UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu K. K., nar. E., trvale bytom B., právne zastúpený: Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s. r. o., so sídlom Košice, Kupeckého 320/33, IČO: 47 240 482, proti žalovaným 1/ W. T., 2/ T. C., 3/ H. C., 4/ T. T., 5/ P. T., všetci žalovaní ako nezistení vlastníci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Bratislava, Búdkova cesta 36, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. NM-5C/6/2020, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 9. augusta 2023 sp. zn. 5Co/24/2023, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaným 1/ až 5/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.
Odôvodnenie
1. (Pôvodne) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 1. februára 2023 č. k. 5C/6/2020-149 zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ - 5/ k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom B. na l. v. číslo XXXX k. ú. T., obec T., okres B., parcela reg. „E“, č. 15345, č. 15346, č. 15347 tak, že nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ ako náhradu za spoluvlastnícky podiel 765,33 Eur (výrok II.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu za spoluvlastnícky podiel 85,03 Eur (výrok III.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 3/ náhradu za spoluvlastnícky podiel 85,03 Eur (výrok IV.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 4/ náhradu za spoluvlastnícky podiel 255,11 Eur (výrok V.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 5/ náhradu za spoluvlastnícky podiel 1.020,44 Eur (výrok VI.). Žalobcu zaviazal na povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ - 5/ náhradu stanovenú vo výroku II. - VI. na depozičný účet Slovenského pozemkového fondu (výrok VII.). Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania (výrok VIII.) a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (výrok IX.).
1.1. Žalobca sa žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ženehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s povinnosťou výplaty finančného vyrovnania na účet Slovenského pozemkového fondu finančnú sumu 147,89 Eur. Súd rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 136, § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 23 ods. 1 zákona č. 180/95 Z. z. Mal preukázané, že pozemok, ktorý je predmetom prejednávaného sporu, je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných, ktorí sú ako neznámi vlastníci zastúpení v zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 180/95 Z. z. Slovenským pozemkovým fondom. Súd nezistil existenciu dôvodov osobitného zreteľa, ktoré by bránili zrušeniu spoluvlastníctva a jeho vyporiadaniu a rozhodol tak, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil. Čo sa týka spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, reálna deľba vzhľadom na umiestnenie, prístup, výmeru, charakter a veľkosť pozemkov tu nie je možná s odkazom na zákaz drobenia pozemkov v ustanovení § 23 ods. 1 zákona č. 180/95 Z. z. Preto rozhodol tak, že prikázal pozemok do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom s týmto spôsobom vysporiadania Slovenský pozemkový fond súhlasil. Pri skúmaní, aká je primeraná náhrada za nehnuteľnosť súd vychádzal z ceny obvyklej v danom mieste v dobe rozhodovania s tým, že podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR Cpj/30/97 primeranú náhradu treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadriteľný v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. V súlade s týmto právnym názorom pri určení výšky primeranej náhrady nevychádzal zo znaleckého posudku Ing. Pavla Ganzarčíka, z ktorého vyplýva cena nehnuteľnosti 0,22 Eur za 1 m2, ale z ceny, za ktorú svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol samotný žalobca. Takto určená cena podľa názoru súdu najobjektívnejšie preukazuje skutočnosť, za akú cenu sa v danom mieste a čase nadobúdajú porovnateľné nehnuteľnosti, a to napriek časovému odstupu do uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy z apríla roku 2016, vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania a skutočnosť, že na preukázanie všeobecnej ceny nehnuteľnosti žiadna zo strán sporu nenavrhla iné novšie dôkazy ako tie, ktoré súd vyhodnotil vyššie. Preto súd uložil žalobcovi povinnosť vyplatiť žalovaným 1/ - 5/ celkovú sumu 2.210,96 Eur ako primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel na účet zástupcu žalovaných, pričom náhradu jednotlivým žalovaným vyčíslil tak, ako je uvedené vo výroku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 257, § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1, 3 CSP.
2. Krajský s úd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) o odvolaní žalobcu rozhodol rozsudkom z 9. augusta 2023 č. k. 5Co/24/2023-180 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a vyslovil, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca v odvolaní namietal súdom určenú výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovaných. Nesúhlasil s t ý m, a k o s a s ú d pr vej inštancie vysporiadal so súkromným znaleckým posudkom predloženým žalobcom, keď z ceny v ňom určenej nevychádzal, ale z kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam žalobca od iného podielového spoluvlastníka.
2.1. Odvolací s ú d k odvolacej námietke uviedol, ž e znalecký posudok j e le n jedným z viacerých dôkazov, na základe ktorého možno zistiť primeranú náhradu za vyporiadavaný podiel. Súd prvej inštancie pri stanovení výplaty vychádzal zo stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj/30/97, podľa ktorého primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom. Odvolací súd uviedol, že znalec vychádzal pri oceňovaní nehnuteľností a stanovení primeranej náhrady pri výplate z ceny stanovenej formou polohovej diferenciácie, pričom súd prvej inštancie vychádzal z kúpnej ceny za nehnuteľnosť, za ktorú získal samotný žalobca podiel v spornej nehnuteľnosti. Tento postup považuje odvolací súd za korektný a správny práve s prihliadnutím na tú skutočnosť, že je to práve žalobca, ktorý získal podiel na danej nehnuteľnosti od iného podielového spoluvlastníka za trhovú cenu, ktorú možno považovať s prihliadnutím na polohu danej nehnuteľnosti, spôsob využitia danej nehnuteľnosti za najobjektívnejšie kritérium pri stanovení hodnoty primeranej náhrady voči žalovaným, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond. Preto sa stotožnil s vecne správnym a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej inštancie, na ktoré zároveň poukázal. Faktom je, že ak boli na predmete vyporiadania v krátkej dobe vyporiadaním prevádzané spoluvlastnícke podiely, má cena takýchto predchádzajúcich prevodovspoluvlastníckych podielov vysokú výpovednú hodnotu, pretože umožňuje priamo nahliadnuť na relevantný trh. Pokiaľ teda žalobca akceptoval cenu nehnuteľností navrhnutú pôvodným spoluvlastníkom, tento aspekt je významne vypovedajúci o situácii na trhu, a zároveň je relevantným dôkazom na to, aby súd mohol stanoviť primeranú cenu náhrady za vyporiadanie podielu žalovaných 1/
- 5/ a stanovenie primeranej náhrady za cenu týchto podielov. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti poukázal na iné rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 17Co/83/2020, odvolací súd uviedol, že sa jedná o skutkovo odlišný právny spor, kde tomuto nepredchádzal reálny predaj nehnuteľností tak, ako to bolo v tejto prejednávanej veci. Okrem toho, ani v tomto prípade odvolací súd neakceptoval závery súkromného znaleckého posudku predložené žalobcom a stanovil iným spôsobom hodnotu primeranej náhrady za vyporiadavaný v poľnohospodárskych nehnuteľnostiach v prospech žalovaného. Nakoľko strany sporu na preukázanie všeobecnej ceny nehnuteľností nenavrhli žiadne ďalšie novšie dôkazy, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna cena za dané nehnuteľnosti, za ktorú svoj spoluvlastnícky podiel nadobudol samotný žalobca je cenou, ktorá najobjektívnejšie preukazuje skutočnosť, za akú cenu sa v danom mieste a čase nadobúdali porovnateľné nehnuteľnosti, rovnako aj s právnym záverom súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil tým, že súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). V tejto súvislosti namietal, že pri určení sumy náhrady súd prvej inštancie, a následne odvolací súd vychádzal zo sumy, za ktorú nehnuteľnosť nadobudol žalobca, odvolací súd vôbec nevyhodnotil znalecký posudok predložený žalobcom, neuviedol, prečo ho nevzal v úvahu. Ďalej dovolateľ namietal, že odvolací súd sa bez náležitého odôvodnenia odklonil od vlastnej rozhodovacej praxe v skutkovo a právne obdobných prípadoch, kde iné senáty totožného súdu vzali na zreteľ a za relevantný považovali taktiež súkromný znalecký posudok (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 29. 06. 2023 sp. zn. 19Co/66/2022, kde sa mal znalec vyjadriť k použitiu porovnávacej metódy, že „pri takom množstve parciel, aké som ohodnocoval v znaleckom posudku č. 45/2019, by použitie porovnávacej metódy neprichádzalo do úvahy, lebo by som každú jednu parcelu musel porovnať s minimálne troma kúpnymi zmluvami.“). Na záver namietal dovolateľ, že sa odvolací súd nezaoberal námietkami ohľadne určenia kúpnej ceny za 1 m2 - nadobudol spoluvlastnícky podiel za sumu 0,5 Eur/1m2 len pri parcele, parcelné č. 15345, čo je výslovne uvedené v čl. II, bod 1 predmetnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej nadobudol spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Pri ostatných parcelách - teda parcele č. 15346 a parcele č. 15347 nadobudol žalobca spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach za podstatne nižšiu sumu, než je suma 0,5 Eur/1m2, nakoľko za sumu 0,5 Eur/1m2 nadobudol žalobca spoluvlastnícke právo len k 14 z 214 prevádzaných nehnuteľností.
4. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalobcu zamietol.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) po preskúmaní, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 CSP), a či sú splnené podmienky podľa § 429 CSP v rámci dovolacieho prieskumu dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť.
6. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m. m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III. ÚS 550/2012).
7. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. Ak teda zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.
8. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod s a vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
10. Dovolacím dôvodom j e nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 4 2 8 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
11. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že dovolateľ vyvodzujúc prípustnosť dovolania z ustanovenia § 4 2 0 písm. f) C S P namietal, ž e s údy p r i rozhodovaní o urč ení c eny z a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam vychádzali zo sumy, za ktorú nehnuteľnosť nadobudol žalobca, že vôbec nevzali súdy do úvahy znalecký posudok predložený žalobcom, že sa súdy odklonili od vlastnej rozhodovacej praxe v skutkovo a právne obdobných prípadoch, že sa odvolací súd nezaoberal námietkami ohľadne určenia kúpnej ceny za 1 m2 pri ostatných parcelách, teda parcele č. 15346 a parcele č. 15347.
12. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických os ôb domáhať s a svojich pr áv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
13. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).
14. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takému uplatneniu. Pritom všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 204/04).
15. Najvyšší súd vo vzťahu k posudzovaniu určenia ceny za vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, nemožnosti použitia súkromného znaleckého posudku, ako aj odklonu od vlastnej rozhodovacej praxe v skutkovo a právne obdobných prípadoch upriamuje pozornosť najmä na body 8., 9., 10. a 11. napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, a keďže rozsudok odvolacieho súdu tvorí s potvrdzovaným rozsudkom jeden vecný celok, dovolací súd poukazuje aj na body 16. a 17. rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorých súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, prečo nevychádzal zo znaleckého posudku č. 45/2019 znalca Ing. Pavla Ganzarčíka, ale prečo vychádzal z ceny, za ktorú podiel na nehnuteľnosti nadobudol žalobca.
16. Na základe vyššie uvedeného možno vyvodiť záver, že argumentácia dovolateľa spočívajúca v tom, že súdy nižšej inštancie nezohľadnili jednak súkromný znalecký posudok, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu sp. zn. 19Co/66/2022 ohľadom akceptácie znaleckého posudku, ako aj zohľadnenia ceny za iné parcely, je zjavne neopodstatnená. Z odôvodnení rozhodnutí súdov nižšej inštancie je zrejmé, prečo súdy nemohli akceptovať súkromný znalecký posudok znalca Ing. Ganzarčíka, ako aj prečo nejde o rovnaký prípad, ako v spore sp. zn. 19Co/66/2022 a svoje rozhodnutia, prečo považovali cenu, za ktorú nehnuteľnosť parc. č. 15345 nadobudol žalobca za takú, za ktorú je nutné vysporiadať aj zrušené podielové spoluvlastníctvo pri parcelách č. 15346 a č. 15347. Možno taktiež konštatovať, že rozhodnutia súdov nižšej inštancie sú v príslušných častiach riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené, keďže z vykonaného dokazovania a z predložených dôkazov im vyplynul správny záver o určení ceny za vysporiadavané pozemky. Z uvedeného je zrejmé, z akých dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP nemožno považovať to, že žalobca sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje, a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, a l e a n i právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
17. Z vyššie uvádzaných dôvodov dovolateľ neopodstatnene namietal vadu podľa § 420 písm. f) CSP, preto dovolací súd dovolanie odmietol postupom podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
18. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 451 ods. 3 CSP, podľa ktorého rozhodnutie o trovách dovolacieho konania nemusí byť v takomto prípade odôvodnené.
19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.