1Cdo/219/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ N., bývajúceho v W. a 2/ D., bývajúceho v W., obaja zastúpení JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so sídlom v Čadci, Mierová 1725, proti žalovanému Mesto Čadca, so sídlom Nám. Slobody 30, Čadca, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 11 C 71/2012, o dovolaní žalobcu 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. decembra 2015 sp. zn. 5 Co 268/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali sa voči žalovanému určenia, že pozemok parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Čadca pre kat. územie W., obec W., okres W. patrí v spoluvlastníckom podiele 1/12 N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. T.. Ďalej, aby súd určil, že pozemok parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Čadca pre kat. územie W., obec W. okres W. patrí v spoluvlastníckom podiele 3/8 D., nar. XX.X.XXXX, bytom G..

2. Súd mal za preukázané, že sporná nehnuteľnosť, a to parcela KN-C č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 49 m2, vytvorená z parcely KN-E XXXXX/XXX o výmere 3099 m2, pôvodne zapísaná na LV č. XXXXX zanikla do parcely XXXXX, ktorá spolu s časťou parcely KN-E XXXX/XXX, vedenou ako cesta prečíslovanou na parcelu č. XXXXX s výmerou 2926 m2 - extravilán sú vedené ako neknihované parcely - cesty. Táto skutočnosť vyplýva z listinných dôkazov predložených Správou katastra Čadca (číslo listu 92 súdneho spisu) a ako neknihovaná parcela citovanou právnou úpravou v zákone č. 180/1995 Z.z. prešla do vlastníctva žalovaného, ktorý je zapísaný ako vlastník v príslušnom katastri nehnuteľností, o čom mu svedčí hodnoverný údaj katastra v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona NR SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv titulu žalovaného, pričom sporná parcela slúži ako prístupová cesta a v čase účinnosti zákona č.180/1995 Z.z. tvorí tzv. verejný majetok, a teda prešla do vlastníctva žalovaného. Súd dáva do pozornosti aj skutkové tvrdenia uvádzané žalobcami 1/ a 2/ v žalobnom návrhu, keď na jednej strane odvodzujú vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti na základe osvedčení o dedičstve ako právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva a na druhej strane požadujú žalovaného o odkúpenie spornej nehnuteľnosti. Teda nesprávajú sa ako vlastníci, spochybňujú svoje vlastnícke právo k spornému pozemku. V uvedených súvislostiach súd považoval aj nadbytočné a nehospodárne vykonanie navrhovaného dôkazu žalobcov 1/, 2/ vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru geodézie a kartografie na určenie, kto boli právni predchodcovia účastníkov, teda žalobcov 1/, 2/ vo vzťahu k spornej parcele. Takýto dôkaz súd vyhodnotil ako nadbytočný vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam žalobcov v žalobnom návrhu a v priebehu konania (číslo listu 124-125 spisu).

3. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") rozsudkom z 15. decembra 2015 sp. zn. 5 Co 268/2015 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, a to s poukazom na § 219 ods. 2 O.s.p. Ďalej uviedol, že sa so zdôvodnením rozsudku okresného súdu plne stotožnil a žalobcovia ako odvolatelia k veci samej neuviedli žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolanie za dôvodné.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie, v ktorom namietali procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p, a to nedostatok riadneho odôvodnenia ako okresného tak i krajského súdu a považovali rozhodnutia súdov za nepreskúmateľné. Krajskému súdu zároveň vytýkali skutočnosť, že sa nevysporiadal s dôvodmi odvolania.

5. Žalovaný v podanom vyjadrení k dovolaniu poukázal na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. a skutočnosť, že krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

6. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 11 C 71/2012-241 z 26. júla 2016 z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku konanie o dovolaní žalobcu 2/ zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19. augusta 2016.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „C.s.p."), po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 427 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to, aby uskutočnil meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo.

8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p."), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal. Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p.

10. V predmetnom konaní dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má formu rozsudku (potvrdzujúci rozsudok). Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. bolo dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktoréhoodvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa (dnes už súd prvej inštancie) vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie však nesmeruje proti takému rozsudku, ktorý by mal znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné.

11. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. sa dovolací súd neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Osobitne ale treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nie je významný subjektívny názor strany konania tvrdiacej, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, či k tejto procesnej vade skutočne aj došlo.

12. Dovolateľ procesné vady konania uvedené v § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní ani najavo. V dovolacom konaní sa nepotvrdila ani existencia žalobcom namietaná vada konania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (viď nižšie). Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

13. Dovolateľ za dôvod zakladajúci prípustnosť jeho dovolania označil procesnú vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a poukázal na dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p. Rozhodnutiu krajského súdu vytýkal jeho zmätočnosť a nepreskúmateľnosť. Tvrdil, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho protiargumentami a neuviedol, prečo na ne neprihliadal. Ďalej namietal, že súd na základe jeho vopred nesprávneho a zaujatého právneho názoru nevykonal navrhnuté dôkazy a rozhodol na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Záverom uviedol, že odvolací súd len potvrdil nesprávne nezákonné rozhodnutie prvostupňového súdu, a to bez jeho náležitého preskúmania.

14. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa do 30. júna 2016 ustálila v názore, že odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany konania, ktoré jej poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal strane sporu procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv (viď napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

15. Pokiaľ žalobca namietal nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. O porušenie tohto práva žalobcu ale v preskúmavanej veci nešlo. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Vo svojej ustálenej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (IV. ÚS 489/2011). Dovolací súd dospel k záveru, že rozsudokodvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvej inštancie je zrozumiteľný, dáva vysvetľujúce odpovede a dôvody, a teda spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Nemožno ho preto považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený, či arbitrárny (svojvoľný).

16. Žalobca vo svojom dovolaní namietal i to, že odvolací súd sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v odvolaní. V tomto smere je potreba uviesť to, že ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to po skutkovej, ako aj právnej stránke. Z odôvodnenia odvolacieho súdu je zrejmé, že tento sa podrobne zaoberal posúdením rozsudku súdu prvého stupňa a rovnako je z neho zrejmé, že posudzoval aj odvolanie žalobcu, keď aj najvyšší súd sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že žalobca v podanom odvolaní k veci samej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní zotrval na svojej argumentácii, aj odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o neopodstatnenosti žaloby a ponúkol tak dostatočné vysvetlenie toho, prečo z právneho hľadiska nebolo možné akceptovať argumentáciu odvolateľa. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd výslovne uviedol, že sa s rozhodnutím súdu prvého stupňa stotožňuje a poukázal aj na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.

17. Z ustálenej judikatúry ESĽP vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

18. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou ESĽP stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,

III. ÚS 191/2013). Vo svetle týchto rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva názor, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu. 19. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné podľa § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia žalobcom namietanej procesnej vady (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a nevyšli najavo ani ďalšie procesné vady vymenované v § 237 ods. 1 O.s.p. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu, ako dovolanie smerujúce proti rozsudku, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.