1Cdo/1037/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Športového klubu polície Topoľčany, so sídlom v Topoľčanoch, Obchodná 654/1, IČO: 34 013 059, zastúpeného JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 5, proti žalovanej EUROTEX SR Bratislava, s.r.o., so sídlom v Topoľčanoch, Pod Kalváriou 2103, IČO: 36 537 918, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Edit Balážiková s. r. o., so sídlom v Partizánskom, Jesenského 231/5, IČO: 47 239 948, o ochranu práv podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 6 C 120/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 10. marca 2015 sp. zn. 8 Co 70/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 18. novembra 2014 č. k. 6 C 120/2013-151 nariadil predbežné opatrenie, ktorým až do právoplatného skončenia veci zakázal žalovanej vykonávať akékoľvek zemné, stavebné, či iné demolačné práce na nehnuteľnostiach v k. ú. P., evidovaných na Okresnom úrade Topoľčany - katastrálny odbor, zapísaných na LV č. XXXX v registri „C“, a to na pozemku parcela č. 122/1 - zastavané plochy a nádvoria, o výmere 484 m2 a stavbe súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. 122/1, druh stavby - budova pre šport a rekreačné účely, telocvičňa D., spoluvlastnícky podiel 1/1.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej uznesením z 10. marca 2015 sp. zn. 8 Co 70/2015 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Namietal, že mu odvolací súd odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vadu tejto povahy videl v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Poukazoval na to, že odvolací súd v rozhodnutíkonštatoval, že o návrhu na predbežné opatrenie rozhodol súd prvej inštancie skôr, ako sa predmetné nehnuteľnosti stali predmetom konania, nakoľko uznesenie o pripustení zmeny návrhu (rozšírení o tieto nehnuteľnosti) nebolo účastníkom doručené, a teda ani právoplatné, čo samo o sebe bolo dôvodom pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Keďže uvedené žalovaná vo svojom odvolaní nenamietala, žalobca bol toho názoru, že odvolací súd prekročil svoje oprávnenia, nakoľko nešlo o vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd podľa žalobcu tento svoj záver dostatočne nezdôvodnil, rovnako ako nijako neodôvodnil, na základe akých skutočností konštatoval, že žalobca neosvedčil existenciu práv k predmetným nehnuteľnostiam. Na základe uvedeného žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

4. Žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť.

5. V danom prípade bolo dovolanie podané 20. apríla 2015. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o dovolaní (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom (§ 424 C.s.p.), zastúpeným advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal (443 C.s.p.), či je dovolanie procesne prípustné.. 7. Vychádzajúc z ustanovení § 470 ods. 1, 2 C.s.p., s prihliadnutím na základné príncípy obsiahnuté v čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 C.s.p., najvyšší súd posudzoval podmienky prípustnosti dovolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

8. Dovolanie žalobcu, keďže smeruje proti uzneseniu o predbežnom opatrení, proti akému uzneseniu O.s.p. účinný do 30. júna 2016 dovolanie nepripúšťal (§ 239 ods. 3), bolo by prípustné iba vtedy, ak by konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo, malo niektorú z vád uvedených v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. Takú vadu konania ale dovolací súd nezistil.

9. Žalobca v dovolaní poukazoval na to, že odvolací súd sa zaoberal okolnosťami, ktoré neboli v odvolaní žalovanou namietané a nepredstavovali vadu konania majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím prekročil svoje oprávnenia. Dovolací súd v tejto spojitosti uvádza, že aj keby v prejednávanej veci k namietanému procesnému pochybeniu odvolacieho súdu skutočne došlo, t. j. že by odvolací súd porušil ustanovenie § 212 ods. 1 O.s.p. o viazanosti dôvodmi odvolania a zároveň § 212 ods. 3 O.s.p. limitujúci odvolací súd pri skúmaní procesných vád konania, zo strany odvolacieho súdu by sa nejednalo o žiadnu z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 O.s.p. Uvedené pochybenie by mohlo viesť nanajvýš k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorá je síce relevantným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), sama o sebe však prípustnosť dovolania nezakladá. Existenciu takejto vady konania je preto dovolací súd oprávnený skúmať len vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (o takýto prípad v predmetnej veci nešlo).

10. V súvislosti s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia dovolací súd poukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 3. decembra 2015, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a ktorého právna veta znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“.

11. V danom prípade odvolací súd vo svojom zmeňujúcom uznesení dostatočne zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré návrh na predbežné opatrenie zamietol. Dovolací súd preto uzatvára, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na prejednávaný prípad uplatnila druhá veta spomínaného stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015.

12. Vzhľadom na to, že prípustnosť v danej veci podaného dovolania nevyplýva z ustanovení § 239 O.s.p. a vady konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p v dovolacom konaní nevyšli najavo, najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).

13. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 druhá veta C.s.p.). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.