UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M.. O. A., bývajúceho vo Z., J. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom v Prešove, Slovenská 46, proti žalovanej Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Žilinská cesta 130, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 198,39 Eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14 C 296/2015, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25. mája 2020, sp. zn. 13 Co 45/2019, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 25. mája 2020, sp. zn. 13 Co 45/2019 potvrdil ako vecne správny rozsudok Okresného súdu Prešov, č. k. 14 C 296/2015-330 z 23. januára 2019, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9 198,39 Eur s prísl. a vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktoré odôvodnil tým, že v konaní došlo k vade, ktorou mu súd ako strane nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolacím dôvodom je zásadne nesprávne posúdenie vykonaného dokazovania, pričom odôvodnenie rozhodnutia, a z toho plynúci samotný enunciát vôbec nezodpovedá záverom, ku ktorým sa v procese súdneho konania dospelo. Z tohto hľadiska vníma napadnutý rozsudok ako arbitrárny, preferujúci obrane žalovanej banky vyššiu mieru pravdivosti ako jeho argumentácii napriek tomu, že nebola protistranou účinne rozporovaná. Žiadal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť.
3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol a priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie, ktoré má predpísané náležitosti (§ 428 CSP), podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. a) CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
5. V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
6. V danom prípade dovolateľ namietal, že v konaní došlo k vade, keďže súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočniť patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa jeho názoru došlo nesprávne k posúdeniu vykonaného dokazovania. Napadnutý rozsudok vnímal ako arbitrárny.
7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
8. Prijaté právne závery odvolacieho súdu a rovnako i súdu prvej inštancie sú primerane odôvodnené spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p. a § 387 ods. 1 a 2 CSP. Za procesnú vadu konania v zmysle § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že odvolací súd a rovnako súd prvej inštancie neodôvodnili svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.
9. Dovolací súd na uvedenom základe dospel k záveru, že žalobca neopodstatnene namietal nesprávny procesný postup súdov nižších inštancií, ktorý mu mal znemožniť uskutočňovanie procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Prípustnosť jeho dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.
10. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
11. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
12. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.