1 Cdo 104/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky   U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mesta Stupava, so sídlom v Stupave, Hlavná 24/1, zastúpeného E., so sídlom v Ž., proti žalovanému P., v likvidácii, so

sídlom v B., zastúpenému JUDr. D. F., advokátkou so sídlom v B., o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C 31/2008,

o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. februára 2011 sp. zn.

4NcC 10/2011, takto

r o z h o d o l :

Konanie o dovolaní žalobcu   z a s t a v u j e .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. februára 2011 sp. zn. 4NcC 10/2011

rozhodol, že sudkyňa JUDr. K. O. nie je vylúčená z   prejednávania a   rozhodovania veci

vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C 31/2008.

Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca. V dovolaní poukazoval na to, že

uvedená sudkyňa na pojednávaní odmietla protokolovať námietky jeho právnej zástupkyne

a neprotokolovala to, čo svedkovia skutočne uvádzali, čím dotvárala skutkový dej výpovede

svedkov v jeho neprospech. Vytýkal krajskému súdu, že nevypočul navrhovaných svedkov,

ani zvukový záznam z pojednávania a neporovnal ho s obsahom zápisnice, v dôsledku čoho

nesprávne právne posúdil otázku zaujatosti svedkyne. Napádané rozhodnutie krajského súdu

považoval dovolateľ za nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné.

  Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému Okresný súd Malacky predložil vec na

rozhodnutie o dovolaní žalobcu, skúmal najskôr, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Dospel pritom k záveru, že vo veci ide o taký nedostatok

podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba konanie o dovolaní žalobcu

zastaviť.

Z ustanovenia § 16 ods. 1 tretia veta O.s.p. vyplýva, že o tom, či je sudca vylúčený,

rozhodne nadriadený súd v senáte.

V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Bratislave

ako súd nadriadený Okresnému súdu Malacky (nie ako súd odvolací) rozhodol o námietke

zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. K. O. (§ 16 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

V ostatne citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná

príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať

o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napádané rozhodnutie krajského súdu vydané v

odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom

dovolania len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda rozhodnutie vydané v konaní o

odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.

Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemožno

považovať (zamieňať) za rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd v konaní o námietke

zaujatosti rozhoduje ako nadriadený súd príslušnému okresnému súdu. Keď rozhoduje o tom,

či sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený, koná tak nie na základe odvolania, ale na

základe zákonom predpokladaného postupu: sudcu možno vylúčiť z prejednávania a

rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe

návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Rozhodovanie krajského súdu ako súdu

nadriadeného sa deje v zmysle organizačných vzťahov vo vnútri sústavy súdov, teda nie v

rámci inštančných vzťahov; na tieto zásadné rozdiely napokon veľmi jasne upozornil aj

Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 14. januára 2004 sp. zn. III. ÚS 164/03.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

  Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne

príslušný na rozhodovanie o dovolaní, ktorým bolo napadnuté predmetné uznesenie krajského

súdu ako nadriadeného súdu, lebo sa tu nejedná o rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v

odvolacom konaní. Rozhodnutie nadriadeného súdu vydané v konaní o vylúčenie sudcu (§ 16

ods. 1 O.s.p.) je síce rozhodnutie konečné, ale je vynesené mimo rámca inštančného postupu;

v takomto prípade krajský súd nekonal ani ako súd prvého stupňa a ani ako súd odvolací.

Proti takému rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok (teda ani dovolanie

ako mimoriadny opravný prostriedok účastníka; vyslovený záver o chýbajúcej funkčnej

príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí preto i v prípade, že podanie -

opravný prostriedok by sa neposúdil ako dovolanie, ale ako odvolanie). Ďalším záverom,

ktorý z takéhoto stavu vyplýva, je, že nejestvuje žiadny funkčne príslušný súd, ktorý by

mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť. Tieto závery sú v úplnej zhode s konštantnou   judikatúrou zaujatou k danej otázke (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97, publikované v   časopise Zo súdnej praxe v

čísle vydania /zväzku/ 4 ročník 1998 na strane 81, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5 Cdo176/2009 z 13. novembra 2009 a sp. zn. 1 Cdo 63/2010 z  

28. mája 2010).

So zreteľom na to, že dovolanie žalobcu smeruje proti takému uzneseniu krajského

súdu, kde nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (a ani

žiadneho iného súdu) o ňom rozhodovať, nezostalo iné riešenie, než aby pre uvedený

neodstrániteľný nedostatok podmienky konania bolo konanie o tomto opravnom prostriedku v

zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 243c O.s.p. zastavené. Rešpektovanie citovanej platnej

procesnoprávnej   úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky, t.j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky z 20. októbra 2010 č. k. IV. ÚS 389/2010-14).

Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o dovolaní muselo zastaviť

a preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy tohto konania. Najvyšší súd

žalovanému však nepriznal náhradu trov tohto zastaveného konania, lebo nepodal návrh na

rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 243b ods. 5 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1 a § 151

ods. 1 O.s.p.).  

  Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. septembra 2011  

JUDr. Milan D e á k, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť:

Hrčková Marta