UZNESENIE
Najvyšší s ú d Slovenskej republiky v spore žalobcu N., živnostníka podnikajúceho pod obchodným menom N. - P., s miestom podnikania v N., IČO: 32 925 042, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti žalovaným 1/ Mestu Prešov, so sídlom v Prešove, Hlavná 73, zastúpenému JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, 2/ Slovenskej republike, za ktorú koná Slovenská správa ciest, so sídlom v Bratislave, Miletičova 19, o náhradu za užívanie nehnuteľností, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29 C 11/2011, o dovolaniach žalobcu a Coryn, s.r.o., so sídlom v Prešove, Jesenná 8, IČO: 36 510 645 (ďalej len „pôvodná žalobkyňa"), zastúpenej JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 14. novembra 2016 sp. zn. 23 Co 109/2015, 23 Co 110/2015, 23 Co 111/2015, takto
rozhodol:
Konanie o dovolaní pôvodnej žalobkyne z a s t a v u j e.
Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo 4. februára 2015 č. k. 29 C 11/2011-978 I/ uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni 12 345,96 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 12 261,79 € od 26. januára 2011 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 84,17 € od 1. februára 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II/ uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni 2 037,58 € s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2 023,69 € od 28. januára 2011 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 13,89 € od 1. februára 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, III/ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, IV/ rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Uvedený rozsudok súdu prvej inštancie napadli odvolaním pôvodná žalobkyňa aj obaja žalovaní. Vpriebehu odvolacieho konania Krajský súd v Prešove uznesením z 26. septembra 2016 sp. zn. 23 Co 109/2015 na návrh pôvodnej žalobkyne pripustil, aby namiesto nej vstúpil do konania terajší žalobca.
3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom zo 14. novembra 2016 sp. zn. 23 Co 109/2015, 23 Co 110/2015, 23 Co 111/2015, v spojení s opravným uznesením tohto súdu z 28. februára 2017 sp. zn. 23 Co 109/2015, 23 Co 110/2015, 23 Co 111/2015 I/ zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi 12 345,96 € s úrokom z omeškania a to v časti nad sumu 5 940,68 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5 900,54 € od 26. januára 2011 do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 40,14 € od 1. februára 2013 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamietol, II/ zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej 2/ zaplatiť žalobcovi 2 037,58 € s úrokom z omeškania a to v časti nad sumu 980,45 € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 973,83 € od 26. januára 2011 do zaplatenia a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 6,62 € od 1. februára 2013 do zaplatenia tak, že žalobu v tejto časti zamietol, III/ v prevyšujúcej časti, s výnimkou výroku o trovách konania, rozsudok potvrdil, IV/ potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 29 C 11/2011-859, V/ zrušil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 29 C 11/2011-1052, VI/ žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82 %, VII/ žalovanej 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74 %.
4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala pôvodná žalobkyňa dovolanie, ktoré ale podaním doručeným súdu prvej inštancie 3. apríla 2017 vzala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu späť.
5. Vyššie uvedený rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním aj žalobca. Namietal v ňom nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, ako aj nedostatočné vysporiadanie sa s jeho argumentáciou uvedenou v odvolaní. Žiadal preto rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej, žalobe nevyhovujúcej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) vzal v prvom rade zreteľ na právne účinný dispozitívny úkon pôvodnej žalobkyne, ktorým vzala dovolanie v celom rozsahu späť a konanie o jej dovolaní zastavil (§ 446 C.s.p.).
7. Pokiaľ ide o dovolanie žalobcu, najvyšší súd po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie bolo podané v zákonom určenej lehote.
8. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
9. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca (§ 121 ods. 3 C.s.p.).
10. Ako vyplýva z obsahu spisu, rozhodnutie odvolacieho súdu bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 9. januára 2017 (porovnaj doručenku na č. l. 1105 p. v.), odkedy žalobcovi začala plynúť zákonná dvojmesačná lehota na podanie dovolania. Následne odvolací súd uznesením z 28. februára 2017 sp. zn. 23 Co 109/2015, 23 Co 110/2015, 23 Co 111/2015 opravil označenie žalobcu v záhlaví svojho rozsudku, v ktorom bola nesprávne namiesto žalobcu stále uvedená pôvodná žalobkyňa. Z vyššie citovaného ustanovenia § 427 ods. 1 druhej vety C.s.p. vyplýva, že po vydaní opravného uznesenia začína stranám plynúť nová lehota na podanie dovolania v rozsahu, v akom bola vykonaná oprava. Účelom tejto zákonnej úpravy je poskytnúť možnosť dovolania strane, ktorá nepodala dovolanie proti pôvodnému zneniu výroku rozhodnutia, nakoľko s týmto jeho pôvodným znením bola spokojná. Zuvedeného je zrejmé, že nevyhnutnou podmienkou pre vznik následkov prezumovaných spomínaným ustanovením je to, že opravným uznesením došlo k oprave výroku napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd pripomína, že súdna prax aj právna doktrína zhodne dospeli k rovnakému záveru už v minulosti a to v súvislosti s ustanovením § 240 ods. 1 druhou vetou O.s.p. (viď napr. Števček, Ficová a kol. Občiansky súdny poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 435). Podľa názoru dovolacieho súdu, niet žiadneho rozumného dôvodu, pre ktorý by sa súčasné ustanovenie § 427 ods. 1 druhá veta C.s.p. malo vykladať inak. Vzhľadom na to, že v posudzovanej veci sa opravné uznesenie odvolacieho súdu nijako netýkalo výroku napadnutého rozsudku, možno konštatovať, že v danom prípade žalobcovi od doručenia opravného uznesenia nezačala znova plynúť lehota na podanie dovolania. Posledný deň dvojmesačnej lehoty mu tak pripadol na štvrtok 9. marca 2017 (riadny pracovný deň). Právny zástupca žalobcu však podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu osobne na súde prvej inštancie až 29. marca 2017 (viď č. l. 1177 spisu), teda zjavne oneskorene.
11. Na základe uvedeného najvyšší súd dovolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol (§ 447 písm. a/ C.s.p.).
12. Žalovaným 1/ a 2/ vznikol nárok na náhradu trov konania voči pôvodnej žalobkyni, ktorá procesne zavinila zastavenie konania o jej dovolaní (§ 453 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p.) a tiež voči žalobcovi, ktorý v dovolacom konaní nemal úspech (§ 453 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.). Najvyšší súd žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretože im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.