UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov: 1/ D. bývajúci vo Y., 2/ N., bývajúca vo E., 3/ M., bývajúci vo E. 4/ D., bývajúca vo E., zastúpených Mgr. Ondrejom Bartošovičom, advokátom v Šali, Pázmaňa 2020/30, proti žalovaným: 1/ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Grösslingova 77, zastúpená SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Štefánikova 8, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Zelinárska 6, o vydanie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 15 C 49/2017, o dovolaní žalobcov 1/ až 4/ proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. septembra 2017 sp. zn. 9 Co 315/2017, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Nitre uznesením z 28. septembra 2017 sp. zn. 9 Co 315/2017 zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie (uznesenie Okresného súdu Komárno z 21. júla 2017, č. k. 15 C 49/2017-8) tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 4/ dovolanie, ktoré odôvodnili ustanovením § 420 písm. f/ CSP, pretože súd svojim rozhodnutím porušil ich práva na spravodlivý proces. Uviedli, že návrh a ich ochrana práva je opodstatnená, odôvodnená a dostatočne preukázaná. Žiadali, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo vo veci sám rozhodol.
3. Žalovaná 1/ k dovolaniu žalobcov uviedla, aby dovolací súd dovolanie odmietol (§ 447 písm. c/ CSP), alebo aby dovolanie zamietol. Žiadala priznať nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
5. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013, 5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014).
6. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
7. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP); v danom prípade žalobcovia 1/ až 4/ v dovolaní namietali, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP.
8. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
9. V zmysle vyššie citovaného § 420 CSP, je teda dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľmi namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V danom prípade žalobcovia 1/ až 4/ prípustnosť dovolania vyvodili na základe ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.
11. V danom prípade žalobcovia 1/ až 4/ dovolaním napadli uznesenie, ktorým odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zmenil tak, že návrh zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich skorších rozhodnutiach (por. 1 Cdo 188/2017, 2 Cdo 96/2017, 3 Cdo 157/2017, 4 Cdo 149/2017, 5 Cdo 77/2017, 6 Cdo 176/2017, 7 Cdo 56/2018, 8 Cdo 83/2017, 5 Obdo 10/2018) dospel k záveru, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak sa konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby naň nadväzovala žaloba. Takéto rozhodnutie nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej meritórnej ochrany vyžadujúcej ďalšie konanie o žalobou uplatnenom procesnom nároku, v ktorom sa vec vyrieši s konečnou platnosťou. Samotné neodkladné opatrenie tak konzumuje vec samu (stáva sa vecou samou). Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok stanovených § 325 ods. 1 CSP) a v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatímkonania, ktoré nie sú a nemajú byť nasledované žalobou podľa § 336 ods. 1 CSP (t. j. pri ktorých absentuje bezprostredná väzba na konanie o procesnom nároku uplatnenom na základe žaloby a konanie sa končí samotným rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia).
12. V preskúmavanom spore z obsahu spisu vyplýva, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. 5 Cb 499/2015 vedie konanie vo veci samej. Neodkladné opatrenie preto nemôže konzumovať vec samu, o ktorej sa rozhodne až v uvedenom konaní. Dovolaním žalobcov 1/ až 4/ preto nebolo napadnuté rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
13. S poukazom na vyššie uvedené, dovolanie podané žalobcami 1/ až 4/ proti tomuto rozhodnutiu nie je podľa § 420 písm. f/ CSP procesne prípustné. Dovolací súd preto ich dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
14. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta CSP).
15. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.