1Cdo/100/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne E. bývajúcej v U., zastúpenej advokátkou JUDr. Monikou Meňhertovou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanej 1/ O. bývajúcej v U., žalovanému 2/ X., bývajúcemu v U. obaja zastúpení advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod sp. zn. 14 C 52/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. júna 2016, sp. zn. 1 Co 755/2015, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 29. júna 2016, sp. zn. 1 Co 755/2015 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 24. septembra 2015 č. k. 14 C 52/2013-222 tak, že žalobu zamietol. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd určil, že darovacia zmluva z 12. februára 2010, na základe ktorej žalovaná 1/ darovala žalovanému 2/ spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v katastrálnom území L., je voči žalobkyni právne neúčinná. Podľa právneho názoru súdov nižšej inštancie žaloba o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy voči žalobkyni nie je dôvodná s poukazom na Odstúpenie od tejto darovacej zmluvy z 20. januára 2012, teda ešte pred podaním odporovacej žaloby z 28. marca 2013.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktoré odôvodnila tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže pri jej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.

3. Žalovaní 1/ a 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolaciemu súdu dovolaniežalobkyne ako nedôvodné podľa § 448 CSP zamietnuť.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací [§ 35 CSP] po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie je potrebné pre procesnú neprípustnosť odmietnuť.

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti, ktorá vymedzuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia a ktorú je potrebné vzhľadom na narušenie princípu právnej istoty strán, o ktorých veci sa už právoplatne rozhodlo, vykladať reštriktívne (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 59/2017, 5 Cdo 145/2016, 8 Cdo 107/2017). Ak by najvyšší súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 144/2017, 1 Cdo 137/2016 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

6. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymedzené v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

8. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 420 písm. f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (R 129/1999 a ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012, 1 Cdo/71/2018).

11. Porušenie práva dovolateľky na spravodlivý proces malo spočívať v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutí súdov nižšej inštancie, ktoré sa nevysporiadali s údajným uvedením nepravdivých informácií žalovanej 1/ exekútorom o jej majetku v priebehu exekučných konaní s cieľom vyhnúť sa uhradeniu pohľadávky, ktorú má voči žalobkyni, pričom v tejto súvislosti poukazovala na výpoveď svedka, exekútora G.. Argumentácia dovolateľky v dovolacom, rovnako aj odvolacom konaní spočívala ďalej v tom, že prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v katastrálnom území L., ktorý žalovaná 1/ darovala žalovanému 2/ a následné odstúpenie od tejto darovacej zmluvy bol prvým a zároveň rozhodným krokom, ktorým žalovaná 1/ ukrátila žalobkyňu v jej právach, pretože ak by svoj podiel nedarovala žalovanému 2/, exekútor by bol zablokoval nehnuteľnosti a žalobkyňa by bola uspokojená. Dovolateľka ďalej namietala neplatnosť Odstúpenia od darovacej zmluvy. Podľa dovolateľky sú právne závery okresného i krajského súdu so zreteľom na skutkový stav neodôvodnené a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné, neudržateľné a zmätočné.

12. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu konanie vadou podľa § 420 písm. f/ CSP postihnuté nebolo. Dovolací súd konštatuje, že dovolaním napádaný rozsudok odvolacieho súdu uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, výsledkyvykonaného dokazovania, obsah odvolania i vyjadrenia k odvolaniu, právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne závery vysvetlené v odôvodnení rozsudku. Jeho odôvodnenie spĺňa kritéria podľa § 393 ods. 2 v spojení s § 220 ods. 2 CSP. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

13. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu nie je prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov, nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu alebo nesprávne právne posúdenie. Nejde totiž o nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 26/2017, 4 Cdo 56/2017, 5 Cdo 90/2017, 8 Cdo 187/2017). Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm. f/ CSP nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa.

14. Keďže prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade do úvahy neprichádza, najvyšší súd dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP pre jeho procesnú neprípustnosť odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP a pristúpil k preskúmaniu ďalšieho dovolacieho dôvodu spočívajúceho v namietanom nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže podľa uznesenia najvyššieho súdu z 21. marca 2018 sp. zn. 1 VCdo 1/2018 kumulácia dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP je prípustná.

15. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 CSP ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP ods. 2 CSP).

17. Podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

18. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, musí ísť predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú), hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá je v dovolaní vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne aj dôvodnosť) dovolania.

19. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom, ktorý sa mal podľa dovolateľky odkloniť pri riešení právnej otázky od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP) dovolateľka citovala časť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 5/2008: „to, čo z majetku ušlo, nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý mal byť vyhlásený za právne neúčinný, ale treba pod ním rozumieť majetkové hodnoty, ktoré z majetku dlžníka ušli. Samotná exekúcia nie je viazaná na uspokojenie pohľadávky z predaja nehnuteľnosti, ale k uspokojeniu môže dôjsť aj z iných majetkových hodnôt povinného.“ Z obsahu dovolania však nevyplýva vymedzenie právnejotázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu ani označenie judikatúry dovolacieho súdu, ktorá tvorí jeho ustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej sa mal odvolací súd pri jej riešení odkloniť.

20. V prípade absencie konkretizácie uplatneného dovolacieho dôvodu dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené a založiť svoje rozhodnutie na domnienke o tom, ktorú právnu otázku má dovolateľ na mysli a v tejto súvislosti vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce) rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky.

21. Sama polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 CSP.

22. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP prípustné. Najvyšší súd preto jej dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.

23. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

24. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.