1 Cdo 176/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu P. K., bytom v B. (adresa na doručovanie B.), proti žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13,   o náhradu škody, vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22 C 250/2005, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2010 sp. zn. 7Co 144/2010, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Bratislava I uznesením zo 1. februára 2010 č. k. 22 C 250/2005 – 91

nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil žalobcovi zástupcu z radov

advokátov pre dovolacie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca - vzhľadom

na svoj majetok   je podielovým spoluvlastníkom ornej pôdy a jediným spoločníkom

spoločnostiD. nespĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov   (§ 138 ods. 1

O.s.p.), splnenie ktorej podmienky je nevyhnutné na to, aby mal súd možnosť ustanoviť

žalobcovi zástupcu z radov advokátov (§ 30 O.s.p.).

  Na odvolanie žalobcu proti tomuto uzneseniu Krajský súd v Bratislave uznesením z  

31. mája 2010 sp. zn. 7Co 144/2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil

s poukazom na jeho vecnú správnosť (§ 219 O.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že súd

prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci a   že jeho právny záver je zákonu

zodpovedajúci. Keďže majetkové pomery žalobcu neodôvodňujú priznanie oslobodenia od

súdnych poplatkov, nie sú tak súčasne splnené všetky tri podmienky vyžadované pre

ustanovenie zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov (nepostačuje splnenie len

dvoch podmienok a to, že účastník požiadal o ustanovenie zástupcu a že ustanovenie zástupcu

-2-

musí byť potrebné na ochranu záujmov účastníka, pokiaľ u účastníka nie je splnená aj

podmienka, že spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov).  

  Toto uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Žiadal, aby dovolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušil. Na odôvodnenie svojho mimoriadneho opravného prostriedku

poukázal na § 237 písm. f/ O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu považoval za prekvapivé.

Nestotožnil sa s posúdením jeho majetkových pomerov, pretože odvolací súd vychádzal

z dosiahnutých príjmov spoločnosti za rok 2008. Poukázal tiež na problematický príjem

z predaja nehnuteľnosti, ktorej ja spoluvlastníkom, ako aj na to, že v inej veci vedenej na

Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Sžnč 13/2009 bol oslobodený od súdnych

poplatkov.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolania podal včas účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to,

aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej

veci neprichádza do úvahy, lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 písm. a/ a b/ prvá

veta   O.s.p., ale ani o potvrdzujúce uznesenie patriace do niektorej z kategórii potvrdzujúcich

uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm. a/   až c/ O.s.p. Keďže napadnutým je také

uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2

O.s.p., proti ktorým je dovolanie prípustné, nemožno prípustnosť proti nemu smerujúceho

dovolania vyvodiť z týchto ustanovení.  

Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania žalobcu aj z hľadísk uvedených

v ustanovení   § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je

postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných procesných vád (ide o nedostatok

právomoci súdu,   spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, nedostatok

-3-

návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad   rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

osadeným súdom).

  Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu,

ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné

subjektívne tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len

zistenie, že konanie je skutočne postihnuté takouto vadou.

Žalobca netvrdil, že by konanie v danej veci bolo postihnuté vadou konania uvedenou

v ustanovení § 237 písm. a/ až e/ a g / O.s.p.; existencia takej vady v dovolacom konaní ani

nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania žalobcu preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

So zreteľom na žalobcom tvrdený ďalší dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral aj na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení  

§ 237 písm. f/ O.s.p.  

Žalobca v dovolaní namietal, že odvolací súd mu pri rozhodovaní o žiadosti   na ustanovenie zástupcu z radov advokátov odňal možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký chybný postup súdu, ktorý má  

za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu

poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide

najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

Pri posudzovaní dovolania žalobcu podľa obsahu je zrejmé, že podstatnou je v ňom

námietka žalobcu, že odvolací súd nesprávne posúdil zistený skutkový stav a pri aplikácii

ustanovenia § 30 O.s.p. dospel k nesprávnemu záveru o nesplnení podmienok pre ustanovenie

zástupcu z radov advokátov. Dovolateľ teda namietal, že týmto dovolaním napadnuté

uznesenie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu  

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide

-4-

vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny

predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil

nesprávne právne závery. I keď je nesprávne právne posúdenie relevantný dovolací dôvod

(porovnaj § 242 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), úspešne ho možno uplatniť len v procesne prípustnom

dovolaní. O tento prípad ale v danej veci nešlo. Keďže právnym posúdením veci súd

neznemožňuje účastníkovi realizáciu žiadneho jeho procesného práva, nie je ani nesprávne

právne posúdenie veci procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a nezakladá

prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia.

V zmysle § 30 O.s.p. jednou z podmienok na vyhovenie žiadosti účastníka o

ustanovenie zástupcu z radov advokátov je existencia predpokladov pre oslobodenie   od

platenia súdnych poplatkov. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je v zmysle  

§ 138 ods. 1 O.s.p. potrebné, aby súčasne boli splnené dve kumulatívne podmienky, a to že :

1/ oslobodenie je odôvodnené pomermi žiadateľa a 2/ nejde o prípad svojvoľného alebo

zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva. Ak z týchto podmienok nie je

splnená čo i len jedna, nemožno žiadosti účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov a teda

ani žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov vyhovieť.

V danom prípade odvolací súd súhlasne so súdom prvého stupňa dospel k záveru o

nesplnení podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov a teda ani žiadosti o ustanovenie

zástupcu z radov advokátov, ktoré by bolo odôvodnené pomermi žiadateľa (žalobcu). Žalobca

podľa oboch nižších súdov totiž so zreteľom na svoje majetkové pomery nespĺňa predpoklady

pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O.s.p.). Dovolateľom uvádzané skutkové

okolnosti v ničom nepotvrdzujú, že by procesným postupom odvolacieho súdu bola žalobcovi

znemožnená realizácia niektorého z jeho procesných oprávnení. Postup odvolacieho súdu bol

v súlade so zákonom a nemal za následok odňatie možnosti žalobcu pred súdom konať. Za

odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nemožno považovať

samotné rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o ustanovenie zástupcu

z radov advokátov. Ustanovenie zástupcu z radov advokátov je v občianskom súdnom konaní

viazané na určité podmienky (porovnaj už v predošlom texte odôvodnenia uvedené ich

vymedzenie), ktoré však v prípade žalobcu v celosti splnené neboli.

-5-

Keďže v danom prípade procesná prípustnosť dovolania žalobcu nevyplýva ani z §

239 a ani z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol tento opravný

prostriedok dovolateľa ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je

prípustné (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). S poukazom na právnu

úpravu dovolacieho konania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť :

Hrčková Marta