Najvyšší súd Slovenskej republiky

1 Cdo 205/2009

 

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu M., so sídlom vo V., v dovolacom konaní zastúpeného S., s.r.o., so sídlom v B., proti žalovaným 1/ T., akciová spoločnosť, so sídlom v   P.   v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. E. Ľ., advokátkou so

sídlom B., 2/ Správa katastra P., so sídlom v P., o určení vlastníckeho práva, vedenej na

Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9C 245/2008, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 30. apríla 2009 sp. zn. 7Co 55/2009, takto

r o z h o d o l  

Dovolanie žalobcu o d m i e t a.

O d v ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 12. februára 2009 č.k. 9C/245/2008-110

zastavil konanie v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému v 2.   rade vyznačiť

hranice pozemku označeného ako parcela č. X. – ostatné plochy o výmere 60.952m2, podľa

geometrického plánu č. X. vyhotoveného dňa 10. januára 1984 v katastrálnej mape katastrálne

územie T. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané že predmetom žaloby smerujúcej

proti žalovanému v 2 rade je zápis hraníc pozemku podľa geometrického plánu vyhotoveného

dňa 10. januára 1984. Podľa dôvodov žaloby má ísť o opravu chýb v katastrálnej mape.

Rozhodovanie o takomto nároku nepatrí do právomoci súdu, a preto konanie zastavil.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalobcu uznesením sp. zn. 7Co 55/2009 zo dňa

30. apríla 2009 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Zhodne so súdom prvého stupňa

dospel k záveru, že predmetom žaloby voči žalovanému v 2/ je uloženie povinnosti vyznačiť

hranicu pozemku podľa geometrického plánu zo dňa 10.1.1984 a to z dôvodu, že ten istý

predmet vlastníctva je zapísaný v prospech žalobcu a žalovaného v 1/. Z obsahového hľadiska

sa teda žalobca domáha vykonania opravy chýb v katastrálnej mape. O oprave chýb v katastrálnom operáte sa však rozhoduje v katastrálnom konaní, čo je zrejmé z ustanovenia §

22 ods. 1 katastrálneho zákona. Na prejednanie takéhoto nároku v zmysle ustanovenia § 22

ods. 2 katastrálneho zákona je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa

nehnuteľnosť nachádza. O oprave chyby v katastrálnom operáte už žalovaný v 2. rade

rozhodol rozhodnutím zo dňa 20.9.2006 tak, že návrh žalobcu zamietol. Pokiaľ žalobca s

týmto rozhodnutím nesúhlasil nič mu nebránilo voči nemu podať odvolanie. Skonštatoval, že

uložením povinnosti žalovanému v 2/ vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte formou

vyznačenia hranice pozemku podľa geometrického plánu zo dňa 10.januára 1984 by sa

zasiahlo do právomoci žalovaného v 2/ ako orgánu štátnej správy na úseku katastra. Keďže na

opravu chyby v katastrálnom operáte právomoc súdu vyplývajúca z ustanovenia § 7 O.s.p. nie

je daná, súd prvého stupňa správne postupoval, ak konanie v časti týkajúcej sa žalovaného v

2. rade zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená žalovanému v 2/ na

ďalšie konanie. Platí totiž ustanovenie § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého ak vec

nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po

právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu. Právne účinky spojené s

podaním návrhu na začatie konanie zostávajú pritom zachované, uzavrel odvolací súd.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal jeho zrušenie,

spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

Namietal že postupom prvostupňového súdu a následne aj odvolacieho súdu   mu ako

účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom, a preto je v zmysle § 237 písm.

f)   voči rozhodnutia odvolacieho súdu prípustné dovolanie, zároveň však namietal aj

nesprávne právne posúdenie otázky právomoci. Zdôraznil, že podstatou sporu je duplicitnosť

vlastníckeho práva k pozemkom, ktorá sa dá odstrániť len na základe rozhodnutia súdu

o určení vlastníckeho práva, a to v zmysle všetkých ním uplatnených nárokov, teda 1/ určenia,

že je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. X. o výmere 60952 m2 ostatné plochy v k.ú. T.

zapísaného na LV č. X a 2/ určenia, že pozemky – parcela č. X. o výmere 21708m2 ostatné

plochy o výmere 21708m2, parc.č. X. o výmere 2699m2, ostatné plochy, parc.č. X. o výmere

2699m2, ostatné plochy, a parc.č. X. o výmere 2700m2 ostatné plochy v k.ú. T. zapísané na

LV X. sú súčasťou pozemku parc.č. X. o výmere 60952m2 ostatné plochy, v k.ú. T., zapísané

na LV č. X., ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené v geometrickom pláne č.

X. vyhotovenom dňa 10.januára 1984. Mal za to, že zastavením konania   súdy nižších

stupňov porušili jeho ústavné právo na súdnu ochranu.

K dovolaniu sa vyjadri žalovaný 1/, ktorý navrhol, aby dovolací súd dovolanie ako

neprípustné odmietol a žiadal priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Žalovaný 2/ sa k dovolaniu nevyjadril.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr

to, či dovolanie žalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanovení § 237, § 238 a § 239

O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie  

§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú   uvedené dôvody prípustnosti

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O.s.p. platí,

že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na

zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p.

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť podané dovolanie iba z dôvodov, že a) v

konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok So

zreteľom na obsah dovolania a tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu

skúmať, či dovolaním napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide

vtedy, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené vady   tvrdené dovolateľom však

dovolacím súdom zistené neboli.

Osobitne sa dovolací súd zaoberal námietkou dovolateľa, že postupom odvolacieho

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa § 237 písm, f/

O.s.p. dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkom odníme možnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v

konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkom konania procesné práva, ktoré mu právny

poriadok priznáva. O takýto prípad v prejednávanej veci nejde

Dovolateľ ako žalobca návrhom uplatnil tri samostatné nároky; dva určovacie teda 1/

určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku parc.č. X. o výmere 60952 m2 ostatné plochy

v k.ú. T. zapísaného na LV č. X a 2/ určenia, že pozemky – parcela č. X. o výmere 21708m2

ostatné plochy o výmere 21708m2, parc.č. X. o výmere 2699m2, ostatné plochy, parc.č. X o výmere 2699m2, ostatné plochy, a parc.č. X o výmere 2700m2 ostatné plochy v k.ú. T.

zapísané na LV X sú súčasťou pozemku parc.č. X. o výmere 60952m2 ostatné plochy, v k.ú.

T., zapísané na LV č. X, ktorého geometrické a polohové určenie je vyznačené

v geometrickom pláne č. X. vyhotovenom dňa 10. januára 1984 a tretí nárok na uloženie

povinnosti žalovanému 2/ vyznačiť hranice pozemku parcely č. X o výmere 60952 m2,

ostatné plochy v k.ú. T. podľa geometrického plánu č. X. vyhotovenom dňa 10.januára 1984.  

Vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických

informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu

údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu.

Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým

pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice

pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie

hranice pozemku má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej

dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická

osoba) na tvár miesta (v prírode).

Ak, priebeh hranice nie je sporný, ale vlastník pozemku si chce postaviť oplotenie,

prípadne len vyznačiť lomové body hranice svojho pozemku, hranicu vytyčuje geodet. Je na

vlastníkovi pozemku, aby si vybral geodeta, ktorý mu vytýči hranicu pozemku. Vzhľadom na

to, že vytyčovanie hraníc pozemkov patrí medzi vybrané geodetické činnosti, táto osoba musí

mať osobitnú odbornú spôsobilosť. Môže ísť o geodeta - fyzickú alebo právnickú osobu.

Výsledný operát z vytýčenia hranice pozemku podlieha dvojitému overeniu. Výsledný operát

musí byť autorizačne overený osobou na to oprávnenou a úradne overený správou katastra.

Ak priebeh hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do

vlastníckeho práva, hranicu medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou

sporu o priebeh hranice pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre

rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany

vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného

pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného

pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia, zložením stavebného materiálu sčasti

aj na susedov pozemok, postavením základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním medze, posunutím kamenného medzníka, vykopaním alebo vybraním železných

stĺpikov zo zeme.

Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice

medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd

s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej

ploche pozemku. Súd je povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako

žalobca naformuloval žalobný petit, tzn. žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy,

vypratania spornej plochy, alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, prípadne navrhuje

určenie priebehu spornej hranice medzi susediacimi pozemkami.

V danom prípade so samotnej žaloby vyplýva, že priebeh hranice pozemkov medzi

účastníkmi je sporný, Táto skutočnosť vyplýva už zo samotnej žaloby, v ktorej sa žalobca

domáha určenie vlastníckeho práva k pozemku a   určenia, že pozemky – parcela č. X.

o výmere 21708m2 ostatné plochy o výmere 21708m2, parc.č. X. o výmere 2699m2, ostatné

plochy, parc.č. X o výmere 2699m2, ostatné plochy, a parc.č. X o výmere 2700m2 ostatné

plochy v k.ú. T. zapísané na LV X sú súčasťou pozemku parc.č. X o výmere 60952 m2

ostatné plochy, v k.ú. T., zapísané na LV č. X, ktorého geometrické a polohové určenie je

vyznačené v geometrickom pláne č. X. vyhotovenom dňa 10. januára 1984. O tomto predmete

konania nebolo doposiaľ rozhodnuté. Pri rozhodovaní bude ako predbežná otázka riešený aj

priebeh hranice dotknutých pozemkov.  

Dovolateľ ako žalobca sa domáha tretím výrokom uloženia povinnosti žalovanému 2/

vyznačiť hranice dotknutej nehnuteľnosti. Súd nemá zákon delegovanú právomoc takúto

povinnosť žalovanému uložiť. Súdy nižších stupňov správne posúdili otázku právomoci

a správne postúpili vec v tejto časti žalovanému 2/. K zásahu do práva účastníka na súdnu

ochranu nedošlo, pretože o určení vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti ako aj určeniu

hranice pozemku podľa návrhu žalobcu bude súd konať.  

Pokiaľ dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť že prípustným dovolacím dôvodom (ktorý

možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné) samo nesprávne právne posúdenie ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v týchto ustanoveniach upravené ako

mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné a neboli

zistené ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k

záveru že dovolanie žalovaného nie je prípustné a preto ho odmietol.

Žalovaný 2/ si náhradu trov dovolacieho konania neuplatnil a preto mu ich dovolací

súd nepriznal. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému1/ rozhodne súd v konečnom

rozhodnutí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. mája 2010

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hrčková Marta