1Cdo 104/2009
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne O. K., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. R. K., advokátom v B., proti žalovaným 1/ L. V., bývajúcemu v R.,
zastúpenému JUDr. Š. P., advokátom v H., 2/ P. V., bývajúcej v R., 3/ L. V., bývajúcej v R.,
4/ L. V. bývajúcej v R., 5/ mal. B. V., bývajúcej v R. a zastúpenej opatrovníčkou M. D.,
zamestnankyňou Okresného súdu Humenné, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17 C 188/2006, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2009, sp. zn. 3 Co 187/2008, 3 Co 46/ 2009, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné (súd prvého stupňa) rozsudkom z 30. júna 2008 č. k. 17 C
188/2006 - 165 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 7. novembra 2008 č. k. 17 C 188/2006 -
186 uložil žalovaným 1/ až 5/ povinnosť vypratať nehnuteľnosť – rodinný dom vedený na
Katastrálnom úrade v P., Správa katastra H. na LV č. X. okresu H., kat. úz. Z. R., obec R. pri
H. parc. č. X. súp. č. X. a odovzdať nehnuteľnosť žalobkyni do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku; žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy
konania v celkovej výške 111 770 Sk k rukám právneho zástupcu žalobkyne a uložil im aj
povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu v sume 4 704 Sk na účet súdu prvého
stupňa.
Krajský súd v Prešove (odvolací súd) o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku súdu
prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol rozsudkom z 11. marca 2009,
sp. zn. 3 Co 187/2008, 3 Co 46/ 2009 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo veci samej a vo výroku o trovách štátu potvrdil, avšak vo výroku
o trovách konania rozsudok zmenil tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Zároveň rozhodol, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a to len do
výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania tak, že
žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu v tejto časti zmenil a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 111 770 Sk v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobkyne; zároveň
požadovala, aby žalovaným bola uložená aj povinnosť zaplatiť jej trovy odvolacieho
a dovolacieho konania. Uviedla, že danom prípade považuje dovolanie za prípustné, keďže
taxatívny výpočet procesného predpisu neurčuje, že dovolanie nie je prípustné proti rozsudku
v časti náhrady trov konania. Ako dovolací dôvod uplatnila nesprávne právne posúdenie veci
odvolacím súdom, namietajúc, že aplikácia ustanovenie § 150 O. s. p. nebola opodstatnená.
Zdôraznila, že predmetnú žalobu bola nútená podať len z dôvodu odmietavého postoja
žalovaných k jej opakovaným žiadostiam o vyriešenie tohto sporu a že nemožno jej klásť za
vinu ani skutočnosť, že k podaniu žaloby došlo podľa názoru odvolacieho súdu len pre
protiprávne konanie jej synovca, ktorý ani nie je účastníkom konania, a že zaplatenie tzv.
„kúpnej ceny“ žalovanými synovcovi nemení nič na skutočnosti, že žalovaní rodinný dom
užívali bez právneho titulu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Z dovolania vyplýva, že žalobkyňa napáda rozsudok odvolacieho súdu len v časti
týkajúcej sa trov konania. Názor dovolateľky na prípustnosť jej dovolania, ktorý odôvodňuje tak, že z taxatívneho vymedzenia procesného predpisu nevyplýva, že dovolanie nie je
prípustné proti rozsudku v časti náhrady trov konania, nie je správny.
Dovolanie, ktoré smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania,
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale
charakter uznesenia. Tento svoj charakter uznesenia nestráca, i keď rozhodnutie o trovách
s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do rozsudku pojaté (§ 167 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ teda ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania treba
posudzovať podľa § 239 O. s. p. (porovnaj k tomu ustálenú súdnu prax, napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 283/2005, ako bolo uverejnené
v časopise Zo súdnej praxe pod č. 51/2006).
Ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. vymedzujú prípady, v ktorých je dovolanie
proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, pričom však podľa § 239 ods. 3 O. s. p.
ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom
opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie
predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o t r o v á c h
konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo
veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie žalobkyne smeruje teda proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu, u ktorého je dovolanie uvedeným ustanovením expressis verbis (výslovne)
vylúčené.
So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ktoré ukladá
dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p.,
dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale
komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v
§ 237 písm. a/ až g/ O. s. p. V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka nenamietala, že by v
danom konaní došlo k niektorej z týchto vád a existencia vady takejto povahy nevyšla v
dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto
zákonného ustanovenia.
Námietka dovolateľky, že rozsudok v napadnutom výroku, ktorým odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania
účastníkom nepriznal, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p.) – chybnej aplikácii § 150 O. s. p., nezakladá prípustnosť dovolania.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý
možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale
prípustnosť dovolania nemôže založiť. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho
poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti
dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani
zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. I keby teda tvrdenia žalobkyne boli
opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto hľadiska nezaoberal), ňou uvádzané skutočnosti
by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia (výroku), nezakladali by ale
prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval,
prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale
v tejto veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,
nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu.
Vzhľadom na uvedené obmedzilo sa dovolacie konanie iba na fázu zisťovania
podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej
správnosti napadnutého rozsudku (výroku o trovách konania), ktorú nesprávnosť dovolaním
žalobkyňa namieta.
Keďže prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239
O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa
§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutou časťou rozsudku
odvolacieho súdu z hľadiska jej vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania
proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd im však nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali
návrh na uloženie tejto povinnosti a žiadne trovy dovolacieho konania im nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. augusta 2010
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta