1 Cdo 21/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. A. H., bytom K., zastúpený Ing. Ľ. H., proti odporcom 1. Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, 2. Slovenská republika, Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Prievozská 2/B, 3. Slovenská republika, Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o zaplatenie 27.053,- eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 10C 28/2009, o dovolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 14. decembra 2010 sp. zn. 24Co 281/2010, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trnava uznesením z 18. mája 2010 č. k. 10 C 28/2009-80 nepriznal
navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a zamietol žiadosť navrhovateľa o
ustanovenie zástupcu z radov advokátov. Vychádzal z toho, že z obsahu žiadosti žalobcu o
oslobodenie od súdnych poplatkov neboli zrejmé jeho osobné, majetkové a zárobkové
pomery, preto bol navrhovateľ výzvou zo dňa 25. mája 2009 vyzvaný na ich preukázanie v
lehote 10 dní, ktorá výzva bola žalobcovi doručená dňa 1. júna 2009, avšak požadované
skutočnosti súdu v určenej lehote nepreukázal. Preto dospel súd k záveru, že v konaní nebola
preukázaná navrhovateľom dôvodnosť jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov,
keďže navrhovateľ k návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov nepredložil dôkaz
opodstatňujúci dôvodnosť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov. V nadväznosti na
rozhodnutie súdu o nepriznaní oslobodenia navrhovateľovi od súdnych poplatkov, súd dospel
k záveru, že nie je daná opodstatnenosť žiadosti navrhovateľa o ustanovenie advokáta za zástupcu, nakoľko nie sú splnené podmienky u navrhovateľa na priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov.
Krajský súd v Trnave uznesením z 14. decembra 2010 sp. zn. 24 Co 281/2010 na
odvolanie navrhovateľa uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ a žiadal, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania, pristúpil k posúdeniu, či sú splnené procesné
predpoklady pre to, aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho vecnej
správnosti.
So zreteľom na potrebu vyriešiť najprv otázku splnenia osobitnej podmienky
dovolacieho konania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. (povinného zastúpenia dovolateľa bez
právnického vzdelania), skúmal dovolací súd najskôr, či je prípustné dovolanie navrhovateľa,
ktorým napadol uznesenie odvolacieho súdu potvrdzujúce prvostupňové uznesenie, ktorým
bolo žalobcovi zamietnuté ustanovenie zástupcu.
I keď navrhovateľ nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený advokátom (§ 241 ods.
1 O.s.p.), dovolací súd nepovažoval – v prípade tohto dovolania – nedostatok povinného
zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila jeho prípustnosti. Vychádzal z toho, že ak
predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti
účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p. (ako je to
v posudzovanej veci), ide z hľadiska § 241 ods. 1 O.s.p. o výnimočný prípad, v ktorom
nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky, lebo inak by bol popretý nielen zámer,
ktorý sledoval účastník podaním dovolania, ale tiež účel dovolacieho konania, v ktorom
predmetom posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o (ne)splnení podmienok pre
ustanovenie zástupcu z radov advokátov súdom (na obdobnom názore založil svoje
rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. 2 Cdo 329/2006 a sp. zn.
3 Cdo 144/2007).
Ďalej sa dovolací súd zaoberal otázkou prípustnosti dovolania. Dovolaním možno
napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1
O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje
proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti
zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu,
ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá
O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že
dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu
(§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa
o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia, alebo jeho
vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) za území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
Navrhovateľom je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa (bez vyslovenia, že dovolanie je prípustné), teda také
uznesenie, ktoré nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Jeho dovolanie
preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Vady
konania uvedené v tomto zákonnom ustanovení však dovolateľom namietané neboli a ani
dovolacím súdom neboli zistené.
Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť
prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a neboli
zistené (ani tvrdené) vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej
republiky k záveru, že dovolanie žalobcu je neprípustné, a preto ho odmietol (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. marca 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta