Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Cdo 205/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu M., so sídlom vo V., v dovolacom konaní zastúpeného S., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ T., akciová spoločnosť, so sídlom v P. v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou so
sídlom B., 2/ Správa katastra P., so sídlom v P., o určení vlastníckeho práva, vedenej na
Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C 245/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2009 sp. zn. 7Co 55/2009, takto
r o z h o d o l
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
O d v ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 12. februára 2009 č.k. 9C/245/2008-110
zastavil konanie v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému v 2. rade vyznačiť
hranice pozemku označeného ako parcela č. X. – ostatné plochy o výmere 60.952m2, podľa
geometrického plánu č. X. vyhotoveného dňa 10. januára 1984 v katastrálnej mape katastrálne
územie T. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané že predmetom žaloby smerujúcej
proti žalovanému v 2 rade je zápis hraníc pozemku podľa geometrického plánu vyhotoveného
dňa 10. januára 1984. Podľa dôvodov žaloby má ísť o opravu chýb v katastrálnej mape.
Rozhodovanie o takomto nároku nepatrí do právomoci súdu, a preto konanie zastavil.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením sp. zn. 7Co 55/2009 zo dňa
30. apríla 2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Zhodne so súdom prvého stupňa
dospel k záveru, že predmetom žaloby voči žalovanému v 2/ je uloženie povinnosti vyznačiť
hranicu pozemku podľa geometrického plánu zo dňa 10.1.1984 a to z dôvodu, že ten istý
predmet vlastníctva je zapísaný v prospech žalobcu a žalovaného v 1/. Z obsahového hľadiska
sa teda žalobca domáha vykonania opravy chýb v katastrálnej mape. O oprave chýb v katastrálnom operáte sa však rozhoduje v katastrálnom konaní, čo je zrejmé z ustanovenia §
22 ods. 1 katastrálneho zákona. Na prejednanie takéhoto nároku v zmysle ustanovenia § 22
ods. 2 katastrálneho zákona je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa
nehnuteľnosť nachádza. O oprave chyby v katastrálnom operáte už žalovaný v 2. rade
rozhodol rozhodnutím zo dňa 20.9.2006 tak, že návrh žalobcu zamietol. Pokiaľ žalobca s
týmto rozhodnutím nesúhlasil nič mu nebránilo voči nemu podať odvolanie. Skonštatoval, že
uložením povinnosti žalovanému v 2/ vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte formou
vyznačenia hranice pozemku podľa geometrického plánu zo dňa 10.januára 1984 by sa
zasiahlo do právomoci žalovaného v 2/ ako orgánu štátnej správy na úseku katastra. Keďže na
opravu chyby v katastrálnom operáte právomoc súdu vyplývajúca z ustanovenia § 7 O.s.p. nie
je daná, súd prvého stupňa správne postupoval, ak konanie v časti týkajúcej sa žalovaného v
2. rade zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená žalovanému v 2/ na
ďalšie konanie. Platí totiž ustanovenie § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak vec
nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po
právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu. Právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konanie zostávajú pritom zachované, uzavrel odvolací súd.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal jeho zrušenie,
spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal že postupom prvostupňového súdu a následne aj odvolacieho súdu mu ako
účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, a preto je v zmysle § 237 písm.
f) voči rozhodnutia odvolacieho súdu prípustné dovolanie, zároveň však namietal aj
nesprávne právne posúdenie otázky právomoci. Zdôraznil, že podstatou sporu je duplicitnosť
vlastníckeho práva k pozemkom, ktorá sa dá odstrániť len na základe rozhodnutia súdu
o určení vlastníckeho práva, a to v zmysle všetkých ním uplatnených nárokov, teda 1/ určenia,
že je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. X. o výmere 60952 m2 ostatné plochy v k.ú. T.
zapísaného na LV č. X a 2/ určenia, že pozemky – parcela č. X. o výmere 21708m2 ostatné
plochy o výmere 21708m2, parc.č. X. o výmere 2699m2, ostatné plochy, parc.č. X. o výmere
2699m2, ostatné plochy, a parc.č. X. o výmere 2700m2 ostatné plochy v k.ú. T. zapísané na
LV X. sú súčasťou pozemku parc.č. X. o výmere 60952m2 ostatné plochy, v k.ú. T., zapísané
na LV č. X., ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené v geometrickom pláne č.
X. vyhotovenom dňa 10.januára 1984. Mal za to, že zastavením konania súdy nižších
stupňov porušili jeho ústavné právo na súdnu ochranu.
K dovolaniu sa vyjadri žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako
neprípustné odmietol a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr
to, či dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p. platí,
že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ak odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na
zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.
je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného
významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia
alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť podané dovolanie iba z dôvodov, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok So
zreteľom na obsah dovolania a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu
skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd
otázkou, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide
vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené vady tvrdené dovolateľom však
dovolacím súdom zistené neboli.
Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľa, že postupom odvolacieho
súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 237 písm, f/
O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme možnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho
práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v
konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania procesné práva, ktoré mu právny
poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde
Dovolateľ ako žalobca návrhom uplatnil tri samostatné nároky; dva určovacie teda 1/
určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. X. o výmere 60952 m2 ostatné plochy
v k.ú. T. zapísaného na LV č. X a 2/ určenia, že pozemky – parcela č. X. o výmere 21708m2
ostatné plochy o výmere 21708m2, parc.č. X. o výmere 2699m2, ostatné plochy, parc.č. X o výmere 2699m2, ostatné plochy, a parc.č. X o výmere 2700m2 ostatné plochy v k.ú. T.
zapísané na LV X sú súčasťou pozemku parc.č. X. o výmere 60952m2 ostatné plochy, v k.ú.
T., zapísané na LV č. X, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené
v geometrickom pláne č. X. vyhotovenom dňa 10. januára 1984 a tretí nárok na uloženie
povinnosti žalovanému 2/ vyznačiť hranice pozemku parcely č. X o výmere 60952 m2,
ostatné plochy v k.ú. T. podľa geometrického plánu č. X. vyhotovenom dňa 10.januára 1984.
Vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických
informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu
údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu.
Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým
pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice
pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie
hranice pozemku má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej
dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická
osoba) na tvár miesta (v prírode).
Ak, priebeh hranice nie je sporný, ale vlastník pozemku si chce postaviť oplotenie,
prípadne len vyznačiť lomové body hranice svojho pozemku, hranicu vytyčuje geodet. Je na
vlastníkovi pozemku, aby si vybral geodeta, ktorý mu vytýči hranicu pozemku. Vzhľadom na
to, že vytyčovanie hraníc pozemkov patrí medzi vybrané geodetické činnosti, táto osoba musí
mať osobitnú odbornú spôsobilosť. Môže ísť o geodeta - fyzickú alebo právnickú osobu.
Výsledný operát z vytýčenia hranice pozemku podlieha dvojitému overeniu. Výsledný operát
musí byť autorizačne overený osobou na to oprávnenou a úradne overený správou katastra.
Ak priebeh hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do
vlastníckeho práva, hranicu medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou
sporu o priebeh hranice pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre
rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany
vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného
pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného
pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu sčasti
aj na susedov pozemok, postavením základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním medze, posunutím kamenného medzníka, vykopaním alebo vybraním železných
stĺpikov zo zeme.
Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice
medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd
s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej
ploche pozemku. Súd je povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako
žalobca naformuloval žalobný petit, tzn. žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy,
vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, prípadne navrhuje
určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami.
V danom prípade so samotnej žaloby vyplýva, že priebeh hranice pozemkov medzi
účastníkmi je sporný, Táto skutočnosť vyplýva už zo samotnej žaloby, v ktorej sa žalobca
domáha určenie vlastníckeho práva k pozemku a určenia, že pozemky – parcela č. X.
o výmere 21708m2 ostatné plochy o výmere 21708m2, parc.č. X. o výmere 2699m2, ostatné
plochy, parc.č. X o výmere 2699m2, ostatné plochy, a parc.č. X o výmere 2700m2 ostatné
plochy v k.ú. T. zapísané na LV X sú súčasťou pozemku parc.č. X o výmere 60952 m2
ostatné plochy, v k.ú. T., zapísané na LV č. X, ktorého geometrické a polohové určenie je
vyznačené v geometrickom pláne č. X. vyhotovenom dňa 10. januára 1984. O tomto predmete
konania nebolo doposiaľ rozhodnuté. Pri rozhodovaní bude ako predbežná otázka riešený aj
priebeh hranice dotknutých pozemkov.
Dovolateľ ako žalobca sa domáha tretím výrokom uloženia povinnosti žalovanému 2/
vyznačiť hranice dotknutej nehnuteľnosti. Súd nemá zákon delegovanú právomoc takúto
povinnosť žalovanému uložiť. Súdy nižších stupňov správne posúdili otázku právomoci
a správne postúpili vec v tejto časti žalovanému 2/. K zásahu do práva účastníka na súdnu
ochranu nedošlo, pretože o určení vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti ako aj určeniu
hranice pozemku podľa návrhu žalobcu bude súd konať.
Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť že prípustným dovolacím dôvodom (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné) samo nesprávne právne posúdenie ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v týchto ustanoveniach upravené ako
mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu súdu;
pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté
rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné
nesprávnosti rozhodnutia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a neboli
zistené ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k
záveru že dovolanie žalovaného nie je prípustné a preto ho odmietol.
Žalovaný 2/ si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil a preto mu ich dovolací
súd nepriznal. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému1/ rozhodne súd v konečnom
rozhodnutí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. mája 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta