1 Cdo 183/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ S., so sídlom v B., 2/ T., so sídlom v B., 3/ M. K., bytom K., 4/ Ing. L. H., bytom K., navrhovatelia 1/ - 3/ zastúpení Ing. Ľ. H., K., proti odporcovi: Ing. V. Š., bytom P., o splnenie povinnosti a iné,
vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 5C 1012/2008, o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. decembra 2009 sp. zn. 5Co 416/2009, takto
r o z h o d o l :
Konanie o dovolaní z a s t a v u j e.
Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Pezinok uznesením z 27. júla 2009 č.k. 5C 1012/2008-18 odmietol návrh navrhovateľov, ktorým žiadali zaviazať odporcu na zaplatenie 550.000,00-Sk titulom ceny diela a 50.000,0-Sk titulom náhrady škody, s úrokom z omeškania. Súd uznesením zo dňa 1. apríla 2009 č.k. 5C 1012/2008-15 vyzval zástupcu navrhovateľov na odstránenie vád podania v súlade s § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a zároveň ho poučil o tom ako treba opravu alebo doplnenie vykonať, ako aj o následkoch neodstránenia vád podania. Zástupca navrhovateľov prevzal predmetné uznesenie dňa 12. mája 2009, vady podania však v súdom stanovenej lehote neodstránil. Nakoľko išlo o vady, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, neboli presne označení účastníci konania, neboli uvedené rozhodujúce
skutočnosti ani označené dôkazy, v návrhu nebol uvedený petit ( teda to čoho sa navrhovateľ domáha) súd návrh v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. odmietol.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. decembra 2009 sp. zn. 5Co 416/2009 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že navrhovatelia v predmetnej veci nereagovali na podrobné a zrozumiteľné poučenie súdu prvého stupňa ( že je potrebné uviesť pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo súdu zrejmé, z akého dôvodu sa domáhajú navrhovatelia uplatneného nároku voči odporcovi). Navrhovatelia rovnako neozrejmili, čo znamená ich tvrdenie, že „časť pohľadávky postúpili odporcovia v 1. a 2. rade ( žiaden odporca v 2. rade pritom v návrhu označený nebol) navrhovateľom v 1. a 2. rade“. Neuviedli ani akú škodu odporca spôsobil navrhovateľom a akým konaním. Keďže predmetné poučenie obsahovalo aj upozornenie v zmysle ust. § 43 ods. 2 O.s.p. o tom, ak navrhovatelia v lehote určenej súdom neopravia alebo nedoplnia svoje podanie – návrh na začatie konania, a pre tento nedostatok nebude možné pokračovať v konaní súd ich podanie – návrh na začatie konania odmietne, postupoval súd prvého stupňa správne, keď napadnutým uznesením odmietol podanie navrhovateľov. Pre úplnosť odvolací súd ešte uviedol, že správne a dostatočné vymedzenie predmetu konania spolu s opísaním rozhodujúcich skutočností v návrhu na začatie konania je
podstatné aj pre posúdenie celého radu praktických otázok v konaní ako je zmena návrhu, kumulácia viacerých návrhov, vzájomný návrh a pod.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali navrhovatelia dovolanie. Súd prvého
stupňa výzvou z 22. júna 2001 (č. l. 42) vyzval dovolateľov, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy si zvolili zástupcu z radov advokátov a aby jeho prostredníctvom podali kvalifikované dovolanie. Zároveň vyzval navrhovateľa 4/ aby predložil súdu plnomocenstvo, ktoré by ho oprávňovalo konať v dovolacom konaní za navrhovateľku 3/. Predmetnú výzvu navrhovateľ 4/ prevzal dňa 30. apríla 2012. Ďalej súd vyzval (č. l. 82) dovolateľov, aby v lehote 10 dní predložili plnomocenstvo udelené advokátovi na ich zastupovanie v dovolacom konaní s tým, že dovolatelia 1/ a 2/ môžu predložiť miesto plnomocenstva poverenie pre ich zamestnanca s právnickým vzdelaním. Zároveň účastníkov poučil v zmysle § 30 O.s.p. o možnosti poskytnutia právnej pomoci zo strany Centra právnej pomoci. Dovolatelia na túto výzvu, ktorú prevzali 23. júna 2012 nereagovali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže o dovolaní konať. Zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.).
Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia, pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.).
Dovolateľ v dovolacom konaní musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Nedostatok podmienky povinného zastúpenia dovolateľa v dovolacom konaní je možné odstrániť tým, že si dovolateľ zvolí kvalifikovaného zástupcu a k dovolaniu pripojí jeho plnomocenstvo, alebo mu súd ustanoví na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov (§ 30
O.s.p.). Ak tak neurobí, a to ani na výzvu súdu s príslušným poučením o následkoch tejto nečinnosti, resp. ani po tom, čo súd jeho žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov nevyhovie, najvyšší súd dovolacie konanie zastaví.
Dovolatelia v dovolacom konaní nepreukázali, že majú právnické vzdelanie a v súdom
určenej lehote nerešpektovali výzvu na odstránenie nedostatku osobitnej podmienky dovolacieho konania, ktorej nesplnenie bráni prejednaniu ich dovolania. V dôsledku ich nečinnosti zostal nedostatok podmienky dovolacieho konania neodstránený do vydania tohto uznesenia dovolacieho súdu.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o dovolaní zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod, pre ktorý zastavil dovolacie konanie, nezaoberal sa otázkou procesnej prípustnosti (a ani dôvodnosti) dovolania.
Dovolatelia z procesného hľadiska zavinili, že sa dovolacie konanie muselo zastaviť a vznikla im povinnosť nahradiť trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.). Dovolací súd neuložil navrhovateľom povinnosť nahradiť trovy dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. septembra 2012
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r. predsedníčka senátu
Za správnosť : Hrčková Marta