1 Cdo 23/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci prejednania dedičstva   po poručiteľovi M. Z., narodenému X. a zomrelému X., vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 9 D 102/2008, predtým vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. NM – 13 D 785/2003 o dovolaní dedičky A. Z., bývajúcej v   K., zastúpenej   JUDr. A. R., advokátkou v N., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. mája 2006 sp.zn. 4 CoD 7/2006, rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a.

Náhradu trov dovolacieho konania účastníkom nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením z 28. októbra 2005 č.k. NM – 13 D 785/2003-96 žiadosť dedičky, A. Z., o pokračovanie v konaní o dedičstve po poručiteľovi M. Z., zomrelému X., odmietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdna komisárka 1. októbra 2004 vydala vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi osvedčenie o dedičstve, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo dohodou dedičov. Osvedčenie o dedičstve bolo doručené všetkým dedičom 1. októbra 2004 a lehota na podanie žiadosti na súd o pokračovanie v konaní uplynula 18. októbra 2004. Dedička doručila súdu žiadosť o pokračovanie   v konaní o dedičstve 25. novembra 2004, teda oneskorene, preto analogicky, ako v prípade oneskorene podaného odvolania bolo potrebné žiadosť dedičky odmietnuť.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie dedičov   A.   Z.   a   J.   Z. uznesením   z 3. mája 2006 sp.zn. 4 CoD 7/2006 uznesenie súdu prvého stupňa   potvrdil.   V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa s tým, že v prípade, ak poručiteľ zanechal aj ďalší majetok, ktorý nebol prejednaný, je možné podať žiadosť o prejednanie novoobjaveného majetku.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie dedička A. Z., žiadala ho zrušiť a zrejme vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Napriek výzve súdu prvého stupňa dovolateľka dovolací dôvod nekonkretizovala a v dôvodoch dovolania v zásade zopakovala skutočnosti namietané už v odvolaní, že v osvedčení o dedičstve neboli zahrnuté všetky nehnuteľnosti, súdna komisárka napriek predloženým všetkým potrebným dokladom celý majetok poručiteľa neprejednala. Okrem toho namietala nezrovnalosti v úradných dokladoch a v zápisoch v katastri.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239   ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) za území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,   v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vady konania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. však dovolateľkou namietané neboli a ani dovolacím súdom neboli zistené.

Pokiaľ dovolateľka svoje dovolanie, bez konkretizácie ktoréhokoľvek z prípustných dovolacích dôvodov, odôvodnila iba už vyššie uvedenými skutočnosťami, dovolací súd, zhodne s konštatovaním odvolacieho súdu, poukazuje na to, že v prípade zanechania poručiteľom aj ďalšieho majetku, ktorý prejednaný nebol, možno podať žiadosť o prejednanie novoobjaveného majetku (dedičstva).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súdoch nižších stupňov bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd účastníkom konania nepriznal s tým, že dovolateľka, ktorá v konaní úspech nemala, na ich náhradu právo nemá a druhý   z   účastníkov, ktorému by podľa výsledku konania právo na náhradu trov tohto konania vzniklo, návrh na rozhodnutie o trovách nepodal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. februára 2009 JUDr. Jana Bajánková, v.r. Za správnosť vyhotovenia :   predsedníčka senátu Jarmila Uhlířová