1 Cdo 116/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Ing. Z. M., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. Ľ. M., advokátom v B., proti povinnej E., B., IČO: X., zastúpenej Š.,

so sídlom v B., IČO: X., o vymoženie 79 665,41 € s prísl., vedenej na Okresnom súde

Bratislava I pod sp. zn. 1 Er 385/2009, o dovolaní povinného   proti   uzneseniu   Krajského

súdu v Bratislave z 25. februára 2010 sp. zn.18 CoE 684/2009, takto  

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z  

25. februára 2010 sp. zn. 18 CoE 684/2009 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 25. februára 2010   sp. zn.   18 CoE 684/2009 odmietol odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I

(súd prvého stupňa) zo 4. augusta 2009 č. k. 1 Er 385/2009 - 46, ktorým tento súd zamietol

námietky povinného proti exekúcii podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku a uložil

povinnému zaplatiť na účet súdu prvého stupňa „titulom náhrady súdneho poplatku za

konanie súdu o námietkach proti exekúcii poplatok v sume 4 779,92 €“. Odvolací súd mal za

to (vychádzajúc zo znenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku), že odvolanie je prípustné len

proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam. Opačným výkladom tohto ustanovenia

dospel k záveru, že proti uzneseniu, ktorým sa námietky povinného zamietli, odvolanie v

zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. prípustné nie je. Z uvedeného dôvodu, t.j. že odvolanie povinného

smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, podané odvolanie

odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný, ktorý navrhol, aby

dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Uviedol, že uznesenie súdu prvého stupňa zo 4. augusta 2009 sp. zn. 1 Er 385/2009 vydala vyššia súdna úradníčka a že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu je vždy prípustné. Tým, že

odvolací súd odvolanie povinného proti tomuto uzneseniu, ktoré bolo podané v odvolacej

lehote, odmietol, nepostupoval v súlade s platným procesným právom; išlo o zmätočný

postup odvolacieho súdu, ktorý svojim rozhodovaním v tejto veci povinnému odňal možnosť

konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

  Oprávnená vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že

dovolanie   bolo   podané   včas   osobou   na   tento   procesný   úkon   oprávnenou,   preskúmal

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.

3 O.s.p.) v medziach určených ustanovením § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.  

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v   konaní došlo k závažným procesným vadám

vymenovaným v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Takouto vadou je podľa § 237 písm. f/ O.s.p. aj

taký postup súdu v konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať, teda

uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv

a oprávnených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou

súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím.

Podľa čl. 142 ods. 2 druhej a tretej vety Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví,

kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých

veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom; proti rozhodnutiu

zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje

vždy sudca.

  Podľa § 5 písm. g/ zák. č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, v občianskom súdnom

konaní vyšší súdny úradník koná a   rozhoduje na základe poverenia sudcu v exekučnom

konaní podľa osobitného predpisu okrem schválenia príklepu súdom.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti

uzneseniu v konaní o vymáhaní súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného

čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal

súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého

rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,

predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote

oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,

proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje

a opätovne rozhodne sudca.

Vychádzajúc z   citovaných ustanovení treba uzavrieť, že proti rozhodnutiu súdneho

úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie; teda odvolaním možno

napadnúť aj také rozhodnutie, proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie

prípustné. Postup po podaní odvolania je však rôzny a to predovšetkým v závislosti od druhu

vydaného a odvolaním napadnutého rozhodnutia.

  Ak bolo odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému by inak (ak by ho vydal sudca) nebolo odvolanie prípustné [ t.j. proti ktorému

rozhodnutiu zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.) ], dochádza priamo na základe zákona

(ex lege), čo znamená bez nutnosti akejkoľvek ingerencie (rozhodnutia) súdu, k   zrušeniu

takéhoto rozhodnutia súdneho úradníka, resp. justičného čakateľa; vec sa teda dostáva do

štádia, v akom bola pred vydaním tohto rozhodnutia. O takéto rozhodnutie a o takéto

vyvolané dôsledky podaním odvolania povinného proti nemu išlo aj v prípade uznesenia

Okresného súdu Bratislava I zo 4. augusta 2009 č. k. 1 Er 385/2009 - 46, ktorým tento súd

zamietol námietky povinného proti exekúcii.

  Odvolací súd - zrejme na základe nepovšimnutia si   toho, kto vydal odvolaním

napadnuté rozhodnutie (obsahujúce správne   poučenie o možnosti podania odvolania),

prípadne (aj) prehliadnutia citovanej právnej úpravy, predovšetkým § 374 ods. 4 O.s.p., alebo

jej nesprávneho výkladu (odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu neposkytuje v uvedenom

smere príslušné vysvetľujúce úvahy súdu) - nepostrehol, že :

1/ odvolanie - keďže rozhodnutie vydala vyššia súdna úradníčka - je prípustné, a  

2/ nastali zákonom stanovené procesné účinky, ktoré vyvolalo v odvolacej lehote podané

odvolanie povinného (ako osoby oprávnenej využiť tento riadny opravný prostriedok), že

totiž uznesenie súdu   prvého stupňa zo 4. augusta 2009 č. k. 1 Er 385/2009 - 46, ktorým

tento súd zamietol námietky povinného proti exekúcii, zaniklo zrušením.

  V prípade spomenutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zamietol námietky

povinného proti exekúcii, došlo podaním riadneho opravného   prostriedku povinného /bez

ďalšieho/ k jeho zrušeniu (obdobne ako je tomu u iného riadneho opravného prostriedku

sui generis – u odporu s odôvodnením vo veci samej včas podaného proti platobnému

rozkazu, porovnaj § 174 ods. 2 O.s.p.),   suspenzívny ani   devolutívny účinok   u tohto

napadnutého rozhodnutia opravný prostriedok teda nevyvoláva (v takom prípade odvolanie

nemožno ani vziať späť).

  Odvolací   súd   nerešpektujúc konzumpčný   účinok   (dosah)   u   odvolania   povinného

proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo 4. augusta 2009 č. k. 1 Er 385/2009 - 46, ktorým tento

súd zamietol námietky povinného proti exekúcii, chybne sa považoval byť funkčne

príslušným o tomto odvolaní rozhodovať. Tým, že odvolací   súd uznesením z 25. februára 2010 sp. zn. 18 CoE 684/2009 odmietol uvedené odvolanie povinného (majúc za to, že proti

uzneseniu, ktorým sa námietky povinného zamietli, odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 O.s.p.

prípustné nie je), hoci [vzhľadom na opísaný procesný stav jestvujúci v čase jeho

rozhodovania (exekučná vec sa vrátila do štádia, v akom bola pred vydaním   uznesenia zo  

4. augusta 2009 č. k. 1 Er 385/2009 - 46 o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii, a

v ďalšom v konaní, t. j. v posúdení námietok a rozhodnutí o nich mal pokračovať súd prvého

stupňa)] tak učiniť nesmel, nepochybne odňal povinnému ako účastníkovi konania možnosť

konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).

Iba pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že vo vyjadrení oprávnenej k dovolaniu

označený judikát (R 107/2003) sa na riešenú problematiku vôbec nevzťahuje a neobstojí ani

jej námietka k   plnomocenstvu od povinného o   neexistujúcom zástupcovi povinného  

(z obsahu plnomocenstva od povinného dostatočne jasne vyplýva, že povinný svojim

zastupovaním splnomocnil Š., so sídlom v B., IČO: X.).

Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. je vždy dôvodom, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou

postihnutom. Zároveň je dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť

považované za správne.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením zrušil rozhodnutie odvolacieho

súdu z 25. februára 2010 sp. zn. 18 CoE 684/2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods.1O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2010

  JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu  

Za správnosť :

Hrčková Marta