UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom 1/ V. M. a 2/ N. M., obom bývajúcim v W., o zaplatenie 2 814,67 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 13Ro 207/2012, o dovolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 28. februára 2013 sp.zn. 2Co 25/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
Okresný súd Prešov (súd prvého stupňa) uznesením z 13. decembra 2012 č.k. 13Ro 207/2012-87 odmietol odpor podaný Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Nám. legionárov 5 (ďalej len „ZDRUŽENIE“) proti platobnému rozkazu tamojšieho súdu z 10. augusta 2012 č.k. 13Ro 207/2012-25, ktorým bola odporcom uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 2 814,67 € spolu s presne špecifikovaným príslušenstvom a náhradou trov konania do 15 dní od jeho doručenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účinky vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v sporovom konaní a pokiaľ ide o skrátené konanie, až po podaní odporu. Vzhľadom na uvedené skonštatoval, že ZDRUŽENIE, ktoré po vydaní platobného rozkazu oznámilo svoj vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcov, nemožno považovať za vedľajšieho účastníka, a preto jeho odpor odmietol ako podaný neoprávnenou osobou (§ 174 ods. 3 písm. c/ O.s.p.).
Krajský súd v Prešove (odvolací súd) uznesením z 28. februára 2013 sp.zn. 2Co 25/2013 odvolanie ZDRUŽENIA proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným podaním (§ 218 ods. 1 písm.a/ O.s.p.), s poukazom na to, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo ZDRUŽENIU doručené 18. decembra 2012 a odvolanie podalo elektronickými prostriedkami až 3. januára 2013, hoci odvolacia lehota mu uplynula 2. januára 2013.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podalo ZDRUŽENIE dovolanie. Navrhlo rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietalo, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p), pretože odmietol jeho odvolanie, hoci neboli na to splnené zákonné podmienky. Tvrdilo, že odvolanie podalo v zákonnej lehote. V prílohe dovolania predložilo protokol (číslo podania 0900009113) o podaní odvolania elektronicky, podpísané zaručeným elektronickým podpisom dňa 2. januára 2013, s upozornením, že tento dátum je určujúci pre posúdenie dodržania lehoty na vykonanie podania, ak je táto lehota ustanovená zákonom alebo súdom.
Navrhovateľka sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, že dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), z ktorého vzišlo dovolaním napadnuté rozhodnutie a ktorý subjekt je zastúpený v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 druhá veta O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie ZDRUŽENIA nie je prípustné a ako také treba ho odmietnuť.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014) je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danej veci prípustnosť dovolania podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neprichádza do úvahy, lebo napadnuté uznesenie nie je uvedené v týchto ustanoveniach.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014), ktoré ukladá dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (v znení účinnom do 31. decembra 2014), teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Treba zdôrazniť, že z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto vade skutočne došlo.
Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. ZDRUŽENIE nenamietalo a v dovolacom konaní ich existencia ani nevyšla najavo. Prípustnosť podaného dovolania preto z týchto ustanovenínevyplýva.
ZDRUŽENIE v dovolaní namieta, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O prípad odňatia možnosti odvolateľa pred súdom konať ide tiež vtedy, keď odvolací súd odmietne jeho odvolanie, i keď neboli dané procesné predpoklady pre tento postup (viď primerane R 23/1994).
So zreteľom na vyššie uvedené dovolací súd skúmal, či odmietnutie odvolania ZDRUŽENIA odvolacím súdom vykazuje znaky procesného postupu odnímajúceho možnosť pred súdom konať.
Z ustanovenia § 204 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 57 ods. 2 O.s.p.).
Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p.).
Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom, doplniť netreba (§ 42 ods. 1 O.s.p.).
Spôsob a postup používania elektronického podpisu v obchodnom styku a administratívnom styku upravuje zákon č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2002 Z.z.“) a vykonávacia vyhláška Národného bezpečnostného úradu č. 136/2009 Z.z. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom styku a administratívnom styku (ďalej len „vyhláška č. 136/2009 Z.z.“).
Orgány verejnej moci sú povinné oznámiť úradu elektronickú adresu elektronickej podateľne, na ktorej prijímajú podania vo forme elektronických dokumentov podpísané elektronickým podpisom alebo elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zoznam elektronických adries zverejňuje úrad na svojej internetovej stránke (§ 29 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z.).
Elektronická podateľňa ihneď po prijatí podania priradí elektronickému dokumentu časový údaj zodpovedajúci objektívnemu času prijatia dokumentu; technické a systémové prostriedky elektronickej podateľne zabezpečia jednoznačné a nezmeniteľné priradenie časového údaja prijatému elektronickému dokumentu a jeho ochranu pred modifikáciou alebo zničením (Príloha 1, časť I. A. c/, bod 2. vyhlášky č. 136/2009 Z.z.).
Podľa prílohy 1, časť I. B. bod 1. vyhlášky č. 136/2009 Z.z. overenie a nasledujúce prijatie elektronického dokumentu elektronická podateľňa potvrdí vydaním elektronickej potvrdenky v prípade jeho prijatia podľa časti A písm. a), a to najviac do 60 minút od zaradenia elektronického dokumentu do frontu overených prijatých dokumentov, na adresu odosielateľa prijatého elektronického dokumentu; ak nie je možné elektronickú potvrdenku doručiť, elektronická podateľňa vykoná aj ďalšie pokusy odoručenie, a to najmenej dvakrát alebo podľa vnútorných predpisov orgánu verejnej moci; ak ani opakované pokusy o doručenie nie sú úspešné, elektronická podateľňa vykoná záznam do zoznamu prijatých dokumentov a nedoručenú elektronickú potvrdenku pripojí do súboru tak, aby bola logicky zviazaná so záznamom o prijatí príslušného elektronického dokumentu.
Pre zachovanie lehoty na podanie odvolania nie je rozhodujúci okamih odoslania e-mailu, ale okamih doručenia e-mailovej správy súdu - i keď sa tak stalo po úradných hodinách súdu. V prípade podania urobeného elektronickými prostriedkami podpísaného zaručeným elektronickým podpisom elektronická podateľňa automaticky vygeneruje potvrdenku s presným časom prijatia podania a túto elektronicky odošle odosielateľovi (k tomu porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 147/2013 a 3 Cdo 190/2013). Zaručený elektronický podpis má rovnaké dôsledky ako podpis na prvopise a podanie, ktoré je opatrené zaručeným elektronickým podpisom má účinky podania prvopisu.
V prejednávanej veci právny zástupca ZDRUŽENIA prevzal uznesenie súdu prvého stupňa 18. decembra 2012 (porovnaj doručenku na č.l. 88 p.v. spisu). Zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania tak začala ZDRUŽENIU plynúť nasledujúci deň a jej koniec pripadol na 2. január 2013 (streda, riadny pracovný deň).
Obsahom spisu je doložené, že ZDRUŽENIE prostredníctvom svojho právneho zástupcu podalo proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie, a to elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom do elektronickej podateľne v súlade s ustanoveniami § 42 ods. 1 O.s.p. a § 29 ods. 1 zákona č. 215/2002 Z.z. Z tzv. potvrdenky o prijatí (č.l. 142 spisu) k podaniu číslo 0900009113, pod ktorým bolo odvolanie ZDRUŽENIA evidované, vyplýva, že bola elektronickou podateľňou súdu prvého stupňa odoslaná 3. januára 2013. Skutočnosť, že predmetné odvolanie bolo doručené súdu až 3. januára 2013 potvrdzuje napokon aj úradný záznam na č.l. 146 spisu opierajúci sa o údaje z knihy došlých elektronických podaní (žalôb) podateľne súdu prvého stupňa. Vychádzajúc z vyššie podaného výkladu treba preto práve tento deň (teda nie deň odoslania elektronického podania ZDRUŽENÍM) považovať za deň podania odvolania. Na základe uvedeného možno potom konštatovať, že pokiaľ odvolací súd za týchto okolností odvolanie ZDRUŽENIA ako oneskorene podané odmietol, rozhodol správne. Námietka ZDRUŽENIA, že mu bola v tejto spojitosti odvolacím súdom odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., je preto neopodstatnená.
Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky ho v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
V dovolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ZDRUŽENIU, ktoré úspech nemalo (§ 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu týchto trov nepriznal, nakoľko nepodala návrh na uloženie tejto povinnosti ZDRUŽENIU (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.