1 Cdo 2/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Č., so sídlom v B., IČO: X, proti žalovanému: L. B., bytom v H., o zaplatenie 39,53 eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14 C 221/2005, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 25. mája 2010 sp.zn. 10 Co 28/2010, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove
z 25. mája 2010 sp.zn. 10 Co 28/2010 a uznesenie Okresného súdu v Prešove z
16. apríla 2010 sp. zn.14C 221/2005 a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Prešove uznesením z 25. mája 2010 sp.zn. 10 Co 28/2010 potvrdil
uznesenie Okresného súdu Prešov z 16. apríla 2010 č.k. 14 C 221/2005-112, ktorým zamietol
žiadosť žalovaného o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie, ktoré odôvodnil
odvolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.
tvrdiac, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Predmetnú vadu
konania videl v tom, že odvolací súd konal a rozhodol napriek tomu, že vysvetľoval svoju
ekonomickú silu, svoje sociálne podmienky a stav za akých podmienok vznikol tento spor,
nemôže sa dovolať na vyšší súdny orgán.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec a dospel k tomuto záveru:
I keď žalovaný nemá právnické vzdelanie a v dovolacom konaní nie je zastúpený
advokátom, dovolací súd, vzhľadom na predmet ním napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu, nepovažoval nedostatok jeho povinného zastúpenia (§ 241 ods. 1 O.s.p.) za prekážku,
ktorá by bránila posúdeniu procesnej prípustnosti jeho dovolania (a v prípade zaujatia záveru
o jeho procesnej prípustnosti tiež preskúmaniu ním napadnutého rozhodnutia odvolacieho
súdu). Dovolací súd pri tom vychádzal z povahy rozhodnutia, proti ktorému smeruje
dovolanie, a dospel k záveru, že ak predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie,
ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v
zmysle § 30 O.s.p., nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky v dovolacom konaní.
Zotrvávanie na jej splnení by totiž viedlo k popretiu zámeru, ktorý účastník sledoval podaním
dovolania, a tiež k popretiu vlastného účelu dovolacieho konania, v ktorom predmetom
posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o nesplnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z
radov advokátov súdom (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2 Cdo 329/2006 a sp.zn. 3 Cdo 144/2007). Dovolací súd z tohto dôvodu pristúpil k
posudzovaniu procesnej prípustnosti dovolania žalovaného napriek tomu, že nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený advokátom.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný napadol dovolaním uznesenie odvolacieho
súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie,
ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ) alebo, ak
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého
stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ ( § 239 ods.1
písm. b/ O.s.p. ). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie žalovaného smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, avšak takému, ktoré nie je uvedené v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/
O.s.p. Prípustnosť dovolania preto z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je možné vyvodiť.
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242
ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo
vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť,
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. Podľa
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (tiež uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v
konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p.
nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je
predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v
§ 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým inak dovolanie podľa § 239
O.s.p. prípustné nie je. Podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. sú pritom
stanovené tak, že právne významné nie sú samotné tvrdenia dovolateľa, že k týmto vadám
došlo, ale až jednoznačné preukázanie výskytu procesnej vady tejto povahy.
Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil
a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Žalovaný namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv.
V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalovaný podal dovolanie proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 21. októbra 2009 pod sp. zn.10 Co 61/2009, 10 Co 62/2009,
ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že prisúdenej istine 1 191,- Sk
zodpovedá 39,53 eur, úrokom z omeškania v sume 385,- Sk zodpovedá 12,77 eur a náhrade trov konania v sume 1 772,- Sk zodpovedá 58,82 eur; zároveň potvrdil uznesenie o nepriznaní
oslobodenia od platenie súdnych poplatkov v odvolacom konaní žalovanému. V priebehu
dovolacieho konania žalovaný v podaní doručenému okresnému súdu 4. januára 2010 žiadal
o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie dôvodiac tým, že je to
nevyhnutné na ochranu jeho práv. V odôvodnení tejto žiadosti okrem iného uviedol aj to, že
z dôvodu zlej ekonomickej situácie nie je schopný si zaplatiť advokáta. Následne žalovaný
ako žiadateľ pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov doručil 11. februára 2010
potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, z ktorého vyplýva, že je od
27. mája 2009 práceneschopný, nemá žiadne príjmy, nevlastní majetok väčšej hodnoty
a poberá iba bližšie neurčené dávky nemocenského poistenia.
