1 Cdo 23/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci starostlivosti súdu o mal. T. L., nar. X. a mal. P. L., nar. X., bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky M. L. rod. K., nar. X., trvale bytom P., právne zastúpenej JUDr. K. V., advokátom, P., a z otca M. L., nar. X., trvale bytom P., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. M. G., advokátom, P., o zvýšenie výživného a o zmenu úpravy styku, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24 P 218/2008, o dovolaní otca maloletých detí proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. novembra 2009 sp. zn. 8 CoP 13/2009 takto,

rozhodol:

Dovolanie odmieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na   náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Prešov zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k.   11 C 280/2005-86 zo dňa 31. mája 2006 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. T. zo sumy 1.000,- Sk na sumu 50,- Eur mesačne a pre mal. P. zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 40,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky do 10-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, opakovane do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 11C 280/2005-86 z 31.mája 2006 vo výroku o úprave styku maloletých detí s otcom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. T. mal. P. každý nepárny týždeň kalendárneho roka s tým, že otec je povinný maloleté deti prevziať pred bytom matky v dohodnutý deň a čas a v dohodnutý deň a čas ich matke pred jej bytom odovzdať a matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 26. novembra 2009 sp. zn.   8 CoP 13/09 zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov zo 6. apríla 2009 č. k.   24 P 218/2008-194 tak že vyživovaciu povinnosť otca určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov z 31. mája 2006 č. k. 11 C 280/2005 - 86 pre maloletú T. zvýšil zo sumy 1.000,-Sk mesačne na sumu 70 Eur mesačne a pre maloletú P. zo sumy 1.000,-Sk mesačne na sumu 60 Eur mesačne odo dňa 14.novembra 2008 do budúcna s tým, že takto zvýšené výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 10- dňa toho ktorého mesiaca vopred. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 14. novembra 2008 do 30. novembra 2009 v sume 461,35 Eur pre maloletú T. a v sume 336,02 Eur pre maloletú P. uložil otcovi povinnosť zaplatiť do rúk matky do 31. decembra 2009. Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Otec maloletých podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Navrhol ho zmeniť tak, že nedoplatok na výživnom za obdobie od 14. novembra 2008 do 30.11.20009 v sume 461,35-Eur bude povinný zaplatiť v mesačných splátkach. Dovolanie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namietal, že nedisponuje takým množstvom finančných prostriedkov, aby mohol zaplatiť celé zročné výživné jednorázovo.

Matka navrhla dovolanie v celom rozsahu zamietnuť, pretože rozsudok krajského súdu považovala za vecne a právne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.

Prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. v preskúmavanej veci predmetom ktorej je určenie vyživovacej povinnosti, neprichádza do úvahy, pretože uvedené ustanovenie, ktoré inak pripúšťa dovolanie proti zmeňujúcemu a v niektorých prípadoch aj proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vylučuje prípustnosť dovolania vo veciach upravených zákonom o rodine (§ 238 ods. 4 O.s.p.) ibaže ide o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznanie rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.

V súdenej veci súdy rozhodovali podľa ustanovenia § 78 Zák. o rod. o zmene výživného otca na maloleté deti. Zákon tu dovolanie nepripúšťa. Súdna úprava tu zasahuje len do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom rodičovské práva ostávajú zachované. Dovolanie proti rozsudku takto vynesenému krajským súdom nie je prípustné.

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti zmeňujúcemu rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadených súdom. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

Na námietku dovolateľa spochybňujúcu správnosť zistenia skutkových záverov nižších súdov, či nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, možno uviesť len to, že v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiž nie je „ďalším" odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom, určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení vykonaných súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania.

Dovolací súd nemôže prihliadnuť ani k námietke dovolateľa týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), k týmto nedostatkom v odvolacom konaní môže dovolací súd prihliadnuť len v prípade, ak je splnený základný predpoklad prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu.

Nakoľko prípustnosť dovolania otca nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Dovolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov dovolacieho konania, pretože konanie mohlo začať aj bez návrhu [§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.].

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. februára 2010

JUDr. Jana Bajánková, v.r.   predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta