UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO: 34 127 798, zastúpeného Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, IČO: 36 866 598, proti žalovanému X. bývajúcemu v W. o zaplatenie 9 041,34 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 10 C 453/2015, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. júna 2017 sp. zn. 7 Co 45/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) zhora označeným uznesením zrušil uznesenie, ktorým prvoinštančný súd schválil zmier, na základe ktorého sa žalovaný zaväzuje zaplatiť žalobcovi sumu 1 340,19 € spolu s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 340,19 € od 21. februára 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 429,83 € v mesačných splátkach splatných vždy k 10. dňu v mesiaci počnúc mesiacom február 2017 pod stratou výhody splátok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uznesení poukázal na skutočnosť, že rozhodnutie o schválení zmieru má povahu rozhodnutia vo veci samej, Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016 neprevzal prechádzajúcu právnu úpravu opierajúcu sa o ustanovenie § 152 O.s.p. umožňujúcu rozhodnúť vo veci samej aj uznesením, ak to zákon ustanovil, túto výnimku vôbec neupravuje a preto súdny zmier ako meritórne rozhodnutie musí byť schválený vo forme rozsudku. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že nebola dodržaná zákonom predpísaná forma rozhodnutia, čo označil ako nesprávny procesný postup, ktorým bolo znemožnené žalovanému, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom žiadal uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť a dôvodnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vdovolaní uviedol, že právna otázka formy rozhodnutia o schválení zmieru podľa § 148 CSP v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená. Podľa jeho presvedčenia rozhodnutie o schválení zmieru nie je rozhodnutím vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na publikovaný právny názor prof. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. (porovnaj Civilný sporový poriadok, Komentár, C.H. Beck, 2016, str. 558) a právne stanovisko Ministerstva spravodlivosti publikované na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, podľa ktorého o schvaľovaní zmieru súd rozhoduje uznesením.
3. Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) skúmal, či je dovolanie procesne prípustné.
5. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p.
6. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
7. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
8. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 C.s.p., je to, že ide buď o rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené alebo zmenené. Ak teda dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené. V prípade, že je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým nebolo potvrdené alebo zmenené rozhodnutie súdu prvej inštancie, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C.s.p. irelevantné, či k dovolateľom namietanému nesprávnemu vyriešeniu vo veci rozhodujúcej právnej otázky v niektorom z prípadov predpokladaných pod písmenami a/ až c/ tohto ustanovenia došlo alebo nedošlo.
9. V posudzovanej veci žalobca dovolaním nenapáda potvrdzujúce ani zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ale rozhodnutie, ktorým odvolací súd zrušil uznesenie prvoinštančného súdu o schválení zmieru a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného je zrejmé, že prípustnosť dovolania žalobcu podľa § 421 ods. 1 C.s.p. neprichádza v danom prípade do úvahy, pretože predmetné uznesenie odvolacieho súdu nie je takým rozhodnutím, ktoré by bolo možné napadnúť dovolaním v zmysle spomínaného ustanovenia.
10. So zreteľom na to najvyšší súd dovolanie žalobcu podľa § 447 písm. c/ C.s.p. odmietol.
11. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).
12. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.