UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v dedičskej veci po poručiteľovi F.. P.. U. D., narodenom XX. X. XXXX, zomrelom X. Y. XXXX, naposledy bytom W., W. XXXX/X, za účasti dedičov 1. U.. N. D., rod. O., narodenej XX. Y. XXXX, W., W. XXXX/X, 2. U.. D. D., D..P., rod. D., narodenej XX. Y. XXXX, W., W. XXXX/X, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Bratislava, Kadnárova 83, IČO: 47 232 765, 3. P.. P. D., narodeného XX. P.U. XXXX, W., H.A. XXXXX/X, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Bratislava, Záhradnícka 41, IČO: 51 290 596, o prejednanie dedičstva, vedenej pôvodne na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1D/262/2019 (aktuálne vedenej na Mestskom súde Bratislava IV), o dovolaní dedičky 1. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 15CoD/3/2022, 15CoD/4/2022 z 31. októbra 2022, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“), prostredníctvom notárky, ako súdnej komisárky, uznesením z 15. novembra 2021, č.k. 1D/262/2019-659 odmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa účastníčka v 1. rade domáhala uloženia povinnosti P.. P. D. (účastníkovi v 3. rade), resp. neznámemu zadržiavateľovi jej majetku, v lehote do 10 dní od vydania uznesenia odovzdať jej, manželke poručiteľa, osobné motorové vozidlo zn. P., EČV: W. XXX A., „písané na poručiteľa“, spolu so všetkými dokladmi a kľúčmi od neho. 1.1 V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neodkladné opatrenie nemožno nariadiť, pokiaľ to vylučuje samotný Civilný mimosporový poriadok. Práve konanie o dedičstve je takýmto konaním, kde funkciu neodkladného opatrenia plní inštitút neodkladných úkonov (§ 179 CMP) a zabezpečenia dedičstva (§ 180 CMP). 1.2 Zdôraznil ustanovenie § 179 CMP, ustálenú súdnu prax (napr. R 41/1966), keď účelom neodkladných opatrení (v platnej právnej úprave neodkladné úkony) nie je riešiť spory medzi dedičmi o tom, kto z nich bude počas dedičského konania užívať majetok patriaci do dedičstva. V spojení s osobitnou úpravou neodkladných opatrení podľa § 175e OSŘ (v platnej právnej úprave § 179 CMP) zákonodarca vylučuje, aby súd v konaní o dedičstve vydával predbežné opatrenia podľa § 74 a nasl.OSŘ (v platnej právnej úprave neodkladné opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP). Prostredníctvom neodkladných opatrení (v platnej právnej úprave neodkladné úkony) nemožno s ohľadom na ich účel riešiť užívanie veci jednotlivými dedičmi do skončenia dedičského konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že sa návrhom zaoberal ex officio, keď dňa 20. novembra 2019 realizoval úschovu kľúčov, ako aj osvedčenie od motorového vozidla zn. P., EČV: W. XXX A., u súdnej komisárky, do úschovy ktorej boli zložené P.. P. D.. Po jeho výsluchu ohľadom majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a majetku patriaceho do dedičstva súdna komisárka dospela k záveru, že išlo o sporný majetok podľa § 195 ods. 3 CMP, preto súdna komisárka na takýto majetok pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tiež pri prejednaní dedičstva neprihliadne, čím pominul dôvod na neodkladný úkon úschovy a súdna komisárka vrátila celý predmet úschovy osobe, ktorá ho do úschovy zložila.
2. Okresný súd Bratislava I, na odvolanie účastníčky v 1. rade, uznesením zo dňa 18. marca 2022, č.k. 1D/262/2019-700, uznesenie súdneho komisára zo dňa 15. novembra 2021, č.k. 1D/262/2019-659, zmenil tak, že návrh účastníčky U.. N. D. na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 11. augusta 2020 zamietol. 2.1 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v dedičskom konaní sa neaplikuje inštitút neodkladných opatrení ako takých, upravených civilným sporovým poriadkom a tak súdna komisárka postupovala správne v zmysle § 179 CMP. Správne však mala súdna komisárka návrh odvolateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť a nie odmietnuť. Poukázal tiež na skutočnosť, že vydania predmetného vozidla proti synovi poručiteľa sa odvolateľka domáhala návrhom na nariadenia neodkladného opatrenia v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 22C/51/2021. Súd uznesením zo dňa 26. októbra 2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; takéto uznesenie Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 22. decembra 2021, č.k. 6Co/130/2021-72, potvrdil. Súd prvej inštancie konštatoval, že vo vzťahu k predmetnému dedičskému konaniu nejde o prekážku litispendencie, resp. o prekážku veci rozhodnutej, pretože v dedičskom konaní, ako súd už dôvodil, inštitút neodkladných opatrení podľa Civilného sporového poriadku nemožno aplikovať.
3. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) o odvolaní U.. N. D. rozhodol uznesením sp. zn. 15CoD/3/2022, 15CoD/4/2022 z 31. októbra 2022 (ďalej len „uznesenie odvolacieho súdu“ alebo „uznesenie krajského súdu“), ktorým uznesenie okresného súdu potvrdil. 3.1 V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a považoval ho za vecne správne. Poukázal na to, že odvolateľka opakovala dôvody, ktoré uvádzala už v odvolaní proti uzneseniu v poradí prvému (zo dňa 15. novembra 2021, č. k. 1D/262/2019-659, vydanému súdnou komisárkou). Odvolací súd sa primárne zaoberal otázkou, či možno v konaní o dedičstve aplikovať inštitút neodkladných opatrení. Dôvodil, že to vylučuje Civilný mimosporový poriadok, ktorý v dedičskom konaní upravuje postup súdneho komisára vtedy a tam, kde je nevyhnutné konať rýchlo. V súlade s uvedeným postupovala aj súdna komisárka, keď nevyhovela návrhu odvolateľky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa Civilného sporového poriadku, teda rozhodla vecne a právne správne, následne vecne a právne správne rozhodol aj súd prvej inštancie v napadnutom uznesení v obsadení zákonným sudcom. Uzavrel, že je vylúčené, aby neodkladným opatrením súd v sporovom súdnom konaní podľa Civilného sporového poriadku riešil otázku, spornosť ktorej vyvstala v dedičskom súdnom konaní (v nesporovom súdnom konaní). Bez zákonného zmocnenia je aj postup, ktorého sa odvolateľka (nesprávne) domáhala, spočívajúci vo vylúčení podľa Civilného sporového poriadku jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vzťahujúci sa k predmetnej dedičskej veci a jej zapísanie do registra „C“. Ak teda v konaní o dedičstve nemožno aplikovať ustanovenia § 324 a nasl. CSP (o neodkladných opatreniach), potom ani nemožno namietať nesprávny postup pri rozhodovaní o takomto návrhu po uplynutí lehoty tam uvedenej. Ako správne uvádzala súdna komisárka, zákonná sudkyňa, v dedičskom konaní, nesporovom, súd nemôže riešiť spory (upravovať vzťahy aj neodkladným opatrením) medzi dedičmi o užívaní vecí patriacich do dedičstva. Odvolací súd zdôraznil, že vo veci nemožno aplikovať ustanovenia § 360 a nasl. CMP o neodkladných opatreniach (lex generalis) z dôvodu, že zákonodarca v konaní o dedičstve osobitne upravuje (lex specialis) neodkladné úkony, zabezpečovacie opatrenia (§ 179, § 180 CMP). Odvolací súd ďalej v bodoch 13. a 14. odôvodnenia konštatoval, že procesné práva odvolateľky postupom súdu prvejinštancie (ako aj súdnej komisárky) porušené neboli. In fine uviedol, že o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie (v poradí prvému) zo dňa 15. novembra 2021, č. k. 1D/262/2019-659 odvolací súd nerozhodoval, pretože mu nesvedčí funkčná príslušnosť.
4. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dedička 1/ U.. N. D. (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Dovolaním napadnuté uznesenie vnímala ako zmätočné, popierajúce jej právo na spravodlivý proces, jej právo vlastniť a užívať majetok v BSM. Uvedený postup súdov podľa navrhovateľky zakladá dôvod sa domnievať, že súdy odňali navrhovateľke vlastnícke a užívacie právo k jej majetku, k predmetnému autu patriacemu do BSM s poručiteľom, ktoré konanie prebieha, teda odňali auto z vlastníctva navrhovateľky, čím jej znemožnili užívať ho, čo vníma ako diskrimináciu, šikanu a ohýbanie práva. Namietala tiež, že odvolací súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, keď vo svojich podaniach poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Nitra a Krajského súdu Nitra, kedy súdy v obdobnom prípade rozhodli o majetku v BSM - motorovom vozidle značky W. (EČ - W. XXX P.) rozdielne. Je teda nesporné, že o jej majetku v BSM rozhodovali diametrálne odlišne, pričom išlo rovnako o nariadenie neodkladného opatrenia k motorovým vozidlám patriacim do BSM, ktoré dodnes nie je vysporiadané. V ďalšom namietala nesprávnosť rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/51/2021. Za nesprávny pokladala aj postup, keď jej nebolo súdom zaslané potvrdenie o pridelení veci zákonnej sudkyni, s čím sa súdy nevysporiadali, čím došlo k odňatiu jej práva vyjadriť sa k osobe zákonného sudcu, prípadne vzniesť námietku zaujatosti. Dovolateľka mala za to, že odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými argumentmi uvádzanými navrhovateľkou tak v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako ani so všetkými odvolacími argumentmi, neodôvodnil prečo priložené listinné dôkazy a trvajúce BSM neakceptuje. Podľa dovolateľky sa odvolací súd nevyporiadal ani s podmienkami konania, ako napríklad s paralelne prebiehajúcim konaním o rovnakom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vedenom pod sp. zn. 22C/51/2021. Namietala tiež, že sa súdy nevysporiadali s porušením dobrých mravov dedičom 3/ P. D.. V ďalšom dovolateľka rozoberala skutkový a právny stav veci. Žiadala, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
5. K podanému dovolaniu sa vyjadril dedič 3/ P.. P. D., prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý rozhodnutie odvolacieho súdu považuje za zrozumiteľné, relevantné, právne odôvodnené dovolanie považoval za nedôvodné a navrhol ho v celom rozsahu zamietnuť.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastníčka konania, v ktorej neprospech bolo vydané napadnuté rozhodnutie (§ 424 CSP), za splnenia podmienky vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. b) v spojení s § 468 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie dedičky 1/ je potrebné odmietnuť.
7. V zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) sa na konania podľa tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní v predmetnej dedičskej veci.
8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu z akýchkoľvek dôvodov a hľadísk.
9. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
10. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 CSP, dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej vade došlo alebo nedošlo.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené sa dovolací súd v prvom rade zaoberal tým, či je dovolanie v prejednávanej veci prípustné. Dovolateľka napáda dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dedičskom konaní.
13. Ustanovenie § 420 CSP podmieňuje prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu tým, že ide o rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
14. Dovolací súd zastáva názor, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým sa konanie vo veci končí a nejde ani o rozhodnutie vo veci samej. Pojem „vec sama“ vykladá právna teória aj súdna prax ako predmet, pre ktorý sa konanie vedie, v sporovom konaní je to nárok, o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 28. augusta 1997, sp. zn. 2 Cdon 484/97). V konaní o dedičstve je podstatou konania deklarovať súdnym rozhodnutím právne vzťahy, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa. Vecou samou sú teda práva a povinnosti majetkovej povahy, ktoré vo svojom súhrne tvoria dedičstvo po poručiteľovi. Naproti tomu, pod pojmom „rozhodnutie, ktorým sa konanie končí“ má zákon na mysli tie rozhodnutia, ktorými sa konanie skončilo bez toho, aby sa vec meritórne prejednala. Môže ísť napríklad o zastavenie konania pre absenciu procesných podmienok alebo pre späťvzatie žaloby alebo odvolania, odmietnutie podania (odvolania) pre neodstránenie vád a podobne.
15. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že konanie o neodkladnom opatrení má osobitnú povahu a možno ho považovať za samostatné konanie s osobitnými procesnými pravidlami, v ktorom platí tiež prekážka litispendencie a res iudicata, pričom toto konanie má vlastné ustanovenia o vecnej príslušnosti, poplatkovej povinnosti, špecifické podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, spôsob a lehoty na rozhodovanie o neodkladnom opatrení, osobitné pravidlá pre dokazovanie (osvedčovanie) a pojednávanie, doručovanie, vykonateľnosť, zánik a zrušenie a pod. To, že konanie o neodkladnom opatrení možno považovať za samostatné konanie vyplýva aj z jeho systematického zaradenia, keďže je zaradené v tretej časti CSP označenej ako osobitné procesné postupy (pozri Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, s. 1525 - 1567.)
16. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 21/2018, R 76/2018), je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení prípustné dovolanie podľa ustanovenia § 420 CSP vtedy, ak má charakter rozhodnutia vo veci samej. Ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení nemá uvedený charakter (nekonzumuje vec samu), je potrebné zohľadniť jeho dočasnosť, tzn. obmedzenie jeho trvania a možnosť jeho zrušenia za podmienok uvedených v zákone. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky napr. v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/83/2017 zo 14. júna 2017, v ktorom uviedol, žerozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej len vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok podľa § 325 ods. 1 CSP), alebo pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP (viď uznesenie NS SR z 28. marca 2019 sp. zn. 5Cdo/154/2018). Taktiež v uznesení sp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11. októbra 2017 dovolací súd vyslovil, že dovolanie nie je podľa § 420 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého, bola podaná nadväzujúca žaloba.
17. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 2 ods. 1 obsahuje hypotézu, že na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže Civilný mimosporový poriadok neobsahuje komplexnú procesnoprávnu úpravu pre množinu mimosporových konaní, na konania podľa tohto zákona sa podporne použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku a to v prípade, ak mimosporový poriadok nemá odlišnú právnu úpravu alebo explicitne nevylučuje úpravu konkrétnych inštitútov Civilného sporového poriadku. V prípade, ak Civilný mimosporový poriadok neobsahuje odlišnú právnu úpravu a ani nevylúči úpravu v Civilnom sporovom poriadku, použijú sa priamo ustanovenia Civilného sporového poriadku.
18. Ako správne konštatovali súdy nižších inštancií, aj s poukazom na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, osobitná úprava neodkladných úkonov v ustanovení § 179 CMP vylučuje, aby súd v konaní o dedičstve vydával neodkladné opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP. Ustanovenie § 179 CMP používa terminologický pojem „neodkladné úkony“, pričom z jeho obsahu je zrejmé, že sa ním má predchádzať možnosti poškodenia alebo straty majetku patriaceho do dedičstva po poručiteľovi. Keďže Civilný mimosporový poriadok obsahuje osobitnú úpravu inštitútu neodkladných úkonov v § 179, subsidiárna aplikácia ustanovení Civilného sporového poriadku o neodkladných opatreniach je preto vylúčená. K takémuto záveru dospela aj ustálená rozhodovacia prax (pozri uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30. januára 2008, sp. zn. 21Cdo/1923/2007).
19. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v konaní o dedičstve (o neodkladnom opatrení podľa § 324 CSP) nie je rozhodnutím vo veci samej, pretože v tejto veci naďalej prebieha konanie o prejednanie dedičstva a nie je ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, keďže aplikácia ustanovení o neodkladných opatreniach podľa CSP je v konaní o dedičstve vylúčená.
20. Keďže v posudzovanom prípade nejde o rozhodnutie vo veci samej, ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nemožno prípustnosť dovolania vyvodzovať z ustanovenia § 420 CSP, preto dovolací súd nepristúpil k posúdeniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľky, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k ňou tvrdenej vade zmätočnosti.
21. Dovolací súd preto dovolanie účastníka konania odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
22. Dovolací súd uvádza, že nerozhodol o nároku na náhradu trov dovolacieho konania, pretože podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhodne súd len na návrh, pričom v posudzovanej veci nebol uplatnený nárok na náhradu trov dovolacieho konania, ktorý je predpokladom jeho priznania.
23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.