1 Cdo 104/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mesta Stupava, so sídlom v Stupave, Hlavná 24/1, zastúpeného E., so sídlom v Ž., proti žalovanému P., v likvidácii, so
sídlom v B., zastúpenému JUDr. D. F., advokátkou so sídlom v B., o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C 31/2008,
o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 16. februára 2011 sp. zn.
4NcC 10/2011, takto
r o z h o d o l :
Konanie o dovolaní žalobcu z a s t a v u j e .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 16. februára 2011 sp. zn. 4NcC 10/2011
rozhodol, že sudkyňa JUDr. K. O. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci
vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 6C 31/2008.
Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalobca. V dovolaní poukazoval na to, že
uvedená sudkyňa na pojednávaní odmietla protokolovať námietky jeho právnej zástupkyne
a neprotokolovala to, čo svedkovia skutočne uvádzali, čím dotvárala skutkový dej výpovede
svedkov v jeho neprospech. Vytýkal krajskému súdu, že nevypočul navrhovaných svedkov,
ani zvukový záznam z pojednávania a neporovnal ho s obsahom zápisnice, v dôsledku čoho
nesprávne právne posúdil otázku zaujatosti svedkyne. Napádané rozhodnutie krajského súdu
považoval dovolateľ za nedostatočne odôvodnené a teda nepreskúmateľné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému Okresný súd Malacky predložil vec na
rozhodnutie o dovolaní žalobcu, skúmal najskôr, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Dospel pritom k záveru, že vo veci ide o taký nedostatok
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť a preto treba konanie o dovolaní žalobcu
zastaviť.
Z ustanovenia § 16 ods. 1 tretia veta O.s.p. vyplýva, že o tom, či je sudca vylúčený,
rozhodne nadriadený súd v senáte.
V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým Krajský súd v Bratislave
ako súd nadriadený Okresnému súdu Malacky (nie ako súd odvolací) rozhodol o námietke
zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. K. O. (§ 16 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 10a ods. 1 O.s.p. o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
odvolacích súdov rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
V ostatne citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku je upravená funkčná
príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že tento súd je príslušný rozhodovať
o dovolaniach vtedy, ak je dovolaním napádané rozhodnutie krajského súdu vydané v
odvolacom konaní. Zhodne s tým je podľa § 236 ods. 1 O.s.p. spôsobilým predmetom
dovolania len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda rozhodnutie vydané v konaní o
odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 O.s.p. nemožno
považovať (zamieňať) za rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd v konaní o námietke
zaujatosti rozhoduje ako nadriadený súd príslušnému okresnému súdu. Keď rozhoduje o tom,
či sudca okresného súdu je alebo nie je vylúčený, koná tak nie na základe odvolania, ale na
základe zákonom predpokladaného postupu: sudcu možno vylúčiť z prejednávania a
rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe
návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 15 O.s.p.). Rozhodovanie krajského súdu ako súdu
nadriadeného sa deje v zmysle organizačných vzťahov vo vnútri sústavy súdov, teda nie v
rámci inštančných vzťahov; na tieto zásadné rozdiely napokon veľmi jasne upozornil aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo 14. januára 2004 sp. zn. III. ÚS 164/03.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie
zastaví (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je funkčne
príslušný na rozhodovanie o dovolaní, ktorým bolo napadnuté predmetné uznesenie krajského
súdu ako nadriadeného súdu, lebo sa tu nejedná o rozhodnutie, ktoré by bolo vydané v
odvolacom konaní. Rozhodnutie nadriadeného súdu vydané v konaní o vylúčenie sudcu (§ 16
ods. 1 O.s.p.) je síce rozhodnutie konečné, ale je vynesené mimo rámca inštančného postupu;
v takomto prípade krajský súd nekonal ani ako súd prvého stupňa a ani ako súd odvolací.
Proti takému rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok (teda ani dovolanie
ako mimoriadny opravný prostriedok účastníka; vyslovený záver o chýbajúcej funkčnej
príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky platí preto i v prípade, že podanie -
opravný prostriedok by sa neposúdil ako dovolanie, ale ako odvolanie). Ďalším záverom,
ktorý z takéhoto stavu vyplýva, je, že nejestvuje žiadny funkčne príslušný súd, ktorý by
mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť. Tieto závery sú v úplnej zhode s konštantnou judikatúrou zaujatou k danej otázke (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 20/97, publikované v časopise Zo súdnej praxe v
čísle vydania /zväzku/ 4 ročník 1998 na strane 81, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo176/2009 z 13. novembra 2009 a sp. zn. 1 Cdo 63/2010 z
28. mája 2010).
So zreteľom na to, že dovolanie žalobcu smeruje proti takému uzneseniu krajského
súdu, kde nie je daná funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (a ani
žiadneho iného súdu) o ňom rozhodovať, nezostalo iné riešenie, než aby pre uvedený
neodstrániteľný nedostatok podmienky konania bolo konanie o tomto opravnom prostriedku v
zmysle § 104 ods. 1 v spojení s § 243c O.s.p. zastavené. Rešpektovanie citovanej platnej
procesnoprávnej úpravy je postupom, ktorý je založený na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, t.j. že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (porovnaj tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 20. októbra 2010 č. k. IV. ÚS 389/2010-14).
Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa konanie o dovolaní muselo zastaviť
a preto mu vznikla povinnosť nahradiť žalovanému trovy tohto konania. Najvyšší súd
žalovanému však nepriznal náhradu trov tohto zastaveného konania, lebo nepodal návrh na
rozhodnutie o priznaní tejto náhrady (§ 243b ods. 5 prvá veta v spojení s § 224 ods. 1 a § 151
ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Milan D e á k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta