1Cdo/217/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A.L.K. Humenné, spol. s r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom v Humennom, Štefánikova 22, IČO: 36 471 046, proti žalovanému Slovenskému pozemkovému fondu, so sídlom v Bratislave, Búdkova 36, IČO: 17 335 345, o určenie platnosti nájomnej zmluvy, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17 C 24/2012, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 31. mája 2017 sp. zn. 23 Co 82/2016, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Humenné rozsudkom z 10. februára 2016 č. k. 17 C 24/2012-221 určil, že nájomná zmluva č. 4193705 z 3. septembra 2005 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej je prenájom poľnohospodárskych pozemkov v správe a nakladaní žalovaného v kat. území H. žalobcovi, je platná a účinná na dobu určitú do 3. júna 2016. Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 31. mája 2017 sp. zn. 23 Co 82/2016 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žiadnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie. Navrhol rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcu zamietnuť, eventuálne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Uviedol, že dovolanie podáva z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Podľa žalovaného rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky doručovania výzvy na vrátenie a prevzatie pozemkov podľa § 12 zákona č. 504/2003 Z.z. Tvrdí, že v konaní dostatočne preukázal splnenie tejto zákonnej podmienky.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný narozhodnutie o dovolaní [§ 35 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)] v prvom rade skúmal, či dovolanie žalovaného bolo podané v zákonom určenej lehote.

5. Pri posudzovaní včasnosti podania dovolania vychádzal dovolací súd predovšetkým z § 427 ods. 1 CSP podľa ktorého dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Rovnako vychádzal z § 472 ods. 2 CSP v zmysle ktorého lehota je zachovaná aj vtedy, ak sa dovolanie podá v lehote na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Vzal na zreteľ aj § 121 ods. 3 a 4 CSP podľa ktorého sa lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca; ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

6. V preskúmavanej veci bol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu doručený žalovanému 8. augusta 2017. Zákonom stanovená dvojmesačná lehota na podanie dovolania uplynula dňa 8. októbra 2017, ktorý deň však pripadol na nedeľu. Posledným dňom lehoty je v takomto prípade najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 9. október 2017, ktorý pripadol na pondelok.

7. Žalovaný, ako to vyplýva z obsahu spisu podal dovolanie, aj napriek správnemu poučeniu odvolacieho súdu o lehote na podanie dovolania, osobne na pošte až dňa 11. októbra 2017, teda zjavne oneskorene. V danom prípade tak ide o dovolanie podané po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty. 8. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalovaného ako oneskorene podané odmietol (§ 447 písm. a/ CSP). Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

9. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.