Podľa § 30 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený
od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť
zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd
účastníka poučí.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dáva možnosť ustanoviť právneho zástupcu z
radov advokátov účastníkovi v prípade, že spĺňa zákonom stanovené podmienky, teda že
účastník o to požiada, že spĺňa predpoklady súdneho oslobodenia od súdnych poplatkov a
súčasne že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva a
ustanovenie právneho zástupcu je potrebné na ochranu jeho záujmov.
Tým, že súd ustanoví účastníkovi na jeho žiadosť zástupcu, súd plní povinnosť zaistiť
účastníkom rovnaké možnosti k uplatneniu ich práv. Súčasne ide o naplnenie čl. 37 ods. 2
Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní
pred súdmi, a to od začiatku konania. Ustanovenie zástupcu preto nezávisí na úvahe súdu;
keď sú splnené predpoklady uvedené v § 30 O.s.p., súd je povinný žiadosti účastníka o
ustanovenie zástupcu vyhovieť.
Odvolací súd ( a aj prvostupňový súd ) sa so žiadosťou žalovaného náležite
nezaoberal. Neskúmal, či sú splnené všetky predpoklady na ustanovenie zástupcu z radov
advokátov. Jedným z týchto predpokladov je skúmanie, či účastník spĺňa predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov na základe rozhodnutia súdu podľa § 138 ods. 1 O.s.p., t.j.
či také rozhodnutie odôvodňujú pomery účastníka a (kumulatívne) či nejde o svojvoľné alebo
zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva a tiež aj potreba ochrany záujmov
účastníka konania v priamej spojitosti s predmetom konania, bez ohľadu na to, či ide o spor alebo inú právnu vec. V danom prípade súdy nižších stupňov dospeli k záveru o nesplnení
predpokladov pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. s odôvodnením,
že by sa jednalo o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, pretože žalovaný podal dovolanie
v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o peňažnom nároku neprevyšujúcom trojnásobok
minimálnej mzdy a ustanovenie § 238 ods.5 O.s.p. podanie dovolania v takomto prípade
výslovne vylučuje. Konanie o dovolaní, rovnako ako dovolanie samo podlieha prísnemu
procesnému režimu; je tomu tak preto, že tento opravný procesný prostriedok má výrazné
rysy mimoriadnosti, pre ktoré zákon presne vymedzuje rámec prieskumu dovolaním
napadnutého rozhodnutia, ale najmä možnosť zasiahnuť do právoplatného a vykonateľného
súdneho rozhodnutia. Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku posudzovať
dôvodnosť a prípustnosť dovolania prináleží iba Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
( § 10a ods.1 O.s.p. ).
Z podania žalovaného z 4. januára 2010 vyplýva, že jeho ďalším obsahom okrem
žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov bol aj návrh na priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov s ohľadom na majetkové pomery účastníka. Predpoklady pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov súdy nižších stupňov neskúmali (odkaz a citácia
ustanovenia § 138 O.s.p. tejto požiadavke nevyhovuje), nevenovali žiadnu pozornosť
žalovaným tvrdeným skutočnostiam, ktoré sú rozhodné pre posúdenie opodstatnenosti
žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o tomto návrhu nerozhodli. Nedostatočnosť
skúmania všetkých zákonom stanovených predpokladov sa napokon prejavila aj v ďalšom
postupe súdu v tom, keď bez ďalšieho zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho
poplatku za dovolanie, ktoré doposiaľ nie je právoplatné ( pretože účastník proti uzneseniu
o zastavení dovolacie konania podal odvolanie, o ktorom doposiaľ odvolací súd nerozhodol).
Týmto postupom bol žalovaný ukrátený na svojich právach domáhať sa rozhodnutia podľa
§ 138 ods.1 O.s.p., ktoré sa týka oslobodenia od súdnych poplatkov, čím mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm.
f/ O.s.p. zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu ( § 243b ods.1 O.s.p.). Keďže rovnakou vadou je postihnuté aj konanie
pred súdom prvého stupňa, dovolací súd zrušil aj uznesenie tohto súdu a vec vrátil tomuto
súdu na ďalšie konanie. ( § 243b ods.3 O.s.p. ). Povinnosťou súdu prvého stupňa bude
komplexne rozhodnúť a celej žiadosti žalovaného, teda o oslobodení od súdnych poplatkov
v dovolacom konaní a o ustanovení zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 27. januára 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta.