1 Cdo 2/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Č., so sídlom v B., IČO: X, proti žalovanému: L. B., bytom v H., o zaplatenie 39,53 eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde   Prešov pod sp. zn. 14 C 221/2005, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu

Krajského súdu v Prešove z 25. mája 2010 sp.zn. 10 Co 28/2010, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Prešove

z 25. mája 2010 sp.zn. 10 Co 28/2010 a uznesenie Okresného súdu v Prešove z  

16. apríla 2010 sp. zn.14C 221/2005 a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Prešove uznesením z 25. mája 2010 sp.zn. 10 Co 28/2010 potvrdil

uznesenie Okresného súdu Prešov z 16. apríla 2010 č.k. 14 C 221/2005-112, ktorým zamietol

žiadosť žalovaného o ustanovenie zástupcu z radov advokátov.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu žalovaný podal dovolanie, ktoré odôvodnil

odvolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.

tvrdiac, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Predmetnú vadu

konania videl v tom, že odvolací súd konal a rozhodol   napriek tomu, že   vysvetľoval svoju

ekonomickú silu, svoje sociálne podmienky a stav za akých podmienok vznikol tento spor,

nemôže sa dovolať na vyšší súdny orgán.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), preskúmal

vec a dospel k tomuto záveru:

I keď žalovaný nemá právnické vzdelanie a v dovolacom konaní nie je zastúpený

advokátom, dovolací súd, vzhľadom na predmet ním napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu, nepovažoval nedostatok jeho povinného zastúpenia (§ 241 ods. 1 O.s.p.) za prekážku,

ktorá by bránila posúdeniu procesnej prípustnosti jeho dovolania (a v prípade zaujatia záveru

o jeho procesnej prípustnosti tiež preskúmaniu ním napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu). Dovolací súd pri tom vychádzal z povahy rozhodnutia, proti ktorému smeruje

dovolanie, a dospel k záveru, že ak predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie,

ktorým nebolo vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v

zmysle § 30 O.s.p., nemožno striktne trvať na splnení tejto podmienky v dovolacom konaní.

Zotrvávanie na jej splnení by totiž viedlo k popretiu zámeru, ktorý účastník sledoval podaním

dovolania, a tiež k popretiu vlastného účelu dovolacieho konania, v ktorom predmetom

posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o nesplnení podmienok pre ustanovenie zástupcu z

radov advokátov súdom (porovnaj napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 2 Cdo 329/2006 a sp.zn. 3 Cdo 144/2007). Dovolací súd z tohto dôvodu pristúpil k

posudzovaniu procesnej prípustnosti dovolania žalovaného napriek tomu, že nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpený advokátom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný napadol dovolaním uznesenie odvolacieho

súdu. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak je napadnuté uznesenie,

ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p. ) alebo, ak

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého

stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ ( § 239 ods.1

písm. b/ O.s.p. ). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky (§ 239 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie žalovaného smeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu, avšak takému, ktoré nie je uvedené v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/

O.s.p. Prípustnosť dovolania preto z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nie je možné vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (tiež uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v

konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p.

nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných   v  

§ 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým inak dovolanie podľa § 239

O.s.p. prípustné nie je. Podmienky prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O.s.p. sú pritom

stanovené tak, že právne významné nie sú samotné tvrdenia dovolateľa, že k týmto vadám

došlo, ale až jednoznačné preukázanie výskytu procesnej vady tejto povahy.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm.a/ až e/ a g/   O.s.p. netvrdil

a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalovaný namieta, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle

§ 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv.

V prejednávanej veci zo spisu vyplýva, že žalovaný podal dovolanie proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 21. októbra 2009 pod sp. zn.10 Co 61/2009, 10 Co 62/2009,

ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že prisúdenej istine 1 191,- Sk

zodpovedá 39,53 eur, úrokom z omeškania v sume 385,- Sk zodpovedá 12,77 eur a náhrade trov konania v sume 1 772,- Sk zodpovedá 58,82 eur; zároveň potvrdil uznesenie o nepriznaní

oslobodenia od platenie súdnych poplatkov v odvolacom konaní žalovanému. V priebehu

dovolacieho konania žalovaný v podaní doručenému okresnému súdu 4. januára 2010 žiadal

o ustanovenie zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie dôvodiac tým, že je to

nevyhnutné na ochranu jeho práv. V odôvodnení tejto žiadosti okrem iného uviedol aj to, že

z dôvodu zlej ekonomickej situácie nie je schopný si zaplatiť   advokáta. Následne žalovaný

ako žiadateľ pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov doručil 11. februára 2010

potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, z ktorého vyplýva, že je od

27. mája 2009 práceneschopný, nemá žiadne príjmy, nevlastní majetok väčšej hodnoty

a poberá iba bližšie neurčené dávky nemocenského poistenia.

Podľa § 30 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený

od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť

zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd

účastníka poučí.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že dáva možnosť ustanoviť právneho zástupcu z

radov advokátov účastníkovi v prípade, že spĺňa zákonom stanovené podmienky, teda že

účastník o to požiada, že spĺňa predpoklady súdneho oslobodenia od súdnych poplatkov a

súčasne že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva a

ustanovenie právneho zástupcu je potrebné na ochranu jeho záujmov.

Tým, že súd ustanoví účastníkovi na jeho žiadosť zástupcu, súd plní povinnosť zaistiť

účastníkom rovnaké možnosti k uplatneniu ich práv. Súčasne ide o naplnenie čl. 37 ods. 2

Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní

pred súdmi, a to od začiatku konania. Ustanovenie zástupcu preto nezávisí na úvahe súdu;

keď sú splnené predpoklady uvedené v § 30 O.s.p., súd je povinný žiadosti účastníka o

ustanovenie zástupcu vyhovieť.

Odvolací súd ( a aj prvostupňový súd ) sa so žiadosťou žalovaného náležite

nezaoberal. Neskúmal, či sú splnené všetky predpoklady na ustanovenie zástupcu z radov

advokátov. Jedným z týchto predpokladov je skúmanie, či účastník spĺňa predpoklady na

oslobodenie od súdnych poplatkov na základe rozhodnutia súdu podľa § 138 ods. 1 O.s.p., t.j.

či také rozhodnutie odôvodňujú pomery účastníka a (kumulatívne) či nejde o svojvoľné alebo

zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva a tiež aj potreba ochrany záujmov

účastníka konania v priamej spojitosti s predmetom konania, bez ohľadu na to, či ide o spor alebo inú právnu vec. V danom prípade súdy nižších stupňov dospeli k záveru o nesplnení

predpokladov pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov podľa § 30 O.s.p. s odôvodnením,

že by sa jednalo o zrejmé bezúspešné uplatňovanie práva, pretože žalovaný podal dovolanie

v konaní, v ktorom sa rozhodovalo o peňažnom nároku neprevyšujúcom trojnásobok

minimálnej mzdy a ustanovenie § 238 ods.5 O.s.p. podanie dovolania v takomto prípade

výslovne vylučuje. Konanie o dovolaní, rovnako ako dovolanie samo podlieha prísnemu

procesnému režimu; je tomu tak preto, že tento   opravný procesný prostriedok má výrazné

rysy mimoriadnosti, pre ktoré zákon presne vymedzuje rámec prieskumu dovolaním

napadnutého rozhodnutia, ale najmä možnosť zasiahnuť do právoplatného a vykonateľného

súdneho rozhodnutia. Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku posudzovať

dôvodnosť a prípustnosť dovolania prináleží iba Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky  

( § 10a ods.1 O.s.p. ).

Z podania žalovaného z 4. januára 2010 vyplýva, že jeho ďalším obsahom okrem

žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov bol aj návrh na priznanie oslobodenia od

súdnych poplatkov s ohľadom na majetkové pomery účastníka. Predpoklady pre priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov súdy nižších stupňov neskúmali   (odkaz a citácia

ustanovenia § 138 O.s.p. tejto požiadavke nevyhovuje), nevenovali žiadnu pozornosť

žalovaným tvrdeným skutočnostiam, ktoré sú rozhodné pre posúdenie opodstatnenosti

žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o tomto návrhu nerozhodli. Nedostatočnosť

skúmania všetkých zákonom stanovených predpokladov sa napokon prejavila aj v ďalšom

postupe súdu v tom, keď bez ďalšieho zastavil dovolacie konanie pre nezaplatenie súdneho

poplatku za dovolanie, ktoré doposiaľ nie je právoplatné ( pretože účastník proti uzneseniu

o zastavení dovolacie konania podal odvolanie, o ktorom doposiaľ odvolací súd nerozhodol).

Týmto postupom bol žalovaný ukrátený na svojich právach domáhať sa rozhodnutia podľa  

§ 138 ods.1 O.s.p., ktoré sa týka oslobodenia od súdnych poplatkov, čím mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na to, že v odvolacom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm.

f/ O.s.p. zrušil Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté uznesenie

odvolacieho súdu ( § 243b ods.1 O.s.p.). Keďže rovnakou vadou je postihnuté aj konanie

pred súdom prvého stupňa, dovolací súd zrušil aj uznesenie tohto súdu a vec   vrátil tomuto

súdu na ďalšie konanie. ( § 243b ods.3 O.s.p. ). Povinnosťou súdu prvého stupňa bude

komplexne rozhodnúť a celej žiadosti žalovaného, teda o oslobodení od súdnych poplatkov

v dovolacom konaní a o ustanovení zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 27. januára 2011  

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta.