UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o návrhu navrhovateľa: Q.. T. E., narodený XX. B. XXXX, bytom v C., Z.. V.. Š. XX, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony osoby: V.. Q. E., narodená XX. Q. XXXX, bytom v C., Z.. V.. Š. XX, zastúpená procesnou opatrovníčkou: V.. P. E., narodená XX. Y. XXXX, bytom v C., Z.. V.. Š. XX, a právne zastúpená: Marián Galbavý, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Trnave, Kapitulská 448/6, IČO: 51 436 108, za účasti: prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava, so sídlom v Trnave, Vajanského 22, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19 Ps 6/2016, konajúc o dovolaní osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 16. apríla 2019 č. k. 11 CoP 19/2019-169, takto
rozhodol:
Najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 16. apríla 2019 č. k. 11 CoP 19/2019-169 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým rozsudkom zo 16. apríla 2019 č. k. 11 CoP 19/2019-169 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava z 19. septembra 2018 č. k. 19 Ps 6/2016-118 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým Okresný súd Trnava (ďalej len „súd prvej inštancie“) obmedzil spôsobilosť na právne úkony V.. Q. E., narodenej XX. Q. XXXX tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej liečbe v súvislosti s duševnou poruchou - ťažkou závislosťou od alkoholu. Za opatrovníka jej súd prvej inštancie ustanovil Q.. T. E., narodeného XX. B. XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať opatrovankyňu v rozhodovaní o jej liečbe. Odvolací súd vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
2. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí uviedol, že predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým obmedzil V.. Q. E. (odvolateľku) v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej liečbe v súvislosti s duševnou poruchou - ťažkou závislosťou od alkoholu a ustanovil Q.. T. E., za opatrovníka V.. Q. E., ktorý je oprávnený a povinný zastupovať ju v rozhodovaní o jej liečbe. Odvolací súd v celom rozsahu prebral súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom mal za to, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahledokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku, teda čiastočného pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, pričom sa vysporiadal s podstatnými argumentami účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľal i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia, tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) odvolací súd odkázal na písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádzal dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a preto nemohol dať za pravdu odvolateľke, ktorá neuviedla také relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal, alebo ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie.
3. K odvolacím námietkam odvolací súd dodal, že pokiaľ sa týka znaleckého posudku, tak tento považoval odvolací súd za riadny, odborný, ktorý spolu aj s výpoveďou jedného zo znalcov vo svojom závere dostatočným spôsobom poskytol odpovede na kladené otázky a vyslovil jednoznačný záver, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony o svojej liečbe je u odvolateľky plne opodstatnené. Skutočnosť, že od vypracovania znaleckého posudku do rozhodnutia súdu uplynulo dlhšie obdobie, počas ktorého mohlo dôjsť k zmene pomerov, odvolací súd nepovažoval za relevantné, pretože správanie odvolateľky sa žiadnym podstatným spôsobom nezmenilo, napriek prísľubu, že nebude požívať alkoholické nápoje a bude sa liečiť, v dôsledku čoho navrhovateľ požiadal o prerušenie konania, svoje sľuby nedodržala a naďalej požíva alkoholické nápoje a neurobila žiadne kroky a rozhodnutia smerujúce k jej liečbe a zlepšeniu jej zdravotného stavu (opakované hospitalizácie ukončené pred skončením liečby na vlastnú žiadosť odvolateľky).
4. K namietanej procesnej opatrovníčke V.. P. E. - matke odvolateľky, odvolací súd uviedol, že táto bola do konania ustanovená v súlade s ustanovením § 240 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). V zmysle tohto ustanovenia, súd ustanoví procesného opatrovníka tomu, o koho spôsobilosti sa koná, ak nemá zákonného zástupcu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sú procesné úkony zákonného zástupcu alebo procesného opatrovníka v rozpore s procesnými úkonmi osoby o ktorej spôsobilosti sa koná alebo v rozpore s procesnými úkonmi zástupcu, ktorého si táto osoba zvolí, posúdi súd, ktorý procesný úkon je v záujme tejto osoby. Podľa ustanovenia § 71 CSP, súd ustanoví za procesného opatrovníka blízku osobu alebo inú osobu z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu, u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany (osoby o ktorej spôsobilosti sa koná) a s ustanovením súhlasí. Ak takejto osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec, v ktorej mala osoba, o ktorej spôsobilosti sa koná poslednú adresu trvalého pobytu. Odvolací súd mal za to, že matka odvolateľky spĺňa všetky kritériá uvedené v ustanovení § 71 CSP. Žije s ňou v spoločnej domácnosti, má vo svojej opatere zvereného syna odvolateľky, o ktorého sa riadne stará a v podstate sa riadne stará ešte aj o odvolateľku. Odvolací súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by matka odvolateľky nemohla byť ustanovená za procesnú opatrovníčku v tomto konaní. Skutočnosť, že prevzala znalecký posudok za odvolateľku, ktorú o ňom neinformovala, sa v konaní nepreukázala, nakoľko odvolateľka na pojednávaní 19. septembra 2018 uviedla, že znalecký posudok jej doručený nebol, nevie kto podpísal doručenku, avšak o tom, že je znalecký posudok v jej neprospech vedela od jej otca, z jeho reakcií, ona sama ho nedokáže prečítať, pretože to v nej vyvoláva stres, aj si ho chcela prísť pozrieť, ale to nedokázala. Preto si zvolila právneho zástupcu. Z tejto výpovede nevyplýva, že by matka odvolateľky bránila odvolateľke v tom, aby sa oboznámila s obsahom znaleckého posudku, teda nevyplýva z toho žiadne porušenie povinností opatrovníka ani konanie v neprospech odvolateľky.
5. K ďalšej namietanej skutočnosti a to procesnej vade spočívajúcej v tom, že súd konal napriek tomu, že právny zástupca odvolateľky prevzal právne zastúpenie dva dni pred vytýčeným pojednávaním na 17. septembra 2018, odvolací súd dodal, že postup súdu prvej inštancie nepovažoval za procesne vadný. Odvolateľka v liste z 27. júna 2018, doručenom súdu prvej inštancie 28. júna 2018 uvádzala, že v budúcnosti, najneskôr v septembri, keď sa jej zdravotný stav zlepší, lieky budú nastavené, nastúpi opäťdo práce, bude mať dostatok finančných prostriedkov, chce využiť svoje právo dať sa zastupovať právnym zástupcom, keďže sama toto konanie nezvláda a úplne ju v myslení paralyzuje. Návrh na začatie konania v danej veci bol na súd prvej inštancie doručený 6. mája 2016. Následne 21. októbra 2016 odvolateľka prevzala návrh spolu s poučením, ktoré obsahovalo aj poučenie o možnosti zastúpenia v konaní. V danej veci bol vytýčený termín na 12. septembra 2018. Na tento termín svoju neúčasť ospravedlnila odvolateľka z dôvodu PN a takisto aj znalec požiadal o zmenu termínu. Súd prvej inštancie žiadosti vyhovel a termín zmenil na 19. septembra 2018, avšak pri tejto zmene oznámil odvolateľke, že nebude prihliadať na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania a uložil jej, aby sa na ďalšie pojednávanie dostavila alebo si ustanovila zástupcu, s tým, že v prípade nedostavenia sa na pojednávanie, bude súd v konaní pokračovať v jej neprítomnosti. Odvolateľka si právneho zástupcu zvolila až 17. septembra 2018, teda dva dni pred konaním pojednávania. Právny zástupca odvolateľky požiadal o odročenie tohto pojednávania, z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie však právnemu zástupcovi obratom oznámil, že toto jeho ospravedlnenie nebude akceptovať a pojednávanie sa bude riadne konať. Na toto pojednávanie sa právny zástupca odvolateľky dostavil. Takže odvolací súd mal za to, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu ani k žiadnemu ukráteniu odvolateľky na jej procesných právach, keď táto mala od 21. októbra 2016 dostatok priestoru na to, aby si zvolila právneho zástupcu.
6. Odvolateľka ďalej v odvolaní namietala ustanovenie Q.. T. E. za opatrovníka, odvolací súd však mal za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď určil za opatrovníka Q.. T. E. a to z dôvodu, že je otec odvolateľky, takisto býva v spoločnej domácnosti s odvolateľkou, o túto sa riadne stará, má ju rád, záleží mu na nej, na jej zdravotnom stave. Spolu s manželkou má zvereného svojho vnuka, teda syna odvolateľky do osobnej starostlivosti, o ktorého sa takisto riadne stará. Tvrdenia, že by mohol brániť matke v styku s maloletým, sú neopodstatnené, irelevantné, nakoľko z priebehu celého konania vyplynulo, že v čase pokiaľ matka maloletého je triezva, tak sa stará o svojho syna, spolu so svojimi rodičmi absolvovala aj s dieťaťom dovolenky. V prípade, že menovaná požíva alkoholické nápoje, tak práve navrhovateľ je ten, kto jej volá rýchlu zdravotnú pomoc a ktorému na jej zdraví záleží. Odvolateľka neuviedla v odvolaní žiadnu takú skutočnosť, ktorá by bránila navrhovateľovi vo výkone jeho funkcie opatrovníka. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne aj riadne odôvodnené a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.
8. Proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 16. apríla 2019 č. k. 11 CoP 19/2019-169 podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená, v ktorom žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) napadnutý rozsudok, prípadne aj rozsudok súdu prvej inštancie (ustanovenie § 449 ods. 2 CSP) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že konanie v zmysle ustanovenia § 247 ods. 1 CMP zastaví. Osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená podané dovolanie odôvodnila tým, že odvolací súd jej svojim nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 420 písm. f) CSP) a tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od posúdenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a) CSP.
9. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu dovolateľka (osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená) okrem iných dôvodov vo vzťahu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie ako aj napadnutý rozsudok považuje v časti rozhodnutia o osobe opatrovníka za nepreskúmateľné z dôvodu absencie širších úvah. Rovnako považuje napadnutý rozsudok (s poukazom na postup odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 2 CSP), ako aj rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné aj vo zvyšnej časti. Podľa dovolateľky súd prvej inštancie výrok rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony odôvodnil strohým formalistickým konštatovaním. Z rozsudku súdu prvej inštancie je podľa dovolateľky zrejmé, že súdprvej inštancie formalisticky prebral závery znaleckého posudku bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania a vyhodnocovania skutočností preukázaných vykonaným dokazovaním. V odôvodnení chýba akékoľvek vysporiadanie sa so skutočnosťami uvádzanými dovolateľkou, a to nielen vo vzťahu k meritu veci, ale aj k namietaným procesným pochybeniam.
10. Dovolateľka uviedla, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a napadnutého rozsudku predstavuje formalistické prebranie záverov znaleckého posudku bez skúmania rozhodných skutočností. Nedostatočné zdôvodnenie tak vážneho výroku, akým je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nežiadúce, a predstavuje porušenie základných ľudských práv i práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí byť s prihliadnutím na mimoriadnu závažnosť zásahu do práv jednotlivca odôvodnené v súlade s požiadavkami na riadne zdôvodnenie v podobe vyhodnotenia dôkazov, prezentovania úvah súdu. V tomto smere je odôvodnenie súdu prvej inštancie absolútne nedostatočné a rovnako spolu s odôvodnením napadnutého rozsudku nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenia rozhodnutia. Namietané pochybenia súdu prvej inštancie nepredstavujú bezvýznamné pochybenia, ku ktorým postačuje vyjadriť sa všeobecným konštatovaním bez uvedenia detailnejších úvah súdu. Odvolací súd podľa dovolateľky nedostatočne svoje rozhodnutie odôvodnil v časti namietaných pochybení súdu prvej inštancie (k námietke nepreskúmateľnosti sa odvolací súd vôbec nevyjadril, rovnako ako k otázke neurčitosti znenia výroku rozsudku súdu prvej inštancie), v čoho dôsledku je aj napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný.
11. K podanému dovolaniu sa vyjadril podaním z 11. júna 2019 prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava, ktorý podané dovolanie považuje za účelové, nedôvodné a neopodstatnené.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ustanovenie § 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal v stanovenej lehote (ustanovenie § 427 ods. 1 CSP) účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ustanovenie § 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (ustanovenie § 428 CSP) a či sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 429 CSP, v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
13. Dovolací súd sa v prvom rade musí vysporiadať s námietkou dovolateľky (osoby, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená), ktorá spočíva v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a rozsudku súdu prvej inštancie pre ich nedostatočné odôvodnenie v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorú vzniesla v podanom dovolaní. V prípade, že je jej námietka o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a rozsudku súdu prvej inštancie dôvodná, už táto okolnosť musí viesť k zrušeniu týchto rozhodnutí. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a rozsudku súdu prvej inštancie vidí dovolateľka jednak vo všeobecnej rovine, keď obe rozhodnutia považuje za nepreskúmateľné z dôvodu absencie širších úvah. V tejto súvislosti vo vzťahu k rozsudku súdu prvej inštancie uvádza, že súd prvej inštancie rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony odôvodnil strohým formalistickým konštatovaním. Z rozsudku súdu prvej inštancie je podľa dovolateľky zrejmé, že súd prvej inštancie formalisticky prebral závery znaleckého posudku bez akéhokoľvek ďalšieho skúmania a vyhodnocovania skutočností preukázaných vykonaným dokazovaním. V odôvodnení chýba akékoľvek vysporiadanie sa so skutočnosťami uvádzanými dovolateľkou, a to nielen vo vzťahu k meritu veci, ale aj k namietaným procesným pochybeniam. Dovolateľka ďalej uviedla, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a napadnutého rozsudku predstavuje formalistické prebranie záverov znaleckého posudku bez skúmania rozhodných skutočností. Nedostatočné zdôvodnenie tak vážneho výroku, akým je obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je nežiadúce, a predstavuje porušenie základných ľudských práv i práva na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí byť s prihliadnutím na mimoriadnu závažnosť zásahu do práv jednotlivca odôvodnené v súlade s požiadavkami na riadne zdôvodnenie v podobe vyhodnotenia dôkazov, prezentovania úvah súdu. V tomto smere je odôvodnenie súdu prvej inštancie absolútne nedostatočné a rovnako spolu s odôvodnením napadnutého rozsudku nespĺňa kvalitatívne požiadavky na odôvodnenia rozhodnutia. V závere podaného dovolania dovolateľka vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku však uvádza dvakonkrétne nedostatky a to, že odvolací súd podľa dovolateľky nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v časti namietaných pochybení súdu prvej inštancie, konkrétne sa odvolací súd nevyjadril k námietke nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd sa tiež vôbec nevyjadril k otázke určitosti znenia a vykonateľnosti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, v čoho dôsledku je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nepreskúmateľný.
14. Na úvod dovolací súd konštatuje, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, s odkazom na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, v odvolacom konaní aj na ustanovenie § 387 ods. 3 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom súd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným požiadavkám, ktoré CSP (s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 CMP) kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom dôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka súdneho konania, ktorý má nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Súd je preto povinný svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou podstatnou námietkou, resp. tvrdením účastníka konania nezaoberal. Ak tak súd nepostupuje, porušuje právo účastníka konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
15. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
17. Podľa ustanovenia § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
18. Podľa názoru dovolacieho súdu bol odvolací súd povinný sa vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadať so všetkými riadne a včas uplatnenými a podstatnými odvolacími námietkami dovolateľky, ktoré predniesla v odvolacom konaní, prípadne v konaní pred súdom prvej inštancie, ak súd prvej inštancie na ne vo svojom rozhodnutí dôsledne nereflektoval. Ak tak odvolací súd neurobil, neostáva dovolaciemu súdu nič iné, ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle ustanovenia § 449 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 450 CSP, s ustanovením § 420 ods. 1 písm. f) CSP a s ustanovením § 2 ods. 1 CMP na ďalšie konanie s odkazom na ustanovenie § 387 ods. 3 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP a to i vtedy, ak by dovolací súd mohol sám spoľahlivo posúdiť z obsahu predloženého súdneho spisu prednesené odvolacie námietky a vyjadrenia dovolateľky. V prejednávanej veci dovolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že odvolací súd sa úplne opomenul zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom vysporiadať s odvolacími námietkami dovolateľky vo vzťahu k nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj vo vzťahu k neurčitosti a nevykonateľnosti výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu preto považuje dovolací súd za nepreskúmateľné z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia. Odvolací súd bude môcť tiež napraviť v odvolanídovolateľkou namietané nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ak ho tak vyhodnotí. V opačnom prípade konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP a toto svoje konštatovanie náležite zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom odôvodní.
19. Napokon, dovolací súd uvádza, že v zrušujúcom uznesení napadnutého rozsudku z dôvodu procesnej chyby odvolacieho súdu spočívajúcej v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku sa dovolací súd nevyjadruje k meritu veci a k jeho riešeniu odvolacím súdom a súdom prvej inštancie. Preto všetky ostatné dovolacie námietky, ktoré boli vznesené dovolateľkou v podanom dovolaní, dovolací súd nemohol vyhodnotiť (preskúmať), keď konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k návrhu dovolateľky, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že konanie o návrhu na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v zmysle ustanovenia § 247 ods. 1 CMP zastaví, dovolací súd uvádza, že tento postup, s ohľadom na konštatovanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie, nie je právne možný, keď by prichádzal do úvahy len v prípade, ak by dovolací súd pristúpil k meritórnemu súdnemu prieskumu napadnutého rozsudku, ku ktorému v tomto konaní o dovolaní nedošlo.
20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie je podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP prípustné a zároveň dôvodné, a teda je potrebné rozsudok Krajského súdu v Trnave zo 16. apríla 2019 č. k. 11 CoP 19/2019-169 zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie (ustanovenie § 449 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 450 CSP a ustanovením § 2 ods. 1 CMP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (ustanovenie § 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (ustanovenie § 453 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.