1Cdo 104/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne O. K., bývajúcej v M., zastúpenej JUDr. R. K., advokátom v B., proti žalovaným 1/ L. V., bývajúcemu v R.,

zastúpenému JUDr. Š. P., advokátom v H., 2/ P. V., bývajúcej v R., 3/ L. V., bývajúcej v R.,

4/ L. V. bývajúcej v R., 5/ mal. B. V., bývajúcej v R. a zastúpenej opatrovníčkou M. D.,

zamestnankyňou Okresného súdu Humenné, o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na

Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 17 C 188/2006, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove z 11. marca 2009, sp. zn. 3 Co 187/2008, 3 Co 46/ 2009, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobkyne   o d m i e t a.

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Humenné (súd prvého stupňa) rozsudkom z 30. júna 2008 č. k. 17 C

188/2006 - 165 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo 7. novembra 2008 č. k. 17 C 188/2006 -

186 uložil žalovaným 1/ až 5/   povinnosť vypratať nehnuteľnosť – rodinný dom vedený na

Katastrálnom úrade v P., Správa katastra H. na LV č. X. okresu H., kat. úz. Z. R., obec R. pri

H. parc. č. X. súp. č. X. a odovzdať nehnuteľnosť žalobkyni do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku; žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni trovy

konania v celkovej výške 111 770 Sk k rukám právneho zástupcu žalobkyne a uložil im aj

povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť trovy štátu v sume 4 704 Sk na účet súdu prvého

stupňa.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku súdu

prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol rozsudkom z 11. marca 2009,  

sp. zn. 3 Co 187/2008, 3 Co 46/ 2009 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo veci samej a vo výroku o trovách štátu potvrdil, avšak vo výroku

o trovách konania rozsudok zmenil tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Zároveň rozhodol, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa a to len do

výroku, ktorým odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa o trovách konania tak, že

žiadnemu z účastníkov nepriznal   náhradu trov konania. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu v tejto časti zmenil a zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobkyni trovy konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 111 770 Sk v lehote 3 dní odo

dňa právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobkyne; zároveň

požadovala, aby žalovaným bola uložená aj povinnosť zaplatiť jej trovy odvolacieho

a dovolacieho konania. Uviedla, že danom prípade považuje dovolanie za prípustné, keďže

taxatívny výpočet procesného predpisu neurčuje, že dovolanie nie je prípustné proti rozsudku

v časti náhrady trov konania. Ako dovolací dôvod uplatnila nesprávne právne posúdenie veci

odvolacím súdom, namietajúc, že aplikácia ustanovenie § 150 O. s. p. nebola opodstatnená.

Zdôraznila, že   predmetnú žalobu bola nútená podať len z dôvodu odmietavého postoja

žalovaných k jej opakovaným žiadostiam o vyriešenie tohto sporu a že nemožno jej klásť za

vinu ani skutočnosť, že k podaniu žaloby došlo podľa názoru odvolacieho súdu len pre

protiprávne konanie jej synovca, ktorý ani nie je účastníkom konania, a že zaplatenie tzv.

„kúpnej ceny“ žalovanými synovcovi nemení nič na skutočnosti, že žalovaní rodinný dom

užívali bez právneho titulu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241

ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

  Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).

Z dovolania vyplýva, že žalobkyňa napáda rozsudok odvolacieho súdu len v časti

týkajúcej sa trov konania. Názor dovolateľky na prípustnosť jej dovolania, ktorý odôvodňuje tak, že z taxatívneho vymedzenia procesného predpisu nevyplýva, že dovolanie nie je

prípustné proti rozsudku v časti náhrady trov konania, nie je správny.

Dovolanie, ktoré smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania,

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, ale

charakter uznesenia. Tento svoj charakter uznesenia nestráca, i   keď rozhodnutie o trovách

s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do rozsudku pojaté (§ 167 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ teda ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania   treba

posudzovať podľa § 239 O. s. p. (porovnaj k tomu ustálenú súdnu prax, napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 283/2005, ako bolo uverejnené

v časopise Zo súdnej praxe pod č. 51/2006).

Ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. vymedzujú prípady, v ktorých je dovolanie

proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, pričom však podľa § 239 ods. 3 O. s. p.

ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie

predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a   o   t r o v á c h

konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo

veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie žalobkyne smeruje teda proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, u ktorého je dovolanie uvedeným ustanovením expressis verbis (výslovne)

vylúčené.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p., ktoré ukladá

dovolaciemu súdu povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p.,

dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale

komplexne sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v

§ 237 písm. a/ až g/ O. s. p. V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľka nenamietala, že by v

danom konaní došlo k niektorej z týchto vád a existencia vady takejto povahy   nevyšla   v

dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto

zákonného ustanovenia.

  Námietka dovolateľky, že rozsudok v napadnutom výroku, ktorým odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania

účastníkom nepriznal, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

O. s. p.) – chybnej aplikácii § 150 O. s. p., nezakladá prípustnosť dovolania.

Právnym posúdením je činnosť   súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) je síce prípustným dovolacím dôvodom (ktorý

možno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale

prípustnosť dovolania nemôže založiť. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho

poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu a preto ani

zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. I keby teda tvrdenia žalobkyne boli

opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto hľadiska nezaoberal), ňou uvádzané skutočnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia (výroku), nezakladali by ale

prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval,

prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto prípad ale

v tejto veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania,

nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu.

  Vzhľadom na uvedené obmedzilo sa dovolacie konanie iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozsudku (výroku o trovách konania), ktorú nesprávnosť dovolaním

žalobkyňa namieta.

  Keďže prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ustanovenia § 239

O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne podľa

§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom,

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutou časťou rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska jej vecnej správnosti.

  V dovolacom konaní úspešným žalovaným   vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1  

O.s.p.).   Dovolací súd im však   nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali

návrh na uloženie tejto povinnosti a žiadne trovy dovolacieho konania im nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. augusta 2010

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta