 O.s.p. (novým opravným uznesením).

  Keď odvolací súd vydal opravné uznesenie z 3. júla 2009 sp. zn. 12 Co7/09, nebránila

mu v tom ani prekážka právoplatne rozhodnutej veci a   ani viazanosť   súdu   vyhláseným

rozsudkom (§ 156 ods. 4 O.s.p.); jeho postup bol v súlade s procesným predpisom - išlo tu

výlučne o prípad opravy podľa § 164 O.s.p. Ani dovolací dôvod podľa § 237 písm. d/O. s. p.

teda daný nebol.

  Nakoľko prípustnosť dovolania v tejto veci nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239  

O. s. p. a   v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení   § 237 O. s. p.,   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   dovolanie žalovaného

podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

  V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd však žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodala návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O. s. p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta