UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P., narodeného XX. F. XXXX, I., narodenú XX. E. XXXX a C., narodeného XX. I. XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, deti rodičov C. bývajúceho v C., zastúpeného advokátskou kanceláriou LAWS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Rajská 7 a C. bývajúcej v H., zastúpenej advokátskou kanceláriou OLEXOVA VASILISIN s.r.o., so sídlom v Bratislave, Gorkého 6, o návrhu otca na nariadenie návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu, vedenej na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 18 P 27/2015, o dovolaní matky proti dopĺňaciemu uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. februára 2017, sp. zn. 8 CoP 408/2016, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením zo dňa 30. septembra 2016, č. k. 8 CoP 255/2016-343, pripustil späťvzatie návrhu otca, zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I (ďalej aj súd prvej inštancie) zo dňa 4. mája 2015, č. k. 18 P 27/2015-133 a konanie vo veci zastavil.
2. Následne odvolací súd dopĺňacím uznesením z 28. februára 2017, č. k. 8 CoP 408/2016 rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP a § 391 CMP tak, že ich náhradu nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. 3. Toto dopĺňacie uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania napadla včas podaným dovolaním matka, pričom jeho prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhla dopĺňacie uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a matke priznať náhradu trov konania.
4. Otec navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, kolízny opatrovník sa v dovolacom konaní nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
6. Všeobecným predpisom upravujúcim civilný proces je CSP. Tento kódex obsahuje tiež všeobecnú úpravu dovolania, podmienok jeho prípustnosti a dovolacieho konania (§ 419 až § 457 CSP). CMP obsahuje osobitnú úpravu (aj dovolania a podmienok jeho prípustnosti), ktorá sa vzťahuje na veci v pôsobnosti tohto procesného predpisu (§ 76 a § 77 CMP).
7. Podľa CMP súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone (§ 1 CMP). Vzájomný vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého „na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak“.
8. V zmysle zásady „lex specialis derogat legi generali“ (zvláštny zákon má prednosť pred všeobecným zákonom) sa musí špeciálna právna úprava použiť vtedy, ak sú splnené podmienky pre jej použitie. Naopak, ak nie sú splnené podmienky aplikácie zvláštnej právnej úpravy, musí sa postupovať podľa všeobecnej úpravy. Uvedená zásada nepripúšťa žiadne výnimky, preto ak sú dané podmienky pre aplikáciu osobitnej úpravy, treba ju použiť bez ohľadu na to, ktorá z úprav je priaznivejšia alebo výhodnejšia pre ten - ktorý subjekt.
9. Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní je mimosporovým konaním, ktoré je s účinnosťou od 1. júla 2016 upravené samostatne v ustanoveniach § 123 až § 134 CMP. Cieľom tejto novej právnej úpravy je dosiahnuť rýchly návrat dieťaťa do jurisdikcie zahraničného súdu, z ktorej dieťa bolo protiprávne premiestnené, teda zosúladiť právnu úpravu s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
10. Podľa § 76 CMP dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
11. Ustanovenie § 76 CMP, ktoré treba považovať za osobitné ustanovenie vo vzťahu k (všeobecnej) úprave dovolania obsiahnutej v CSP, jednoznačne stanovuje prípady, v ktorých dovolanie nie je prípustné, a to ani z dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania, ktoré inak upravuje všeobecný procesný predpis.
12. So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd uzatvára, že prípustnosť dovolania podaného od 1. júla 2016 proti uzneseniu vydanému odvolacím súdom v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania je v zmysle § 76 CMP vylúčená a nemôžu ju založiť ani prípadné procesné vady konania uvedené v § 420 CSP (R 20/2017).
13. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie matky je podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 procesne neprípustné, preto jej dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
14. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.