1 Cdo 145/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing T. L., bytom B., v dovolacom konaní právne zastúpený JUDr. O. K., advokátka, so sídlom B., proti odporcovi: Úrad vlády Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 1, Bratislava, v dovolacom konaní

právne zastúpený JUDr. M. T., advokátka, B., o určenie, že došlo k nedodržaniu zásady

rovnakého zaobchádzania pri výberovom konaní a o nemajetkovú ujmu vo výške 6

638,78-€ ( 200.000,00-Sk) vedenej na Okresnom súde Bratislava I. pod sp.zn. 15C 127/2005,

o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. mája 2010

sp.zn. 14Co 497/2008, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

269,89-€ do rúk JUDr. M. T., advokátka, B.

O d v ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom z 31. januára 2008 č.k. 15C 127/2005-264

zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že došlo vo vzťahu k nemu

k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania pri výberovom konaní č. 4/24/01/2004

vyhlásenom odporcom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ nepreukázal také

skutočnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej

diskriminácii v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z., pričom odporca

listinnými dôkazmi preukázal, že nedošlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania pri

výberovom konaní č. 4/24/01/2004, ktorého sa navrhovateľ zúčastnil dňa 26.3.2004.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odporcovi, ktorý mal v

konaní plný úspech priznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 11. mája 2010 sp. zn. 14Co 497/2008 rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil, odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania. Na

odôvodnenie uviedol, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia

prvostupňového súdu. Prvostupňový súd náležité zistil skutkový stav veci ( § 120 O.s.p.), vec

posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil  

(§ 157 O.s.p.), na ktoré odôvodnenie poukázal i odvolací súd (§ 219 ods. 2 O.s.p.). O trovách

konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p..

Uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním v celom rozsahu

navrhovateľ. Na odôvodnenie prípustnosti dovolania uviedol, že postupom odvolacieho súdu

mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ktorú videl v tom že súd

mu neumožnil v priebehu konania vykonať práva priznané Občianskym súdnym poriadkom.

Poukázal na list zo dňa 04. 04. 2008, v ktorom na základe výzvy súdu oznámil, že nesúhlasí,

aby odvolací súd v predmetnej právnej veci rozhodol bez pojednávania. V dovolaní

navrhovateľ tiež namietal že rozhodnutie dovolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ako i to že rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje právne vady

a nezákonnosť, ktoré robia toto rozhodnutie zmätočným a majú za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu žiadal aby dovolací súd dovolanie zamietol

prípadne odmietol, zároveň navrhol aby dovolací súd zaviazal dovolateľa náhradou trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade so

zákonom   (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie má v systéme opravných

prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu iba vtedy, ak

to pripúšťa zákon.  

Zmyslom dovolania je preskúmanie napadnutého rozhodnutia – v prípadoch

stanovených zákonom – z hľadiska v zákone určených dovolacích dôvodov a dosiahnutie

nápravy tam, kde rozhodnutie napadnuté (procesne prípustným) dovolaním nemôže obstáť

z aspektu opodstatnenosti v dovolaní uplatneného dovolacieho dôvodu. Dovolanie je

v uvedenom zmysle zároveň procesný prostriedok, ktorým zákon vytvára účastníkovi konania

možnosť, aby v prípadoch a za podmienok v zákone uvedených spochybnil opodstatneným

uplatnením dovolacieho dôvodu správnosť konania alebo rozhodovania odvolacieho súdu

a dosiahol nápravu vád alebo nesprávností napadnutého rozhodnutia.

Mimoriadna povaha dovolania v rámci systému opravných prostriedkov sa prejavuje

aj v tom, že účastník konania nemôže úspešne podať dovolanie z akéhokoľvek dôvodu, ale

len z dôvodu uvedeného v zákone (z tzv. dovolacieho dôvodu). Občiansky súdny poriadok

upravuje tri samostatné dovolacie dôvody. Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie

možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O.s.p.,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Treba dodať, že dovolací súd

je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo

vymedzil.

Pre účely predmetného dovolacieho konania je vhodné zdôrazniť, že dovolanie nie je

„ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov

nižších stupňov ani výsledkov nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou

inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže

dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy.

Dovolacie konanie má prieskumnú povahu; aj so zreteľom na ňu dovolací súd – na rozdiel  

od súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať dokazovanie  

(viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.).

K jednotlivým dovolacím dôvodom treba uviesť, že (pokiaľ sú splnené ďalšie

procesné predpoklady – najmä čo do včasnosti podania dovolania a jeho podania oprávnenou

osobou) existencia procesnej vady konania v zmysle § 237 O.s.p., na ktorú poukazuje

ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., zakladá nielen prípustnosť dovolania, ale zároveň aj

jeho opodstatnenosť. Existencia tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) na rozdiel od toho nezakladá

prípustnosť dovolania, je však relevantný dovolací dôvod, ktorý v prípade jeho

opodstatneného uplatnenia (v procesne prípustnom dovolaní) vedie k zrušeniu dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Obdobne samo nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2

písm. c/ O.s.p.) nezakladá prípustnosť dovolania a na tento dovolací dôvod sa ani nevzťahuje

§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.

V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa  

vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného  

v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie  

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania navrhovateľa z týchto

ustanovení nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

O.s.p.), ale potvrdzujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd v tejto veci dosiaľ

nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napadnutý potvrdzujúci rozsudok

odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.

V danom prípade by dovolanie odporcu mohlo byť procesne prípustné, len ak by

v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p.

O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí  

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal   návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,  

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania odporcu preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov

nižších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či odvolací súd (ne)odňal

dovolateľovi možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237  

písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému

všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie

procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd nezistil pochybenie

zo strany prvostupňového a ani odvolacieho súdu. Pod odňatím možnosti pred súdom konať

treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú

mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O

procesnú vadu v zmysle tohoto ustanovenia ide len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi

vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä

právo predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným

skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky

účastníkom (svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k

dokazovaniu i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj  

§ 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 3, § 123, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.).

Zároveň podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý

nadobudol účinnosť 15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci

samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd

rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva,

že a/ odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa  

(v dôsledku čoho nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie), b/ súd prvého

stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ povaha prejednávanej veci nenasvedčovala, že

by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem. Podľa názoru

dovolacieho súdu teda nič nebránilo odvolaciemu súdu predmetnú vec rozhodnúť bez

nariadenia odvolacieho pojednávania. O čase a mieste verejného vyhlásenia rozsudku boli

pritom účastníci riadne upovedomení (§ 156 ods. 3 O.s.p.). Postupom odvolacieho súdu, ktorý

sa v danom prípade nepriečil zákonu, nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti navrhovateľa konať

pred súdom.

Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle   § 241

ods. 2 písm. b/ O.s.p. treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama osebe (i keby k nej skutočne došlo) ale prípustnosť dovolania

nezakladá. Či už teda konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo

nebolo postihnuté procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (poznámka:

dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by

zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.

Obdobne tieto závery platia i pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2  

písm. c/ O.s.p.). Odporca v dovolaní namietal, že napadnuté uznesenie spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový

stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom

zmysle, že ho možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (viď § 241 ods. 2 písm. c/

O.s.p.), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by

bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. I keby teda tvrdenia

dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mohla mať za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, nezakladala by ale prípustnosť dovolania. Opodstatnenosť

uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. môže dovolací súd

posudzovať len ak je tento dovolací dôvod uplatnený v procesne prípustnom dovolaní. Keďže

navrhovateľom bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne

prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska

správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.

Nakoľko prípustnosť dovolania navrhovateľa nemožno vyvodiť z ustanovení § 239 a

§ 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243b ods. 4

O.s.p. v spojení s § 218 ods.1 písm. c) O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti odporcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1

O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odporca podal návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady trov

dovolacieho konania a vyčíslil výšku trov dovolacieho konania; žiadal priznať náhradu za dva

úkony právnej služby v celkovej výške 542,90- €. Dovolací súd mu v súlade so zaužívanou

praxou priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokáta

za jeden úkon právnej služby – vyjadrenie k dovolaniu z 23. augusta 2010 vypracované

advokátkou, ktorá ho zastupovala už v konaní na súdoch nižších stupňov. Dovolací súd

vychádzal z § 10 ods. 1 a § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov v platnom znení a navrhovateľovi priznal náhradu trov dovolacieho

konania v celkovej výške 269,89 € [220,74-€ (tarifná odmena) + 41,94-€(19%DPH ) + 7,21 €

(režijný paušál)].  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. marca 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta