1Cdo/221/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J., bývajúcej v N., zastúpenej JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom so sídlom v Košiciach, Južná trieda 28, proti žalovanému Mesto Košice, so sídlom v Košiciach, Trieda SNP 48/A, o zaplatenie 99.581,76 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 12 C 36/2005, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. novembra 2009, sp. zn. 5 Co 166/2009, takto

rozhodol:

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach (ďalej aj “odvolací súd”) rozsudkom z 24. novembra 2009, sp. zn. 5 Co 166/2009 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) z 12. marca 2009, č. k. 12 C 36/2005-164 a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v súlade so zákonným postupom, keď vykonal všetky dôkazy, ktoré účastníci na preukázanie svojich tvrdení označili a dospel k správnemu skutkovému záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k protiprávnemu úkonu, ktorý by vo vzťahu k žalobkyni zakladal nárok na náhradu škody. Zistený skutkový stav správne právne posúdil podľa § 420 Občianskeho zákonníka a následne vo veci aj správne rozhodol, ak nárok žalobkyne zamietol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli podľa názoru odvolacieho súdu najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej inštancie. V zmysle odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalobkyňa v konaní svoj nárok vymedzila ako nárok na náhradu škody v sume 3.000.000,- Sk / 99.581,76 € za nehnuteľnosti pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXXX ako rodinný dom s.p. XXXX, XXXX a XXXX na parcele č. XXX. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti podľa 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnych povinností, je protiprávny úkon, t. j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom (s právnym poriadkom), ďalej existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaní škodcu a vznikom škody. Uvedené predpoklady vzniku škody musia však byť splnené súčasne. Aj podľa názoru odvolacieho súdužalobkyňa nepreukázala v konaní porušenie právnej povinnosti žalovaným, resp. jeho právnym predchodcom (Československým štátom) vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody za zbúraný rodinný dom a novovytvoreným parcelám zapísaným na LV č. XXXXX a nepreukázala ani vznik jej majetkovej ujmy vzhľadom na to, že nebola vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Navyše odvolací súd uviedol, že žalovaný nie je právnym nástupcom ohľadom uplatnenej náhrady za zbúraný rodinný dom, ale tento je právnym nástupcom iba ohľadne novovytvorených parciel zapísaných na LV č. XXXXX, ktoré nadobudol dňom 1. mája 1991 na základe zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, lebo ako vyplýva z § 3 ods. 2 tohto zákona, na obec prechádzajú všetky súvisiace záväzky do výšky nadobúdaného majetku. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Rozsudok odvolacieho súdu napadla včas podaným dovolaním žalobkyňa z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (pozn. dovolacieho súdu: dovolateľka mala zrejme na mysli § 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Žalobkyňa namietala, že odvolací súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, je otázkou zákonnosti a jej riešenie patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).

7. V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal. Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p.

8. V danom prípade je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok. Dovolanie však nesmeruje proti rozsudku, ktorý by mal znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné (§ 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.)

9. Dovolanie žalobkyne by bolo prípustné iba vtedy, ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. nenamietala a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

10. Žalobkyňa v dovolaní namietala, že odvolací súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení odvolacím súdom, ku ktorým (údajne) dospel v procese dokazovania, môže zakladať (nanajvýš) tzv. inú vadu konania. Iná vada konania je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvodeaž vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

11. Žalobkyňa zároveň vyčítala odvolaciemu súdu, že vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiž ani o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

12. Z uvedeného preto vyplýva, že aj keby tvrdenia dovolateľky ohľadne uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. boli (prípadne) opodstatnené, dovolateľkou vytýkané vady by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, avšak nezakladali by prípustnosť dovolania, a to ani v zmysle § 237 O.s.p. Otázkou, či sú tieto dovolacie dôvody opodstatnene namietané sa dovolací súd môže zaoberať iba ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému pripúšťa dovolanie zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.) V danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu nevyplýva, ani z ustanovenia § 238 a ani z ustanovenia § 237 O.s.p., a s ohľadom na túto skutočnosť nemohol dovolací súd ani pristúpiť k skúmaniu, či konanie alebo rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadami podľa § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.

13. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobkyne proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní nevyšla najavo ani existencia niektorej procesnej vady podľa § 237 O.s.p. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ako dovolanie smerujúce proti rozsudku, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.

14. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.