Najvyšší súd

1 Cdo 21/2008

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

  Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ F. bývajúceho v Š., 2/ M., bývajúcej v Š. V., zastúpených JUDr. P., advokátom, so sídlom v Š., Š. 15, proti odporcom 1/ G., bývajúcemu v Š., D., 2/ M., bývajúcej v Š., D. o určenie vlastníckeho práva, vedenej u Okresného súdu Galanta pod sp. zn.   10 C 213/2006, o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z   19. júla 2007 sp. zn. 23 Co 156/2007 takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :  

Okresný súd Galanta uznesením z 9. januára 2007 č. k. 10 C 213/2006-40 podanie navrhovateľov odmietol. V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia svoje neúplné podanie napriek výzve súdu ( uznesením z 23. 11. 2006 ) nedoplnili a neopravili v určenej lehote v zmysle poučenia, z ktorého dôvodu nie je možné v konaní pokračovať.

Krajský súd v Trnave na odvolanie navrhovateľov uznesením zo 17. apríla 2007 sp. zn. 24 Co 69/2007 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil sa so súdom prvého stupňa, že   podanie navrhovateľov   má také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. Konštatoval, že napriek dostatočnému poučeniu, ako treba podanie doplniť a opraviť, ani z ich doplneného podania, nebolo možné zistiť, čoho sa v konaní domáhajú. Podanie je nejasné, neurčité a zmätočné.  

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Jeho prípustnosť vyvodzovali z § 237 písm. f/ O. s. p. Žiadali zrušiť rozhodnutia súdov nižších stupňov a vec vrátiť na ďalšie konanie krajskému súdu Mali za to, že postupom   súdu prvého stupňa, ktorý tým že sa dostatočne nevysporiadal s ich úkonmi, nerešpektoval ich procesné práva a krajského súdu, ktorý vo veci nenariadil pojednávanie, im bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že dovolanie podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), zastúpení advokátom   § 241 ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa. ( § 236 ).

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu má procesnú formu uznesenia. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 O. s. p. ). Dovolanie je tiež prípustné, ak smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( § 239 ods. 2 O. s. p. ), alebo ak ním bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia ( § 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p. ), alebo uznesenie súdu prvého stupňa o uznaní   ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení   za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 písm. c/ O. s p. ). Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky ani jedného   z uvedených uznesení.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. ( § 242 ods. 1 O. s. p. ), dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a /až g/ O. s. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník konania nemal   spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Citované ustanovenie § 237 O. s. p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p. možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené.

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie súdov nižších stupňov a ich rozhodnutia vadu v zmysle § 237 O. s. p. nemajú. Vychádzajúc z obsahu dovolania osobitne sa zameral na otázku, či navrhovateľom   bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) je treba rozumieť taký závadný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany   jeho práv a právom chránených záujmov. To znamená, že zo strany súdu musí ísť o porušenie konkrétneho procesného ustanovenia voči dotknutému účastníkovi, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti ( tomuto účastníkovi ) konať pred súdom. Za takýto závadný postup sa považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania ( § 43 ods. 2 O. s. p. ), hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky, pretože sa takým rozhodnutím bráni navrhovateľom v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde. V danej veci o takýto prípad nešlo.

Všeobecné náležitosti podania určuje ustanovenie § 42 ods. 3 O. s. p.   Pre návrh na začatie konania Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 stanovuje ďalšie náležitosti, uvedenie ktorých je nevyhnutne potrebné, aby súd mohol návrh prejednať a vecne   ( meritórne ) o ňom rozhodnúť. Okrem uvedenia mena a bydliska účastníkov, prípadne ich zástupcov, musí návrh na začatie konania obsahovať údaj o štátnom občianstve a ďalej najmä pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovatelia domáhajú, okrem toho musí byť z návrhu zjavné, čoho sa navrhovatelia domáhajú. Návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia obsahujúci rozsah uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovatelia domáhajú ( tzv. petit ) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou prípadov uvedených v § 153 ods. 2 O. s. p., nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to čoho sa domáhajú, ani účastníkom priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo   ( z materiálneho hľadiska ) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovatelia podaním návrhu sledovali.

Ak nemá návrh potrebné náležitosti alebo má iné nedostatky, je povinnosťou súdu poskytnúť navrhovateľom potrebné poučenie ( § 5 O. s. p. ) a viesť ich k takej formulácii návrhu, ktorá by zodpovedala právnym predpisom a záujmom o ochranu ktorých navrhovatelia žiadajú. Neúplnosť návrhu ako odstrániteľný nedostatok podmienky konania sa súd musí pokúsiť odstrániť v súčinnosti s navrhovateľmi ( § 43 ods. 1 O. s. p. ) ešte pred nariadením pojednávania vo veci. Ak sa napriek výzve súdu podanie neopraví alebo nedolní a v konaní nemožno pre tento nedostatok pokračovať, súd podanie odmietne. O týchto následkoch musí byť účastník poučený ( § 43 ods. 2 O. s. p. ).

V prejednávanej veci sa dovolací súd stotožňuje so záverom súdov nižších stupňov, že podanie navrhovateľov bolo neúplné, pre ktorý nedostatok nebolo možné v konaní pokračovať. Súd prvého stupňa uznesením z 23. 11. 2006 ( čl. 6 ) navrhovateľov vyzval   ( v lehote 10 dní ) na odstránenie vád tohto podania a súčasne ich poučil ako ho treba opraviť a doplniť ( riadne označenie účastníkov konania na strane odporcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, určitý a zrozumiteľný petit, presné označenie nehnuteľnosti, určenia vlastníctva ktorej sa domáhajú a priloženie dokladov preukazujúcich vlastníctvo ) s tým, že ak podanie neopravia a nedoplnia súd ich podanie odmietne ( § 43 ods. 2 O. s. p. ). Navrhovatelia síce doplnili svoje podanie ( čl. 14 ),ale len o označenie účastníkov na strane odporcov bez uvedenia ďalších požadovaných údajov. Z obsahu ich podaní vyplýva, že sa zrejme domáhajú určenia vlastníctva k nehnuteľnosti, v ktorom prípade bolo potrebné uviesť riadne označenie nehnuteľnosti (list vlastníctva, druh nehnuteľnosti, parcelné číslo, súpisné číslo, katastrálne územie, výmera teda údaje vyplývajúce zo zákona č. 162/1995Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Toto označenie nehnuteľnosti ani doplnené podanie neobsahuje, pre ktorý nedostatok nebolo možné pokračovať v konaní. Správne preto odvolací súd rozhodol, keď uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí podania potvrdil a takýmto postupom odvolací súd nezaťažil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. a neodňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom. Keďže vlastnícke právo sa nepremlčuje ( § 100 ods. 2 O. s. p. ).   nedošlo uvedeným postupom k porušeniu základného práva navrhovateľov domáhať sa jeho súdnej ochrany ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ) v budúcnosti riadnym návrhom na začatie konania.

V súlade s § 214 ods. 2 písm. c/ O. s. p. pojednávanie na odvolacom súde netreba nariaďovať, ak odvolanie smeruje proti uzneseniu ( ako to bolo v danom prípade ), preto tým,že odvolací súd na prejednanie uznesenia súdu prvého stupňa o odmietnutí podania nenariadil pojednávanie, neodňal navrhovateľom možnosť konať pred súdom.

Keďže dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné v zmysle ustanovenia § 239   O. s. p. a dovolací súd nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa ustanovenia   § 237 O. s. p., dovolanie v zmysle ustanovenia § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol.

Odporcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože im v súvislosti s ním žiadne trovy nevznikli.

P o č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. februára 2008

  JUDr. Jana Bajánková, v.r.

  predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia :