UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: B. I., narodený XX. W. XXXX, T. XX, S., zastúpený: Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Fusion Group s.r.o. Košice, Kováčska 9, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Zoltán Sťahula, s.r.o., so sídlom Dunajská 6, Bratislava, IČO: 50 686 861, o nariadenie neodkladného opatrenia, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 15C/40/2022, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. marca 2023 sp. zn. 11Co/25/2023, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 3. októbra 2022 č.k. 15C/40/2022- 86 I. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckeho práva, práva žalobcu k bytu č. XX vo vlastníctve žalobcu, nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod T. XX, postavenom na pozemku parc. č. 89, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres: Bratislava I, obec: S. - O. B., katastrálne územie: O. B. tým, že nebude prevádzkovať prevádzku nachádzajúcu sa v nebytovom priestore č. C. XXX, C. XXX X. XXX na prízemí bytového domu súp. č. XXX vchod: T. XX, postavenom na pozemku parc. č. 89, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava I, obec: S. O. B., katastrálne územie: O. B., nad rámec prevádzkovej doby 22.00 hodín. II. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 20. marca 2023 sp. zn. 11Co/25/2023 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 100 % trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcom navrhovaná povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu jeho vlastníckeho práva tým, že žalovaný nebude prevádzkovaťprevádzku nad rámec prevádzkovej doby, nesmeruje proti konkrétnemu rušivému zásahu resp. obťažujúcej imisii (ktorým je nadmerný hluk a nie samotná prevádzka baru, takisto formulovaný petit návrhu nereflektuje nárok v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani požiadavky rozhodovacej praxe na formuláciu žalobného návrhu a napokon nezodpovedá ani skutkovým okolnostiam žalobného deja opísaného v návrhu, z ktorých žalobca vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva. Súhlas s názorom žalovaného, že nariadenie neodkladného opatrenia s ktorým mu súd prvej inštancie zakázal prevádzkovať podnik po 22.00 hodine, a nie iba nerušiť žalobcu nadmerným hlukom, neprimerane zasahuje do jeho práv a výrazne ho obmedzuje v samotnom výkone jeho podnikateľskej činnosti, pričom v tomto smere súd prvej inštancie pri rozhodovaní absolútne nezohľadnil zásadu proporcionality ako jeden zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa jeho názoru úprava pomerov presahuje rozsah nevyhnutnej potrebnej miery obmedzenia práv žalovaného a nezohľadňuje jeho oprávnené záujmy. Obmedzenie práv žalovaného nemožno považovať za primerané vo vzťahu k povahe zásahu a tvrdenému porušeniu práv na strane žalobcu v súlade so zásadou proporcionality. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie a to vecne nesprávne podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu tak, že uznesenie súdu prvej inštancie o vyhovení nároku potvrdí a prizná mu trovy konania. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 420 písm. f) CSP. Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nesprávne, arbitrárne. Zo strany odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva a jeho súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorých integrálnou súčasťou je právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedol, že predmetné uznesenie odvolacieho súdu považuje za vecne správne a preto dovolanie považuje za nedôvodné. Žiadal, aby dovolací súd dovolanie zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej y bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konania, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu (m.m. napr. IV. ÚS 35/02, II. ÚS 324/2010, III.ÚS 550/2012).
7. Z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu dovolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne ) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky).
8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je povinnosťou dovolateľa v dovolaní uviesť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a náležitým spôsobom označiť dovolací dôvod ( § 420 alebo § 421 v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
9. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
10. V zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP platí, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11. Dovolane prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených práv strán sporu.
13. Dovolací súd poukazuje na to, že dovolací súd nie je súdom skutkovým, teda nemôže vecne prehodnocovať vyhodnotenie dôkazov súdmi nižšej inštancie a prijímať odlišné skutkové závery. Môže len na základe dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP preskúmať, či sa súdy nižšej inštancie nedopustili takého nesprávneho procesného postupu, ktorým znemožnili strane, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
14. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že nezistil taký nesprávny procesný postup súdov nižšej inštancie, ktorým by došlo k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces tak, ako to predpokladá ustanovenie § 420 písm. f) CSP.
15. Dovolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia odvolacieho súdu s ktorými sa stotožňuje a teda predmetné rozhodnutie nepovažuje za arbitrárne.
16. S poukazom na uvedené preto dovolací súd dovolanie dovolateľa odmietol, pokiaľ namietal vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP ako dovolanie procesne neprípustné podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP.
17. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal plný úspech vo veci, dovolací sú mu preto priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu.
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.