UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne C., bývajúcej v Z., zastúpenej JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom v Hlohovci, Železničná 4/A, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 49, zastúpenému likvidátorom C/L/A CONSULTANCY a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 10/D, IČO: 48 092 860, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 14 Csp 3/2017, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30. júna 2017, sp. zn. 16 Co 235/2017, takto
rozhodol:
I. Dovolanie o d m i e t a.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj “súd prvej inštancie”) uznesením zo dňa 10. apríla 2017 č. k. 14 Csp 3/2017-34 uložil žalovanému, aby pre účely zabezpečenia budúceho výkonu rozhodnutia vo vzťahu k žalobkyni uložil do úschovy na okresnom súde sumu 1.500,- Eur na uvedený účet úschov v súdom určenej lehote.
2. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj “odvolací súd”) uznesením zo dňa 30. júna 2017, sp. zn. 16 Co 235/2017 odvolanie žalovaného odmietol ako oneskorene podané, keď vychádzal z toho, že napadnuté uznesenie bolo doručené do vlastných rúk žalovaného dňa 18. apríla 2017, pričom odvolanie podal žalovaný na pošte dňa 4. mája 2017 po márnom uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie odvolania.
3. Uznesenie odvolacieho súdu napadol včas podaným dovolaním žalovaný podľa § 420 písm. f/ CSP z dôvodu, že odvolanie bolo podané včas elektronickou formou dňa 3. mája 2017, a teda odvolací súd mu tým znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
4. Žalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana v spore (§ 427 ods. 1 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
6. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Dovolací súd už v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
8. Dovolací súd nespochybňuje, že rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej môže byť - za istých predpokladov - tiež uznesenie odvolacieho súdu. O také rozhodnutie ide v prípade uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého nebola podaná nadväzujúca žaloba (teda návrh na určité rozhodnutie vo veci samej). K tomu záveru dospel najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 8 Cdo 83/2017, v ktorom uviedol, že „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“. Výpočet prípadov, v ktorých rozhodnutie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je rozhodnutím vo veci samej, podal obdobným spôsobom najvyšší súd tiež v rozhodnutí sp. zn. 5 Obdo 76/2016.
9. V prejednávanej veci žalobkyňa podala na súd prvej inštancie žalobu na plnenie (č. l. 1 spisu) a zároveň aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (č. l. 21 spisu), ktorý bol podaný spolu so žalobným návrhom vo veci samej. Súd prvej inštancie tomuto jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol ako oneskorene podané. Uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania (§ 386 písm. a/ CSP) voči nariadeniu neodkladného opatrenia v tomto prípade nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí v zmysle § 420 CSP. Žalobkyňou (už spolu so žalobou) navrhované neodkladné opatrenie bolo vydané v priebehu civilného sporového konania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom (§ 305 CSP). Aj po rozhodnutí o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia civilné sporové konanie žalobkyne proti žalovanému pokračuje a súd prvej inštancie o veci samej ďalej koná a rozhodne.
10. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniuodvolacieho súdu, ktoré sa týka nariadenia neodkladného opatrenia počas civilného konania vo veci samej (t. j. ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej), právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takého rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu.
11. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovaného z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva, dovolací súd odmietol jeho procesne neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej procesnej nesprávnosti.
12. Záverom ešte pre úplnosť dovolací súd uvádza, že v priebehu dovolacieho konania zistil, že podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I žalovanej obchodnej spoločnosti, došlo od 4. apríla 2018 k zmene jej obchodného mena z Provident Financial, s.r.o. na Endepro, s.r.o. v likvidácii.
13. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.