Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 Cdo 126/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M. K. bývajúceho v B., zastúpeného JUDr. M. Z., advokátom so sídlom v D. S., proti žalovanej S. L. s.r.o., so
sídlom v Z. K., IČO X., zastúpenej JUDr. V. Š. advokátom so sídlom v B., o 9 958,18 € s
príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 12 C 210/2005,
o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 8. decembra 2009 sp. zn. 10
Co 160/2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalovanej o d m i e t a.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy dovolacieho konania 310,75 € k rukám JUDr. M. Z., advokáta, so sídlom v D. S.,, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom z 28. januára 2009 č.k. 12 C 210/2005-219
žalovanej uložil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku povinnosť zaplatiť žalobcovi 9 958,18 €
s 8,92% ročným úrokom z meškania od 13. decembra 2003 do zaplatenia; v zostávajúcej
časti (nároku na úroky z omeškania) žalobu zamietol; o trovách konania uviedol, že o nich
rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že medzi účastníkmi konania ako podnikateľmi došlo podľa § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka k platnému uzavretiu písomnej dohody o odstupnom s dostatočne
určitým predmetom. Odstupné bolo dohodnuté pre prípad uzavretia kúpnej zmluvy
k nehnuteľnostiam medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou. Žalovaná
z dohodnutého odstupného 1 500 000 Sk uhradila žalobcovi 1 200 000 Sk, preto na jeho
zvyšnú nezaplatenú časť 300 000 Sk (9.958,18 €) spolu s 8,92% úrokom z omeškania (§ 369
ods. 1 Obchodného zákonníka) súd zaviazal žalovanú, vo zvyšnej časti úroku z omeškania 5 Cdo 126/2010
(16,5% - 8,92%) žalobu zamietol. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z § 151 ods.
3 O.s.p.
Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Trnave rozsudkom z 8. decembra 2009 sp. zn.
10 Co 160/2009 rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne
správny potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami i právnymi závermi
súdu prvého stupňa uvedenými v dôvodoch rozhodnutia, na ktoré v podrobnostiach odkázal
(§ 219 ods. 2 O.s.p.). Žalobca ako predávajúci uzavrel so žalovanou ako kupujúcou 10.
decembra 2003 kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaných v jej predmete za
dohodnutú kúpnu cenu 2 500 000 Sk. Dohodou o odstupnom z 10. decembra 2003
k predmetnej kúpnej zmluve sa žalovaná zaviazala vyplatiť odstupné žalobcovi 1 500 000
Sk, žalobca sa uvedenú sumu zaviazal vrátiť žalovanej do 30. januára 2004, pokiaľ
nehnuteľnosti v kúpnej zmluve nebudú prevedené v termíne do 25. januára 2004. Vychádzal
z rozsudku Krajského súdu v Trnave z 21. októbra 2005 sp. zn. 9Co 94/05, ktorým bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo 17. januára 2005 č.k. 5C 20/2004-
139, ktorým bola zamietnutá žaloba o určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy; v dôvodoch rozhodnutia sa odvolací súd podrobne vysporiadal s otázkou platnosti kúpnej
zmluvy i dohody o odstupnom, na ktoré odvolací súd poukazuje aj v tomto konaní.
Rozhodnutie o trovách prvostupňového i odvolacieho konania odôvodnil v zmysle
ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, navrhla rozsudok
odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p., tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci v otázke platnosti dohody o odstupnom, z dôvodu nedostatku dôvodu (kauzality -
hospodárskeho dôvodu § 495 Občianskeho zákonníka), pre ktorý treba tento právny úkon
považovať za simulovaný a neplatný (§ 34 a násl. Občianskeho zákonníka); jeho platnosť
uplynula vkladom vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľnosti
na kupujúcu (žalovanú). Dohoda o odstupnom zabezpečovala žalobcovi, že žalovaná
neodstúpi od kúpnej zmluvy a zaplatí mu celú kúpnu cenu prevádzaných nehnuteľností.
Všetky platby žalovanej poukázané žalobcovi z titulu odstupného sú zálohami na dohodnutú
kúpnu cenu. Pri výklade dohody o odstupnom (jej právneho dôvodu – kauzality) bolo potrené
vychádzať z prejavenej vôle zmluvných strán. V tomto smere dovolateľka vyčítala súdom 5 Cdo 126/2010
nevykonanie ňou navrhnutých podstatných dôkazov najmä výsluchom svedka JUDr. M. H. k
motívu uzavretia dohody o odstupnom i nevysporiadanie sa s rozpormi vo výpovedi žalobcu
a svedka JUDr. M. H., vypočutého v konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda
pod sp.zn. 9 Co 94/2005.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že rozhodnutie odvolacieho vychádza
zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci, navrhol
dovolanie žalovanej zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania 310,75 €.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátkom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 236 a nasl. O.s.p.).
Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania
osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno úspešne napadnúť
(len) právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, avšak nie v každom prípade, ale iba ak
podanie dovolania pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Treba tiež zdôrazniť, že dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a nemožno sa ním
úspešne domáhať revízie skutkových zistení súdov nižších stupňov ani výsledkov nimi
vykonaného dokazovania. Dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné
preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani
v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je
oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má (a to je potrebné osobitne
zdôrazniť) prieskumnú povahu; dovolací súd – na rozdiel od súdu prvého stupňa
a odvolacieho súdu – nemá možnosť vykonávať dokazovanie (viď § 243a ods. 2 veta druhá
O.s.p.).
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je
dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho 5 Cdo 126/2010
názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie
prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku
ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods.
3 a 4.
V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok
odvolacieho súdu, ale potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací
súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné, a nejde ani o potvrdzujúci rozsudok
súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ
nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané. Z týchto
dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej nie je
podľa § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. procesne prípustné.
Dovolanie žalovanej by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom
bol vydaný napadnutý rozsudok, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných vád
uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,
vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa tiež otázkou, či
konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. (tzv. vady
zmätočnosti). Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku aj
proti uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Treba uviesť, že z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné
nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až 5 Cdo 126/2010
g/ tohto ustanovenia. Iné vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), i keby k nim v konaní došlo
a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť
dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných
vád v zmysle § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k
takejto vade, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je
skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád.
Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p.
netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka súdom nižších stupňov vytýka, že nevykonali všetky ňou navrhnuté
dôkazy, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotili a zistené rozpory vykonaným dokazovaním
neodstránili. Pokiaľ ide o námietku nevykonania všetkých navrhovaných dôkazov, je súdna
prax jednotná v názore, že ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie však netrpí vadou zmätočnosti v zmysle § 237
O.s.p. (viď R 37/1993, R 125/1999 a R 6/2000). Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhnutých
dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. l
O.s.p., § 211 ods. 3 O.s.p.). K uvedenej námietke žalovanej treba dodať, že vadou
zmätočnosti (§ 237 O.s.p.) netrpí konanie ani vtedy, ak súd (prípadne) nesprávne vyhodnotí
niektorý z vykonaných dôkazov, prípadne neodstráni rozpory pri zisťovaní skutkového stavu
veci; jeho rozhodnutie môže byť síce z tohto dôvodu vecne nesprávne, ale to ešte samo osebe
nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p.
K námietke dovolateľky, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je potrebné uviesť, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci
súdom samo osebe nevedie k zmätočnosti rozhodnutia a nezakladá prípustnosť dovolania 5 Cdo 126/2010
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie
veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky považované za
relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (o takýto
prípad sa v danej veci nejedná), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že (ani prípadné)
nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov nie je procesnou vadou konania
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci
súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho jeho procesného oprávnenia (viď
napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn.
2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005, sp. 4 Cdo 165/2003). I keby teda tvrdenia
dovolateľky o založení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení v otázke neplatnosti
dohody o odstupnom boli prípadne aj opodstatnené, dovolateľkou vytýkané okolnosti by mali
za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej podľa Občianskeho súdneho
poriadku procesne neprípustné a preto ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s
§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania,
nemohol sa zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania v danom prípade spočívajú
v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol žalobovi vypracovaním vyjadrenia
k dovolaniu žalovanej z 23. apríla 2010 (§ 14 ods. l písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej
odmeny stanovil podľa § 10 ods. l tejto vyhlášky vo výške 253,93 €, čo s náhradou výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového
základu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 7,21 € a 19% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) 49,61€,
predstavuje spolu 310,75 Sk.
5 Cdo 126/2010
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. februára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta