1 Cdo 149/2013

Najvyšší súd   Slovenskej republiky   U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa L. V., bytom V., v dovolacom konaní zastúpený A., proti odporcom 1/ Slovenskej republike – Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, 2/ Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky, Štúrova č. 2, Bratislava I, o náhradu škody spôsobenú nezákonným

rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Lučenec pod

sp. zn.   9 C 19/2012, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 13. februára 2013 sp. zn. 14 Co 486/2012, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 13. februára 2013 sp. zn. 14 Co 486/2012 a uznesenie Okresného súdu Lučenec

z 19. októbra 2012 z č. k. 9 C 19/2012-119; vec vracia Okresnému súdu Lučenec na ďalšie

konanie.  

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec uznesením z 19. októbra 2012 č. k. 9 C 19/2012-119 zastavil

konanie a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak preto, lebo

navrhovateľ si nesplnil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania v sume 5.257,82 Eur

(do 60 dní), ktorá mu bola uložená uznesením z 11.mája 2012, č. k. 9 C 19/2012-100 a ktoré

nadobudlo právoplatnosť 16. mája 2012 (§ 141a O. s. p.).

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 13. februára

2013 sp. zn. 14 Co 486/2012 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V celom

rozsahu sa stotožnil i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 219

ods. 2 O. s. p.).

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľ. Navrhol, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil

a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p. Namietal, že uznesenie odvolacieho súdu je založené   na

nesprávnom právnom posúdení veci a že je nepreskúmateľné. Tvrdil, že po tom, ako nebol

zložený preddavok na trovy konania, nie je vždy nevyhnutné konanie zastaviť. Namietal

porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Tvrdil, že vyhovieť návrhu na uloženie

povinnosť zložiť preddavok na trovy konania možno iba vtedy, ak z tejto povinnosti nie je

vylúčený aj navrhujúci odporca.

Odporkyňa 1/   vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedla, že inštitút preddavku na

trovy konania má za cieľ eliminovať šikanózne návrhy v čo najväčšej možnej miere a preto

navrhuje aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľa zamietol.  

Odporkyňa 2/ uviedla, že sa plne stotožňuje s obsahom vyjadrenia odporkyne 1/ na

ktoré v podrobnostiach poukazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,

že dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a

nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) dospel k

záveru, že (dovolaním) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu treba zrušiť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Prípustnosť dovolania proti

rozhodnutiu vydanom v tejto procesnej forme je upravená v ustanovení § 239 O. s. p.,

v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti uzneseniu, ak odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. a/, písm. b/  

O. s. p.). Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia,   c/   ide   o   uznesenie   o   uznaní   (neuznaní)

cudzieho   rozhodnutia   alebo   o   jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na   území

Slovenskej republiky.

Keďže dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemožno podriadiť pod

žiaden dôvod prípustnosti dovolania vyplývajúci z § 239 O. s. p., dovolanie podľa tohto

ustanovenia nie je prípustné.

S   prihliadnutím na   ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237  

O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet

konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s.p.,

možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné

(viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237  

O. s. p. ale nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo.  

Pod odňatím možnosti konať pred súdom (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký

postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré

im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za odňatie možnosti konať pred súdom

považuje aj taký postup, keď súdy zastavia konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené

zákonné podmienky.

Keďže dovolateľ v predmetnej veci uviedol, že súd mu svojím postupom odňal

možnosť konať pred súdom, dovolací súd sa osobitne zameral na zistenie, či v konaní došlo

k vade vyplývajúcej z ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. a dospel k záveru, že k takejto vade

v predmetnom konaní došlo.

So zreteľom na to, že konanie v predmetnej veci bolo v zmysle ustanovenia § 141a  

ods. 1 O. s. p. zastavené, základnou otázkou bolo, či v predmetnej veci existovali zákonné

dôvody pre takýto postup súdu (zastavenie konania), alebo či súd mal v konaní pokračovať.

V predmetnej veci z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa uznesením  

z 11. mája 2012, č. k. 9 C 19/2012-100 uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na

trovy konania (na jeho účet) v sume 5.257,82 Eur do 60 dní od právoplatnosti uznesenia.

Rozhodol tak na návrh odporkyne 1/ z 13. apríla 2012 (č. l. 83) a po zistení, že u navrhovateľa

sú splnené aj ďalšie zákonné podmienky na uloženie takejto povinnosti, keď v súdnom konaní

uplatnil právo v sume 105.156,304 Eur (t. j. v sume presahujúcej 400 násobok životného

minima), nepreukázal ani existenciu takých majetkových pomerov, ktoré by odôvodňovali

jeho oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 138 ods. 1 O. s. p.). Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 16. mája 2012. Navrhovateľ, ale preddavok na trovy konania nezložil

a nezložili ho ani odporkyňa 1/ a 2/. Následne súd prvého stupňa uznesením z 19. októbra

2012, č. k. 9 C 19/2012-119 konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 141a ods. 1 O. s. p.

Navrhovateľovi, u ktorého nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych

poplatkov podľa § 138 O. s. p. v celom rozsahu a ktorý uplatňuje právo na zaplatenie

peňažnej sumy prevyšujúcej 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú

osobu, súd na návrh odporcu uloží, aby v lehote nie dlhšej ako 60 dní zložil preddavok na

trovy konania. Na zloženie preddavku podľa prvej vety vyzve súd súčasne s uložením

povinnosti navrhovateľovi v rovnakej lehote aj odporcu. Povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania nemá účastník, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu o konkurznom konaní. Ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v

určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie

v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zastaví (§ 141a

ods. 1 O. s. p.).

Zo znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (ktoré bolo do Občianskeho

súdneho poriadku zavedené novelou uskutočnenou zákonom č. 388/2011 Z. z. účinnou  

od 1. januára 2012) vyplýva, že uloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania

prichádza do úvahy za splnenia nasledovných zákonných podmienok, že :

a/   predmetom konania je právo (nárok) na zaplatenie sumy prevyšujúcej 400 násobok

životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, pričom právny titul uplatneného nároku

nie je rozhodujúci,

b/ to navrhol odporca,

c/ skutočnosť, že u navrhovateľa nie sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od

súdneho poplatku v zmysle § 138 O. s. p. v celom rozsahu (čiastočné oslobodenie od súdneho

poplatku alebo splnenie podmienok pre čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku

neodôvodňuje neuloženie povinnosti zložiť preddavok na trovy konania).

Súd uloží navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ak sú (vyššie

uvedené) podmienky splnené súčasne.

Na zloženie preddavku (v rovnakej lehote a výške) súd vyzve aj odporcu. Ak teda

odporca súdu navrhne, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy

konania, sám musí počítať s tým, že aj on bude vyzvaný na zloženie takéhoto preddavku.

Výnimku, kedy účastník nie je povinný zložiť preddavok na trovy konania je iba jediný

prípad, spočívajúci v tom, že jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa

osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze  

a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), ktorý sa nevzťahuje na usporiadanie

majetkových pomerov dlžníka, ktorým je štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna

príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia  

a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku

alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Tento zákon sa

nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka

Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií (§ 2 citovaného zákona). Ak

je teda účastníkom konania subjekt uvedený v ustanovení § 2 zákona č. 78/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii, nemá povinnosť zložiť preddavok na trovy konania; právna

úprava tieto subjekty výslovne vylučuje.

Štvrtá veta vyššie citovaného zákonného ustanovenia ustanovuje sankciu za

nesplnenie povinnosti navrhovateľa zložiť preddavok za situácie, že tento preddavok zložil

odporca, ktorý aj má povinnosť ho zložiť. Touto sankciou je zastavenie konania v lehote 15

dní od márneho uplynutia lehoty na jeho zloženie. U navrhovateľa, ktorý nezloží preddavok  

na trovy konania môžu preto nastať najmä situácie, že: 1/ tento preddavok zloží odporca,

ktorý má povinnosť ho zložiť, 2/ preddavok nezloží odporca, ktorý ani nemá povinnosť ho

zložiť. Sankcia v podobe zastavenia konania sa (v zmysle výslovného znenia zákona)

vzťahuje len na prípady, v ktorých navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží ale ho zloží odporca, ktorý má (súčasne) aj povinnosť ho zložiť. Rovnako judikoval

už NSSR vo veci sp. zn. 6Cdo 355/2012.

V predmetnej veci nie je sporné, že navrhovateľ nezložil preddavok na trovy konania a

odporkyňami sú subjekty, ktoré nemohli byť ani vyzvané na zloženie preddavku, lebo právna

úprava z takejto povinnosti vylučuje (keď jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno

usporiadať podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii) a ktorý tento

preddavok ani nezložil. V tejto situácii možno vyvodiť záver, že sankcia v podobe zastavenia

konania sa na navrhovateľa nevzťahovala pre nedostatok povinnosti zložiť preddavok na

trovy konania na strane odporkýň 1/ a 2/ a tiež aj preto, lebo odporkyne 1/ a 2/ ho ani

nezložili. Neboli preto splnené podmienky pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia  

§ 141a ods. 1 O. s. p. a v takom prípade mal súd v konaní riadne pokračovať.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že navrhovateľke v konaní

na súdoch nižšieho stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/  

O. s. p., preto zrušil uznesenie odvolacieho súdu, ako aj rovnakou vadou (konania) postihnuté

ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil Okresnému súdu Lučenec na ďalšie

konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p.).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2014

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Marta Hrčková