1Cdo/1040/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C 221/2012, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. januára 2015 sp. zn. 8Co 578/2014, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

Okresný súd Malacky uznesením zo 17. júla 2013 č. k. 6C 221/2012-16 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, prílohy zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Toto uznesenie napadla žalobkyňa odvolaním.

Uznesením zo 7. januára 2015 sp. zn. 8Co 578/2014 Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobkyne odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že odvolaním napadnuté uznesenie bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené 14. augusta 2013 a odvolacia lehota žalobkyni uplynula dňom 30. augusta 2013 (piatok). Odvolanie bolo podané na súde prvého stupňa osobne - kuriérom dňa 2. septembra 2013, a keďže žalobkyňa na výzvu odvolacieho súdu nepredložila potvrdenie o odovzdaní mu zásielky (odvolania) na poštovú prepravu, odvolací súd uzavrel, že odvolanie bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty, teda oneskorene.

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom uviedla, že v konaní jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, že odvolací súd odmietol jej odvolanie ako oneskorene podané, hoci procesné predpoklady pre tento postup neboli dané. Tvrdila, že odvolanienepodávala na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale ho podala prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie poštových služieb. Tejto spoločnosti ho odovzdala 30. augusta 2013, teda v čase, keď jej ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania. Vychádzajúc z uvedeného, s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 3 O.s.p., mala za to, že odvolanie podala včas. Žiadala preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená v súlade § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či je jej dovolanie procesne prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V týchto ustanoveniach nie je uvedené uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa. Prípustnosť dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.

Procesnú prípustnosť dovolania žalobkyne by vzhľadom na to zakladala len procesná vada konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa v dovolaní procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietala; existencia vád tejto povahy ani nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

So zreteľom na obsah dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť realizovať procesné oprávnenia priznané mu v konaní za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Súdna prax dospela k záveru, že ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené, odňal tým účastníkovi konania možnosť konať pred súdom (porovnaj R 23/1994). V konaní pred dovolacím súdom bolo preto potrebné posúdiť správnosť záverov odvolacieho súdu o dni podania odvolania.

Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Zo spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupkyni žalobkyne doručené 14. augusta 2013 (č.l. 16 p.v. spisu). Keďže posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na 29. augusta 2013 (štátny sviatok), posledným dňom bol napokon 30. august 2013 (piatok), ako správne konštatoval aj odvolací súd.

Odtlačok podacej pečiatky Okresného súdu Malacky na odvolaní žalobkyne (č.l. 18 spisu) potvrdzuje,že súd prvého stupňa prevzal odvolanie 2. septembra 2013 od toho, kto mu ho fyzicky doručil (v danom prípade od kuriéra); deň takéhoto prevzatia ale nemusí byť vždy bez ďalšieho dňom totožným s dňom podania odvolania.

V dovolaní sa namieta, že odvolanie bolo odovzdané „doručovateľskej spoločnosti 30. augusta 2013, teda v čase, keď žalobkyni ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania“. Žalobkyňa, podľa všetkého s úmyslom preukázať včasnosť podania odvolania, pripojila k dovolaniu výtlačok internetovej stránky (č. l. 39 spisu) s údajmi, v zmysle ktorých obchodnou spoločnosťou ReMax Courier Service, spol. s r.o. bola prevzatá na doručenie zásielka, prepravný list, ktorý má č. 1551788496. Ide o spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je aj poskytovanie poštových služieb (viď údaje obchodného registra dostupné na www.orsk.sk ). Z dokladu predloženého dovolateľkou vyplýva, že malo ísť o zásielku s hmotnosťou 21 kg, ktorú uvedená spoločnosť (údajne) prevzala od žalobkyne 30. augusta 2013. Táto zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Malacky a jej obsahom mali byť - usudzujúc z textu tohto dovolania - odvolania vo viacerých súdnych konaniach tohto súdu. Uvedené tvrdenie žalovanej však nekorešponduje s popisom zásielky, ktorá bola označená „POH-Odpovede na výzvu súdu-277ks“. Taktiež pripojila sprievodný list a ňou vypracovaný zoznam spisových značiek, ktoré - ako uviedla - boli súčasťou predmetného podania (č.l. 41-44 spisu); tieto listiny však nie sú označené odtlačkom podacej pečiatky súdu prvého stupňa a v spise sa nenachádzajú.

Súd prvého stupňa po vrátení spisu dovolacím súdom reagoval na neúplnosť dovolania spočívajúcu v nejednoznačnosti údajov o predmetnej zásielke uvedených na dokladoch predložených dovolateľkou a vytvoril jej procesnú možnosť na doloženie opodstatnenosti jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania. Listom zo 16. septembra 2015 (č.l. 60) vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní predložila hodnoverný doklad, z ktorého bude zrejmé, kedy odovzdala odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo 17. júla 2013 č. k. 6C 221/2012-16 spomínanej kuriérskej spoločnosti. Táto výzva súdu prvého stupňa bola právnej zástupkyni žalobkyne doručená 23. septembra 2015, žalobkyňa ale na ňu nijako nereagovala.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že žalobkyňa v danom prípade zvolila taký spôsob doručenia odvolania, pri ktorom nevie preukázať konkrétny deň, v ktorom podala odvolanie. Pritom bolo na nej, aby - v súlade so zásadou, že právo patrí bdelým, pozorným, ostražitým, bedlivým („vigilantibus iura scripta sunt“) predvídala aj možnosť, že bude potrebné preukázať doručenie zásielky v konkrétny deň, resp. počítala aj s rizikom, že pri ňou zvolenom spôsobe nevie súdu hodnoverne a preukázateľne doložiť, či a kedy podala odvolanie, ktoré odvolací súd odmietol ako oneskorene podané.

Keďže údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania žalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a žalobkyňa nevyužila procesnú možnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd vychádzal z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (k tomu porovnaj R 145/2014). V nadväznosti na to dospel dovolací súd k záveru, že v posudzovanej veci nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.

So zreteľom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej dovolateľkou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie žalobkyne ako procesne neprípustné podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., § 151 a § 142 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.