1Cdo/225/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu U. X., nar. X.X.XXXX, bývajúceho v Ľ., Z. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, proti žalovanej Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 4 C 170/2007, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 1. júna 2017, sp. zn. 3 Co 244/2016, takto

rozhodol:

V častiach týkajúcich sa príslušenstva priznaných pohľadávok v II. a III. výroku rozsudok Krajského súdu v Prešove z 1. júna 2017, sp. zn. 3 Co 244/2016, z r u š u j e a vec mu vracia v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia náhrady škody podľa zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení “) spôsobenej na zdraví pri dopravnej nehode dňa 23.4.2005.

2. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 12. apríla 2016, č. k. 4 C 170/2007-528, konanie sčasti, a to nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 834,20 eur a nároku na náhradu za 50 % zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 417,10 eur zastavil (I. výrok); uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolesť vo výške 1.552,24 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.12.2007 do zaplatenia, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9.564,17 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 5.12.2007 do zaplatenia a titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia náhradu vo výške 4.782,08 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (III. výrok); a rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (IV. výrok). K nároku žalobcu spočívajúceho v priznaní úroku z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „občiansky zákonník“) s poukazom na § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z. z. dôvodil, že žalobca svoje nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia riadnepreukázal, žalovaná bola povinná prešetrovanie poistnej udalosti ukončiť a poskytnúť žalobcovi plnenie do troch mesiacov od 5.9.2007, t. j. do 5.12.2007 a keďže tak neučinila, dostala sa do omeškania. Preto žalobcovi priznal aj úrok z omeškania.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcu a tiež žalovanej rozsudkom z 1. júna 2017, sp. zn. 3 Co 244/2016, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v napadnutom rozsahu II. výroku o priznaní zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 2 869,25 eur; zmenil v II. výroku o priznaní úrokov z omeškania tak, že žalobu o zaplatenie 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.552,24 eur od 5.12.2007 do zaplatenia a 8,5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 9.564,17 eur od 5.12.2007 do zaplatenia zamietol; zmenil v III. výroku tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť náhradu za bolesť vo výške 3.104,48 eur, náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 19.128,34 eur a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9.564,16 eur do troch dní; a v prevyšujúcej zamietajúcej časti III. výroku potvrdil; žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Odvolací súd sa okrem iného nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úrok z omeškania. Bol názoru, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil vznik nároku na zaplatenie úroku z omeškania v rozpore s ustanovením § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Dôvodil, že žalovaná v 3 - mesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti splnila listom z 18.9.2007 podmienku v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení, poskytla žalobcovi vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých nedošlo k vyplateniu poistného plnenia. V tejto súvislosti poukázal na právne závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27.2.2017 sp. zn. 8 Co 335/2015, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, cit. „Za situácie, že poisťovateľ uzná a poskytne poistné plnenie poškodenému v ním uplatnenej výške, je z hľadiska určenia času rozhodujúci okamih, kedy poisťovateľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Ak však poisťovateľ odmietol poškodenému poskytnúť poistné plnenie v ním požadovanom rozsahu, v dôsledku čoho poškodený uplatnil svoj nárok žalobou v súdnom konaní, relevantným je až doručenie právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať platenie úrokov z omeškania, a to navyše za stavu, kedy sa jedná o plnenie, ktorého výška (v zmysle pomeru zavinenia strán sporu) závisela od úvahy súdu. O trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie, v zamietavých častiach týkajúcich sa príslušenstva priznaných pohľadávok (II. a III. výrok), podal žalobca dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Podľa jeho názoru spočíva napadnutý rozsudok v tomto rozsahu na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti zmenil tak, že úrok z omeškania priznaných pohľadávok bude priznaný od dňa 5.12.2007. Nesprávne právne posúdenie veci vzhliadal v chybnej aplikácii a zároveň nesprávnej interpretácii ustanovenia § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, keď odvolací súd uvedené ustanovenie interpretoval spôsobom, že poškodený má nárok na úrok z omeškania jedine v prípade uvedenom v tomto ustanovení. Podľa názoru žalobcu toto ustanovenie sa zaoberá len prípadom omeškania poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, no nezaoberá sa už omeškaním poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody (§ 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré poisťovateľovi riadne preukázal. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia v takomto prípade nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení neustanovuje, že poškodený má nárok na úrok z omeškania len v prípade v ňom uvedenom. Výklad prezentovaný zo strany odvolacieho súdu nie je správny aj preto, že poisťovateľ by uvedením akéhokoľvek dôvodu (aj absurdného, či protiprávneho) a jeho oznámením poškodenému podľa § 11 ods. 6 písm. b/ zákona o povinnomzmluvnom poistení mohol odmietať a zadržiavať plnenie, ktoré poškodenému riadne a právom patrí a tak sa vyhýbať plneniu, vyhýbať sa svojej základnej povinnosti poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, a to bez akýchkoľvek právnych následkov. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorým je okrem iného včasné poskytnutie spravodlivej náhrady škody osobám poškodeným prevádzkou motorových vozidiel. V posudzovanom prípade bolo podľa dovolateľa jednoznačne preukázané, že žalobca žalovanej riadne preukázal svoje nároky na náhradu škody svojim podaním z 31. augusta 2007 a žalovaná plniť tieto preukázané nároky odmietla bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Vzhľadom k tomu, že tieto nároky žalovaná žalobcovi neuhradila v lehotách stanovených zákonom o povinnom zmluvnom poistení, neplnila žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostala do omeškania. Pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaná do omeškania s plnením dostala.

6. Žalovaná považovala napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za vecne správny. Dovolanie žalobcu navrhla odmietnuť, eventuálne zamietnuť.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) rozsudkom z 26.2.2019, sp. zn. 1 Cdo 212/2017, dovolanie žalobcu zamietol. Konštatoval, že zákon o povinnom zmluvnom poistení ako špeciálny právny predpis upravujúci určitú oblasť poistenia vo vzťahu k občianskemu zákonníku. Platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami občianskeho zákonníka. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení. Zo spisu je zrejmé, že v posudzovanom prípade si žalovaná splnila povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení tým, že listom z 18.9.2007 (č. l. 475 spisu) poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobca od nej nárokoval a ďalej, že oprávnená výška nárokov žalobcu bola zrejmá až z právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Pretože dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení splnila, nebola povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania. Do omeškania by sa dostala až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

8. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom zo 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 214/2020 (ďalej len „nález“), konštatoval, že rozsudkom najvyššieho súdu z 26.2.2019, sp. zn. 1 Cdo 212/2017, bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Z uvedeného dôvodu ústavný súd tento rozsudok najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

9. Ústavný súd konštatoval, že vzťah poškodeného a poisťovne je vzťahom osobitným, ktorého podstatou je verejnoprávna potreba náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ ide o otázku, od kedy má žalobca nárok na úrok z omeškania z dôvodnej, mimosúdne osobitne kvalifikovaným spôsobom uplatnenej istiny, ústavný súd nepovažoval za správny gramatický výklad ustanovenia § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení ponúknutý všeobecnými súdmi, podľa ktorého sa poisťovňa dostala do omeškania a je povinná platiť úrok z omeškania až po tom, ako jej bol doručený rozsudok v spore, v ktorom vystupovala ako žalovaná, pričom tento rozsudok stotožnili s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Podľa názoru ústavného súdu poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Zo žiadneho ustanoveniazákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Naopak účelom zákona o povinnom zmluvnom poistení je zlepšiť postavenie poškodeného - veď aj na ten účel zákonodarca vykreoval osobitný priamy žalovateľný nárok poškodeného voči poistiteľovi (bez potreby žalovať aj škodcu). Preto výklad prijatý dovolacím súdom, ktorý v podstate vylučuje poskytnutie poistného plnenia, ktoré by zahŕňalo aj úroky z omeškania z náhrady škody, sa tak dostáva do ostrého konfliktu s racionálnym účelom právnej úpravy. Podľa ústavného súdu najvyšší súd tiež pochybil, keď pri svojom výklade nezohľadnil relevantné úniové predpisy (smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2000/26/ES neskôr nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/103/ES).

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací viazaný právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v náleze [§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde (zákon č. 314/2018 Z. z.)], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je dôvodné; v dôsledku jeho účinku dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

11. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

12. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. V preskúmavanej veci dovolateľ odôvodňoval prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Žalobca vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

14. Dovolací súd posudzoval podané dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Z obsahu formulácie textu dovolania možno v danom prípade usúdiť, ktorú právne významnú otázku mal dovolateľ na mysli, a to „aké sú dôsledky omeškania poisťovateľa s poskytnutím plnenia podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, či je možné na toto omeškanie aplikovať ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.“. Dovolací súd pritom uvádza, že táto v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu v čase podania dovolania (k 14.7.2017, pozn.) skutočne riešená nebola.

15. Ústavný súd nálezom zrušil rozsudok dovolacieho súdu, ktorý pri právnom posúdení dovolateľom nastolenej otázky dospel k záveru, že poisťovňa sa dostala do omeškania a je povinná platiť úrok z omeškania nie bezprostredne po tom, ako si sťažovateľ voči nej uplatnil svoj priamy nárok podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ani nie po tom, ako uplynuli lehoty podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ale až po tom, ako jej bol doručený rozsudok v spore. Ústavný súd, dospel k záveru, že najvyšší súd ním zvolenou interpretáciou rozhodných ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení ako i občianskeho zákonníka porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, ako i čl. 6 dohovoru).

16. Hoci právo na spravodlivý proces by vo všeobecnosti nemalo mať ambície zasahovať i do hmotného práva (hmotnoprávny spravodlivý proces je oxymoron), najvyšší súd rešpektuje ústavný súd v jehosnahe o hodnotovo orientovaný výklad práva. Najvyšší súd napokon ani inak postupovať nemôže, pretože hoci ústavný súd nie je ďalším stupňom sústavy všeobecných súdov, najvyšší súd je jeho zrušujúcim rozhodnutím a jeho právnym názorom viazaný. Uvedené vyplýva z § 134 zákona o ústavnom súde ako i zo samotnej podstaty princípu kasácie v právnom poriadku.

17. Ústavný súd v zrušujúcom náleze dospel pri zohľadnení systematickej a teleologickej metódy výkladu ustanovení § 11 ods. 6 až 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení k právnemu záveru (bod 37 nálezu), že: „Poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo.“

18. Pri aplikácii vyššie uvedeného právneho názoru ústavného súdu na posudzovaný prípad dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie je dôvodné. Odvolací súd vychádzal pri svojom právnom posúdení vzniku nároku na úroky z omeškania z právneho názoru, podľa ktorého patrí žalobkyni príslušenstvo z priznanej pohľadávky až od momentu ako jej bol doručený rozsudok v spore, v ktorom vystupovala ako žalovaná, pričom tento rozsudok stotožnili s právoplatným rozhodnutím súdu o výške náhrady škody podľa § 11 ods. 7 ZoPZP. Tento právny názor vo svetle nálezu ústavného súdu nemožno považovať za správny.

19. Z týchto dôvodov najvyšší súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu v častiach týkajúcich sa príslušenstva priznaných pohľadávok v II. a III. výroku podľa § 449 ods. 1 CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Povinnosťou odvolacieho súdu bude rozhodnúť o príslušenstve súdom priznaných pohľadávok s ohľadom na právne závery ústavného súdu vyslovené v náleze.

20. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 454 ods. 3 CSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.