Najvyšší súd  

1 Cdo 162/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi T. Z., ktorý sa narodil X, naposledy býval v P. a zomrel X, za účasti dedičov 1/ RNDr. M. Z., rodenej R.,

bývajúcej v P., zastúpenej Mgr. E. B., advokátkou v B., 2/ Ing. E. Š., rodenej Z., bývajúcej v

B., zastúpenej A., so sídlom v B., 3/ Ing. Arch. M. Z., bývajúceho v P., 4/ Z. S., rodenej Z.,

bývajúcej v S., vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 13 D 729/2008, o dovolaní

dedičky 1/ proti uzneseniu Krajského súdu   v Bratislave z 30. júna 2011, sp. zn. 16CoD

25/2011, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave  

z 30. júna 2011 sp. zn. 16CoD 25/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

  Okresný súd Pezinok (súd prvého stupňa) uznesením z 15. marca 2011 č.k.  

13 D 729/2008-124 určil, že

1/ z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalej manželky patrí do

dedičstva:

nehnuteľnosti kat. úz. G., obec P., okres P.

- LV č. X   pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape:

  parc. č. X zastavaná plocha a nádvorie 280 m2,

  parc. č. X záhrada 140 m2,

  rodinný dom súpisné číslo X na pozemku parc. č. X,

  v ½-ici, vo všeobecnej cene 68 500 €,

- zostatok na účte stavebného sporenia č. X, vedeného v P., IČO: X, B., ku dňu smrti

poručiteľa vo výške 6 898,60 € s prísl. v ½-ici, t.j. vo výške 3 449,30 € s prísl.,

- osobný účet č. 14091572/6500, vedený v P., IČO: X, B. so zostatkom vkladu ku

dňu smrti poručiteľa vo výške 17,60 € s prísl.,

- vkladná knižka s číslom vkladu X, vedená v P., IČO: X, B. 1.vkladateľ: T. Z.,

2.vkladateľ: RNDr. M. Z., so zostatkom vkladu ku dňu smrti poručiteľa vo výške

499,34 € s prísl.,

- osobné vozidlo zn. FORD Scorpio, VIN: WF0FXXGAGFME79154, farba modrá,

rok výroby 1992, EČ: X, vo všeobecnej cene 200 €,

- obraz Krajinka od maliarky Evity Ambrušovej, vo všeobecnej cene 116,18 €,

- obraz Olej od maliara Františka Kudláča st., vo všeobecnej cene 165,97 €.

Z dlhov, ktoré vznikli poručiteľovi a pozostalej manželke za trvania bezpodielového

spoluvlastníctva, patrí do dedičstva:

- dlh voči P., IČO: X, B., vyplývajúci zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere

a stavebnom úvere č. 2288356 3 03 zo dňa 18. januára 2008, uzatvorenej na

základe zmluvy o stavebnom sporení č. X, ku dňu smrti poručiteľa vo výške  

13 341,90 € s prísl. v ½-ici, t.j. vo výške 6 670,95 € s prísl.,

2/ pozostalej manželke RNDr. M. Z., rod. R., nar. X, r. č. X, bytom P., z majetku

v bezpodielovom spoluvlastníctve patrí:

nehnuteľnosti kat. úz. G., obec P., okres P.

- LV č. X   pozemky registra „C“ evidované na katastrálnej mape:

  parc. č. X zastavaná plocha a nádvorie 280 m2,

  parc. č. X záhrada 140 m2,

  rodinný dom súpisné číslo X na pozemku parc. č. X,

  v ½-ici, vo všeobecnej cene 68 500 €,

- zostatok na účte stavebného sporenia č. X, vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni,

a.s., IČO: X, B., ku dňu smrti poručiteľa vo výške 6 898,60 € s prísl. v ½-ici, t.j. vo

výške 3 449,30 € s prísl.,

- náhradová pohľadávka voči dedičstvu z titulu vyporiadania BSM (½-ica zostatku

na osobnom účte, na vkladnej knižke, vedených v Poštovej banke, a.s., ½-ica ceny

osobného vozidla a ½-ica ceny obrazov) vo výške 499,545 €,

Z dlhov, ktoré vznikli za trvania bezpodielového spoluvlastníctva, pozostalej manželke patrí:

  -   dlh voči Prvej stavebnej sporiteľni, a.s., IČO: X, B.,  

  vyplývajúci zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2288356

  3 03 zo dňa 18. januára 2008, uzatvorenej na základe zmluvy o stavebnom sporení  

  č. X, ku dňu smrti poručiteľa vo výške 13 341,90 € s prísl. v ½-ici, t.j.

  vo výške 6 670,95 € s prísl.

Súd prvého stupňa podľa odôvodnenia uznesenia vyšiel z toho, že poručiteľ zomrel

bez zanechania platného závetu (listiny o vydedení) a že zo zákona do úvahy prichádzajú

dedičia v 1. dedičskej skupine – manželka RNDr. M. Z., rod. R. a potomkovia poručiteľa Ing.

E. Š., rod. Z., Ing. Arch. M. Z. a Z. S., rod. Z., ktorí po poučení dedičstvo neodmietli a sú

spôsobilí dediť. Keďže medzi pozostalou manželkou a ostatnými dedičmi nedošlo k dohode

o vyporiadaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a pozostalej manželky,

vyporiadal tento majetok uvedeným spôsobom súd a to s poukazom na ustanovenie § 175l

ods. 2 O.s.p., ustáliac, že v konaní nebola preukázaná dôvodnosť vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva manželov inak než rovnakým pomerom podielov   (§ 150

Obč. zák.).

  Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podali odvolanie dedičky 1/ a 4/ ako aj

dedič 3/. Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 30. júna 2011 sp. zn. 16 CoD

25/2011 odvolanie dedičiek 1/ a 4/ odmietol a napadnuté uznesenie ako správne potvrdil.

Podľa obsahu odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu vzťahujúceho sa k odmietnutiu

odvolania bolo uznesenie súdu prvého stupňa z 15. marca 2011 č.k. 13 D 729/2008-124

účinne doručené dedičke 1/ a dedičke 4/, ktorú zastupovala dedička 1/, 14. marca 2011,

kedy si osobne prevzala dedička 1/ okrem iných písomností zo spisu aj napadnuté uznesenie; keďže 4. apríla 2011 uvedené dedičky zverili svoje odvolanie pošte na prepravu, ich

odvolanie bolo podané oneskorene (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dedička 1/ dovolanie, v ktorom uviedla, že

v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., keď odvolací súd – vychádzajúc

z prevzatia uznesenia súdu prvého stupňa 14. marca 2011 dedičkou 1/ –   odmietol jej

odvolanie ako oneskorene podané. Namietala, že odvolací súd nerešpektoval, že k vydaniu

rozhodnutia došlo 15. marca 2011, ani rozdiel medzi doručovaním písomností   (§ 45 a nasl.

O.s.p.) a úkonom účastníka podľa § 44 O.s.p. – nahliadnutím   do spisu a žiadosťou   o

vyhotovenie fotokópií, rozdiel medzi oboznámením s rozhodnutím a doručením rozhodnutia,

skutočnosť, že súd prvého stupňa nevydal rozhodnutia osobne dovolateľke, ale vyhotovil len

fotokópiu listiny, a rozhodnutie doručil do vlastných rúk až 18. marca 2011. Dovolateľka

žiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie.  

Ostatní dedičia sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátkou (§ 241

ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O.s.p.

je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods.

1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o

uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

V danom prípade ide o také uznesenie odvolacieho súdu, u ktorého prípustnosť

dovolania dedičky 1/ z § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.

  Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, neexistenciu

návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Treba zdôrazniť, že z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné subjektívne tvrdenie dovolateľa o tom, že

v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie existencie vady tejto povahy.

  Dovolateľka netvrdila žiadnu z procesným vád v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

O.s.p.; existencia vád takej povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť tohto

dovolania preto ani z uvedených ustanovení vyvodiť nemožno.

Vychádzajúc z obsahu dovolania, v ktorom sa vytýka odvolaciemu súdu, že jeho

postupom bola odňatá možnosť účastníka pred súdom konať, dovolací súd sa osobitne

zameral na skúmanie, či skutočne bola dovolateľke odňatá možnosť pred súdom konať

v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký chybný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené, odňal

tým účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (porovnaj R 23/1994).

  So zreteľom na túto ustálenú súdnu prax ako aj s prihliadnutím na podanú argumentáciu

dedičky 1/, ktorou odôvodila procesnú prípustnosť a dôvodnosť jej mimoriadneho opravného

prostriedku (§ 237 písm. f/, § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), bolo potrebné v dovolacom konaní

posúdiť správnosť záverov odvolacieho súdu o dni doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa

dedičke 1/.

Podľa § 204 ods. 1 prvej vety O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

  Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty (§ 57 ods. 1 O.s.p. ).

Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa,

ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok

lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na

sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň

(§ 57 ods. 2 O.s.p. ).

Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie

odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (§ 57 ods. 3 O.s.p. ).

  Podľa § 44 ods. 1 O.s.p. účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho

spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií

za úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo listiny

obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných predpisov.

  Základná úprava doručovania písomnosti súdom s názvom „Doručovanie“ je v

Občianskom súdnom poriadku obsiahnutá v ustanoveniach § 45 a nasl. Zákonná úprava

doručovania písomnosti v občianskom súdnom konaní, ktorú súd realizuje predovšetkým

(teda nie výlučne) tak, že písomnosť účastníkom a iným osobám /subjektom/ zúčastneným na konaní doručuje sám /priamo/ alebo poštou, má osobitný význam najmä v súvislosti

s doručovaním rozhodnutí. Doručenie rozhodnutia má závažné procesné dôsledky a je

potrebné, aby boli vždy dodržané kogentné ustanovenia o doručovaní; ak tomu tak nie je,

dochádza k narušeniu právnej istoty a ochrany práv účastníkov, resp. iných osôb /subjektov/

zúčastnených na konaní. Nerešpektovanie takejto úpravy súdom je postupom, ktorý je aj v

rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý stanovuje, že štátne orgány môžu

konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.  

Uznesenie súdu podľa § 175l O.s.p. sa doručuje do vlastných rúk dedičov (porovnaj  

§ 175a ods. 3 O.s.p.). Zo spisu vyplýva, že na základe úpravy sudkyne z 15. marca 2011

nachádzajúcej sa na č. l. 126 spisu bolo uznesenie Okresného súdu Pezinok z 15. marca 2011

č. k. 13 D 729/2008-124 doručené dedičke 1/ (aj ako zástupkyni dedičky 4/) poštou 18. marca

2011 (tento deň doručenia je uvedený v písomnej odpovedi Slovenskej pošty, a. s. o výsledku

reklamačného konania, ktorá je na č. l. 196 spisu). Posledným dňom pre včasné podanie

odvolania bol preto pondelok 4. apríla 2011 (§ 57 ods. 1, 2 O.s.p.), kedy odvolanie aj bolo

dané na poštovú prepravu (§ 57 ods. 3 O.s.p. ), ako je doložené odtlačkom poštovej pečiatky

na obálke od odvolania. Chýbal akýkoľvek dôvod pre pochybnosť o včasnosti podaného odvolania; chybne preto takto podané odolanie odvolací súd odmietol ako oneskorené (§ 218

ods. 1 písm. a/ O.s.p.) a meritórne sa zaoberal iba odvolaním dediča 3/, na základe len jeho

námietok (dôvodov) posúdiac vecnú správnosť uznesenia súdu prvého stupňa.

  Tvrdenie odvolacieho súdu, že uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 13 D 729/2008-124

z 15. marca 2011 (pričom v tomto dátume nejde o žiadnu chybu v písaní a ani odvolací súd

tento deň nespochybnil ako deň vydania uznesenia) bolo dovolateľke doručené 14. marca

2011, teda deň pred jeho vydaním (vyhotovením), je popretím pravidiel elementárnej logiky.

Odvolací súd si mýli /zamieňa/ doručenie súdnej písomnosti – rozhodnutia účastníkovi (§ 45

a nasl. O.s.p.) s úkonmi účastníka a s tým spojenými jeho procesnými právami (§ 41 a nasl.

O.s.p.), medzi ktoré o. i. patrí aj právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy,

odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za úhradu vecných nákladov.

Ak účastník požiada súd o takéto vyhotovenie fotokópií obsahu spisu vrátane rozhodnutí  

(§ 44 ods. 1 O.s.p.), nejedná sa tu o doručovanie rozhodnutia súdu podľa § 45 a nasl. O.s.p.;

prevzatie takejto fotokópie účastníkom preto nemôže vyvolať účinky doručenia rozhodnutia.

Len riadne a predpisom zodpovedajúce doručenie rozhodnutia vyvolá dôsledok, že odvolacia

lehota začne plynúť osobe, ktorej sa doručuje; nie je preto podstatné, či táto osoba sa inak oboznámila s obsahom rozhodnutia (porovnaj k tomu R 19/1968; Števček, Ficová a kol.

Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 605). Okrem toho z obsahu spisu je

zrejmé, že v čase vyhotovenia fotokópií zo súdneho spisu, o ktoré požiadala dedička 1/ za

úhradu vecných nákladov 5, 61 €, t.j. 14. marca 2011 (č. l. 143 spisu), listina na č. l. 124-125,

ktorej fotokópia bola súčasťou požadovaných a prevzatých fotokópii, stále mala iba povahu

konceptu (návrhu) uznesenia, pripraveného už od 22. októbra 2010 (ako o tom svedčí na nej –

na č.l. 125 p.v. sa nachádzajúci dátum – odtlačok „Došlo: 22.10.2010“); až doplnením

/dopísaním/ dňa vydania – 15. marca 2011 s podpisom príslušnej sudkyne na tejto listine

možno hovoriť o písomnom vyhotovení uznesenia (§ 169 ods. 1 O.s.p.).  

  Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že odvolací súd odňal dedičke 1/

možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), keď odmietol jej odvolanie ako

oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup dané neboli. Námietka

dovolateľky o existencii procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. bola preto

opodstatnená.

Výskyt niektorej z vád uvedených v § 237 O.s.p. je dôvodom, pre ktorý dovolací súd

musí napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť; preto uznesením Najvyšší súd Slovenskej republiky

zrušil a to v celom rozsahu uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie  

(§ 242 ods. 2 písm. d/, § 243b ods. 1, 4 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. septembra 2012

  JUDr. Milan D e á k, v. r.

  predseda senátu Za správnosť :  

Hrčková Marta