1 Cdo 173/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S. K., a.s., B., proti povinným 1/ D. Š., bývajúcemu v P., 2/ J. Š., bývajúcemu v K., 3/ A. Š., bývajúcej v K., pre vymoženie 1 351 967,-- Sk (41 877,08 EUR) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp.zn. 5 Er 45/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 30. apríla 2008 sp.zn. 5 CoE 24/2008, rozhodol
t a k t o : Dovolanie o d m i e t a.
Povinným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Súdny exekútor Mgr. R. M. so sídlom Exekútorského úradu v P., požiadal písomným podaním z 24. januára 2008 Okresný súd Považská Bystrica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie v žiadosti nešpecifikovanej sumy, na základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu – rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. februára 2001 sp.zn. 33 Cb 464/94, ktorým bola žalovaným – v tomto konaní povinným 1/ až 3/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi, V., a.s. B. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku 800 000,– Sk (26 555,14 EUR), 551 967,76 Sk (18 321,97 EUR) a trovy konania 54 076,-- Sk (1 794,99 EUR) s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných žalovaných. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, fotokópie zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej 28. júna 2000 medzi V., a.s. ako postupcom a S. K., a.s. (oprávnenou) ako postupníkom a fotokópiu Odovzdávajúceho protokolu č. 1 zo 4. mája 2001.
Okresný súd Považská Bystrica uznesením zo 4. februára 2008 č.k. 5 Er 45/2008-19 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti príslušenstva čo do výšky 54 076,-- Sk (1 794,99 EUR). Rozhodol tak podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 3 Exekučného poriadku s odôvodnením, že v zmysle čl. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok v spojení s Prílohou č. 1 tejto zmluvy bola postupníkovi (oprávnenej) postúpená pohľadávka iba vo výške 1 351 967,-- Sk (44 877,08 EUR) a nie, ako žiadala v návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 1 406 043,76 Sk (46 672,10 EUR), čo predstavuje rozdiel 54 076,-- Sk (1 794,99 EUR).
Krajský súd v Trenčíne uznesením z 30. apríla 2008 sp.zn. 5 CoE 24/2008 na odvolanie oprávnenej potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Stotožnil sa so skutkovými aj právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená a žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietala, že nesprávnym postupom súdu spočívajúcim v jeho rozhodnutí jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkala odvolaciemu súdu, že nezohľadnil uzatvorenie zmluvy podľa ustanovenia § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka a rovnako vôbec nevzal do úvahy predložené oznámenie postupcu doručené súdu po postúpení pohľadávky, ktoré sa odvoláva na Zmluvu o vymáhaní postúpených pohľadávok z 30. júna 2000, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm.a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ O.s.p.), alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p.), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm.b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm.c/ O.s.p.).
Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky žiadneho z týchto rozhodnutí, prípustnosť dovolania preto z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľka v dovolaní namietala.
Podľa § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie postup súdu, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv [napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Z obsahu spisu nevyplýva, že by odvolací súd v prejednávanej veci v prípade oprávnenej nerešpektoval niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie oprávnenej, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p. nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, keď podstata tohto tvrdenia spočíva vo výhrade oprávnenej proti nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolacím súdom. K tomu treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p.) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v Občianskom súdnom poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia.
Keďže v danom prípade dovolanie nie je podľa § 239 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie oprávnenej je neprípustné, preto ho odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.c/ O.s.p).
O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že povinným v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová