Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Cdo 108/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ Ing. N. P., 2/ Dr. A. P., oboch bývajúcich v B., zastúpených JUDr. J. H., advokátom v B., proti žalovanému U., so
sídlom v B., o zaplatenie 74,59 € (2 247 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Bratislava IV pod sp. zn. 19 C 84/2004, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v
Bratislave z 26. novembra 2008 sp. zn. 2 Co 321/07, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava IV (súd prvého stupňa) rozsudkom z 22. februára 2007 č.k. 19 C 84/2004 - 88 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 1 821,21 Sk
so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 978,48 Sk od 7.7.2001 až do zaplatenia a zo sumy
842,56 Sk od 6.6.2002 až do zaplatenia, ďalej trovy konania v sume 3 100 Sk na účet
právneho zástupcu žalobcov; v časti o zaplatenie sumy 425,79 Sk konanie zastavil.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) na odvolanie žalovaného rozsudkom z
26. novembra 2008 sp. zn. 2 Co 321/07 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v napadnutej
časti tak, že žalobu zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy
konania 500 Sk.
Zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním žalobcovia 1/ a 2/, ktorí
svoj mimoriadny opravný prostriedok odôvodnili tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci. Žiadali, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec a vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný navrhol dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú
upravené v § 237 a § 238 O.s.p.
Ustanovenie § 237 O.s.p. vyjadruje zámer, aby v prípade výskytu mimoriadne
závažných procesných vád bolo dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (rozsudku
a uzneseniu) odvolacieho súdu. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Treba zdôrazniť, že § 237 O.s.p. nemá žiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., možno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.
So zreteľom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania z dôvodu uvedeného v dovolaní, ale zaoberal sa i otázkou, či konanie
nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Žiadna z týchto vád však
nebola v dovolaní tvrdená a ani nevyšla najavo v dovolacom konaní.
Dovolateľmi namietané nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.)
je činnosť súdu, pri ktorej podľa skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne
posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne
prípustné dovolanie, samo nesprávne právne posúdenie veci ale nezakladá prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia, lebo súd pri právnom
posudzovaní veci neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona a ani
procesné právo účastníka.
Odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné
proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci
samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa
§ 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu
rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o
potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil
neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. V § 238 ods. 1 až 3 O.s.p. sú
takto vymedzené znaky rozsudkov, pri danosti ktorých zákonodarca (bez ohľadu na povahu
prejednávanej veci alebo predmetu konania) vyjadril svoj zámer, aby určité rozsudky bolo
možné napadnúť dovolaním.
Podľa § 238 ods. 5 O.s.p. dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo
napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy,
pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho konania len
príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej vety. Na určenie minimálnej mzdy je
rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.
Zo zvoleného legislatívno-technického riešenia (systematického zoradenia príslušných
úprav) je nutné vyvodiť, že ustanovenia § 238 ods. 4 a 5 O.s.p. (vymedzujúce prípady, kedy
dovolanie prípustné nie je) majú vo vzťahu k jeho predchádzajúcim odsekom povahu
osobitnej úpravy a obsahujú výnimky z tých predošlých ustanovení, teda určujú, kedy sa
skoršie ustanovenia neuplatnia. Zákonodarca takouto úpravou vyjadril zámer (sledoval), aby
určité rozhodnutia (so zreteľom na povahu prejednávanej veci, resp. vzhľadom na určité
osobitosti predmetu konania) neboli v dovolacom konaní meritórne prejednávané (t. j.
dovolanie proti ním nebolo prípustné). Ustanovenie § 238 ods. 4 O.s.p. tak vylučuje
prípustnosť dovolania proti vymedzeným rozsudkom vydaným vo veciach upravených
zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 238 ods. 5
O.s.p. zasa zákonodarca vyslovuje neprípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach,
v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení
limitovanom už uvedenou hranicou (výškou). V tých prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie
§ 238 ods. 4, resp. § 238 ods. 5 O.s.p., zo zákona je teda vylúčená prípustnosť dovolania,
i keby smerovalo proti rozsudkom uvedeným § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.
Neprípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 5 O.s.p. sa vzťahuje v zmysle § 372i ods. 7 O.s.p. iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 353/2003
Z. z., t.j. po 1. septembri 2003, čo je aj daný prípad.
V prejednávanej veci žalobcovia 1/,2/ od žalovaného požadovali peňažné plnenie
2 247 Sk (čo teraz predstavuje 74,59 €) s príslušenstvom. Súd prvého stupňa rozsudkom z
22. februára 2007 č.k. 19 C 84/2004 - 88 konanie v časti o zaplatenie sumy 425,79 Sk
zastavil a zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 1 821,21 Sk
so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 978,48 Sk od 7.7.2001 až do zaplatenia a zo sumy
842,56 Sk od 6.6.2002 až do zaplatenia. Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním
len žalovaný. Krajský súd v Bratislave rozsudkom, ktorý je napadnutý dovolaním žalobcov,
rozhodoval o uvedenom odvolaní žalovaného – len vo vzťahu k ním napadnutému
(vyhovujúcemu) výroku prvostupňového rozsudku. Odvolací súd teda v danom prípade vo
veci samej rozhodol o peňažnom plnení 1 821,21 Sk (čo teraz predstavuje 60,45 €)
s príslušenstvom. So zreteľom na ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. bolo potrebné vyriešiť
otázku, či prípustnosť dovolania nie je vylúčená výškou peňažného plnenia, o ktorej bolo
rozhodnuté odvolacím súdom (treba zopakovať, že na príslušenstvo istiny, o ktorej
rozhodoval odvolací súd, sa pritom neprihliada).
Výška minimálnej mzdy v deň podania žaloby (1. apríla 2003) predstavovala 5570 Sk
(§ 1 písm. b/ nariadenia vlády č. 514/2002 Z.z.), jej trojnásobok 16 710 Sk (čo teraz
predstavuje 554,67 €). Dovolanie žalobcov teda smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu o
peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy (60,45 € < 554,67 €). Na
danú vec sa vzťahuje ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. v znení zákona č. 353/2003 Z.z., ktoré
prípustnosť dovolania vylučuje aj v prípade zmeňujúceho rozsudku; prípustnosť dovolania nie
je preto možno z § 238 ods. 1 O.s.p., na ktoré ustanovenie poukazovali žalobcovia, vyvodiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dospel k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie žalobcov procesne neprípustné.
Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcov 1/, 2/ smeruje proti rozsudku odvolacieho
súdu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, dovolací súd odmietol dovolanie podľa § 243b
ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho
konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
V dovolacom konaní (procesne) úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu
trov dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s
§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanému
náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie
povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a
§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. augusta 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta