1Asan/7/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): LAMA SK s.r.o., so sídlom Tomášikova 30, 821 01 Bratislava, IČO: 36 651 311, právne zastúpený:Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/39/2018-69 zo dňa 10. októbra 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Inšpektorát práce Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán") rozhodnutím č. R 320/2017/SE, ROZ/2017/320, 2017/19593 zo dňa 09.11.2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") uložil sťažovateľovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce") pokutu vo výške 2 000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bode 4 zákona o inšpekcii práce tým, že sťažovateľ využíval dňa 08.01.2017 o 15:25 hod. závislú prácu fyzickej osoby - O. H. (nar. XX.XX.XXXX), ktorá pre sťažovateľa vykonávala závislú prácu SBS na pracovisku Obchodný dom Tesco v Piešťanoch, ul. N. Teslu č. 25 (ďalej aj „OD Tesco v Piešťanoch"), pričom stouto fyzickou osobou nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon nelegálnej práci").

2. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2018/2543, O-928/2017 zo dňa 26.01.2018 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok") zamietol odvolanie sťažovateľa a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný považoval skutkový stav ako dostatočne zistený, vychádzajúci z podkladov vo forme listinných dôkazov a výpovedí svedkov, ktoré preukázali zistené sankcionované porušenie zákona sťažovateľom. Žalovaný dôvodil, že inšpektorát práce vykonal dňa 27.01.2017 inšpekciu práce na pracovisku OD Tesco v Piešťanoch, kde sa síce v tom čase nachádzali iné osoby, ako tie, ktoré boli kontrolované Obvodným oddelením PZ Piešťany dňa 08.01.2017, ale v rozhodujúcom čase, t. j. dňa 08.01.2017 boli príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Piešťany riadne zaistené a zdokumentované všetky potrebné dôkazy, a to záznam z hliadky, záznam o podaní vysvetlenia O. H., zápis z Knihy služieb a záznam o výkone štátneho dozoru. Tieto listinné dôkazy boli odstúpené Inšpektorátu práce Trnava a boli ako súčasť administratívneho spisu podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, rovnako ako zistenia, že uvedený zamestnanec nebol sťažovateľom prihlásený do Sociálnej poisťovne. Žalovaný mal na základe uvedených dôkazov bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že zamestnanec O. H. vykonával pre sťažovateľa závislú prácu bez pracovnoprávneho vzťahu. Ohľadom namietanej výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že táto bola uložená na zákonom stanovenej spodnej hranici podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Vzhľadom na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania jedného zamestnanca, žalovaný vyhodnotil výšku uloženej sankcie za primeranú a pre sťažovateľa nie likvidačnú, pričom svojou represívnou funkciou, citeľnou v majetkovej sfére sťažovateľa, bude plniť aj preventívnu funkciu, ktorá ho má do budúcnosti odradiť od ďalšieho nezákonného konania.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd") a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.

4. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že

- správne orgány dospeli k zisteniu vykonávania závislej práce O. H. pre sťažovateľa dňa 08.01.2017 na pracovisku OD Tesco v Piešťanoch napriek tomu, že v uvedený deň inšpektori práce vôbec nevykonávali na uvedenom pracovisku kontrolu;

- z miesta spáchania skutku nie sú zadokumentované žiadne výpovede svedkov, údajného zamestnanca, ani sťažovateľa;

- za účelom zistenia skutočností potrebných pre uloženie pokuty žalovaný mal nariadiť ústne pojednávanie;

- bez ďalšieho dokazovania vo vzťahu k sťažovateľovi jednoznačne nevyplýva, že by uvedeného zamestnanca zamestnával;

- medzi sťažovateľom a menovanou fyzickou osobou nikdy nevznikol žiaden pracovnoprávny vzťah, nikdy mu neprideľoval prácu, ani mu nevyplatil žiadnu odmenu;

- pán O. H. mal záujem o prácu u sťažovateľa, ku dňu 07.01.2018 bol zahlásený do kurzu odbornej spôsobilosti za účelom získania oprávnenia na výkon práce SBS, ale to, že sa z vlastnej iniciatívy zdržoval na kontrolovanom pracovisku, sťažovateľ nevedel ovplyvniť, ani o tom nemal vedomosť.

5. Krajský súd v Trnave dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že

- skutkový stav bol dostatočne zistený, pričom obsah záznamu vyhotoveného príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Piešťany v rámci vykonania dozoru nad dodržiavaním povinností vyplývajúcich zo zákonao súkromnej bezpečnosti dňa 08.01.2017, korešponduje i s bezprostrednou výpoveďou svedka O. H.;

- zo skutkovej situácie na mieste preverovania, kedy sa uvedená fyzická osoba nachádzala v OD Tesco v Piešťanoch medzi zamestnancami sťažovateľa oblečená v uniforme SBS LAMA SK, s.r.o., ako aj z jej bezprostrednej výpovede, že pre sťažovateľa pracuje v uvedenej prevádzke bez podpísania zmluvy zakladajúcej pracovný pomer od októbra 2016, dňa 08.01.2017 mala nástup do služby od 05:00 hod. do 16:00 hod. a dostáva pravidelne vyplácanú mzdu, bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že došlo konaním sťažovateľa k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby;

- tvrdenia o tom, že pán O. H. sa dobrovoľne zdržiaval na inkriminovanom mieste bez vedomia sťažovateľa, prípadne že sa oboznamoval s prácou príslušníka SBS nemajú liberačné účinky vo vzťahu k následkom spáchania zisteného prejednávaného správneho deliktu;

- za fyzické osoby nachádzajúce sa na pracovisku, ktoré zjavne vykonávajú činnosť pre zamestnávateľa, zodpovedá zamestnávateľ;

- vysvetlenie dôvodov prvotnej výpovede pána O.M. H. sťažovateľom možno vyhodnotiť ako účelové a ako jeho obranu pod ťarchou získaných dôkazov, v snahe predísť následkom vyplývajúcim zo zisteného protiprávneho konania;

- procesné práva sťažovateľa boli dodržané, bolo mu poskytnuté právo vyjadriť sa k protokolu o výsledku inšpekcie zo dňa 09.02.2017, ako aj k oznámeniu o začatí konania o uložení pokuty zo dňa 10.10.2017, pričom tieto aj využil;

- prvostupňový správny orgán sa pred vydaním rozhodnutia obranou sťažovateľa a obsahom jeho podaní zaoberal, dopĺňal dokazovanie a s námietkami sa vysporiadal aj v napadnutom rozhodnutí;

- predmetná inšpekcia, zameraná na dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a zákona o nelegálnej práci na pracovisku v OD Tesco v Piešťanoch, bola začatá na základe postúpenia skutočností zistených príslušným Obvodným oddelením PZ Piešťany;

- Obvodné oddelenie PZ Piešťany správne a v súlade s § 20 Správneho poriadku postúpilo vec Inšpektorátu práce Trnava (§ 7 zákona o inšpekcii práce), ako správnemu orgánu príslušnému na konanie a rozhodnutie vo veci podozrenia zo spáchania správneho deliktu podľa § 19 zákona o inšpekcii práce, porušením zákazu nelegálnej práce podľa zákona o nelegálnej práci;

- postup inšpektorátu práce, kedy na základe listinných dôkazov postúpených Obvodným oddelením PZ Piešťany ku skutku v rozhodujúcom čase, t. j. dňa 08.01.2017 (boli príslušníkmi OO PZ Piešťany riadne zaistené a zdokumentované všetky potrebné dôkazy, a to záznam z hliadky, záznam o podaní vysvetlenia O. H., zápis z Knihy služieb a záznam o výkone štátneho dozoru), zahájil inšpekciu práce u sťažovateľa, bol správny;

- výška pokuty v sume 2 000,- Eur, ktorá bola v danom prípade uložená na spodnej hranici zákonného rozpätia peňažnej sankcie, je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu primeraná a dostatočne plní výchovnú, represívnu a preventívnu funkciu, a to aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálna prevencia), pričom nie je likvidačná;

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

6. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol ho zmeniť tak, že zrušuje preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vracia na ďalšie konanie.

7. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol nasledovné:

- prvostupňový správny orgán ani žalovaný nevykonali dostatočné dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, a to vypočutím relevantných osôb, ktoré by k veci mohli poskytnúť pre rozhodnutie nevyhnutné výpovede, a to samotného p. O. H., ďalej konateľa sťažovateľa ako aj zamestnancov, ktorí v dotknutý deň (8.1.2017) vykonávali pre sťažovateľa prácu v danom objekte;

- krajský súd vo veci nevytýčil pojednávanie za účelom vykonania potrebného dokazovania;

- sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k veci aj osobne prostredníctvom výsluchu a ním navrhované dôkazy neboli vykonané;

- konštatovanie nelegálneho zamestnávania je nesprávne a správne orgány ako aj krajský súd na základe jediného dôkazu, ktorý je zmätočný a ktorého váhu sťažovateľ spochybňuje, vydali vo veci nesprávne rozhodnutia;

- orgány verejnej správy ani krajský súd sa nevysporiadali so skutočnosťou, že p. O. H. bol odo dňa 7.1.2017 prihlásený do kurzu na získanie preukazu odbornej spôsobilosti na výkon práce samostatného bezpečnostného pracovníka, čo je predpokladom na to, aby mohol vykonávať prácu tohto druhu, z čoho vyplýva, že bol ešte len záujemcom o prácu a dňa 8.1.2017 sa nachádzal v objekte OD Tesco Piešťany z dôvodu zoznamovania sa s druhom práce, o ktorej výkon mal záujem;

- p. O. H. sa nachádza na liečení v psychiatrickej liečebni vo Veľkom Záluží a teda rozhodnutia orgánov verejnej správy sú postavené na výpovedi osoby, ktorá je psychiatrickým pacientom;

- je na mieste preveriť hodnovernosť p. O. H. s ohľadom na jeho psychický zdravotný stav pribratím znalca z odboru psychiatria o predpokladoch fabulovania v prípade vypovedania pred policajnými orgánmi, v stresových situáciách a pod.;

8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 01.03.2019 uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

IV. Právne závery kasačného súdu

9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

10. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. apríla 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

11. V prejednávanej právnej veci je nesporné, že dňa 27.01.2017 bola u sťažovateľa vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov v oblasti vzniku pracovného pomeru, mzdy a dodržiavania zákona o nelegálnej práci. Pri jej výkone bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sťažovateľom, ktoré bolo zdokumentované protokole zo dňa 09.02.2017 č. ITA-05-02-2.3/P-E24,A25-17, v ktorom bolo sťažovateľovi vytknuté využívanie závislej práce p. O. H., s ktorým nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. K uvedenému zisteniu prvostupňový správny orgán dospel na základe dokladov predložených listom s prílohami zo dňa 08.01.2017 zn. ORPZ-TT-OPP9-16/2017-P Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Trnave, odbor poriadkovej polície Obvodné oddelenie PZ Piešťany. Z vyššie uvedených dokladov vyplynulo, že dňa 08.01.2017 v čase o 15:25 hod. bola Obvodným oddelením PZ Piešťany vykonaná kontrola pracovníkov SBS na prevádzke v OD Tesco v Piešťanoch, kde sa nachádzali traja pracovníci sťažovateľa. Z vypracovaného záznamu vyplynulo, že na vyššie uvedenom pracovisku p. O. H. vykonával prácu SBS, mal na sebe oblečené oblečenie pracovníka SBS LAMA, pričom nebol zapísaný do knihy služieb SBS.

12. Z vysvetlenia, ktoré podal p. H. dňa 08.01.2017 vyplynulo, že v daný deň nastúpil do služby v čase o 5:00 hod. a v knihe služieb bol zaevidovaný pod menom Y. E. (oblastný manažér sťažovateľa). Potvrdil, že so sťažovateľom nepodpisoval žiadnu zmluvu, ktorá by mu zakladala pracovný pomer.

13. Tento skutok bol v protokole kvalifikovaný ako nelegálne zamestnávanie a sťažovateľovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky. Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z.z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, jeinšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

14. Kompetencie a právomoci Inšpekcie práce sú dané osobitným právnym predpisom, ktorým je zák. č. 125/2006 Z.z., pričom hmotným, zachytiteľným výsledkom kontroly je Protokol o výsledku inšpekcie práce (ďalej aj ako „protokol"), ktorého obsahom je popis celého priebehu inšpekcie práce konkrétnym inšpektorom, s uvedením konkrétnych zistení a prijatím opatrení, ktoré sa v prípade existencie proklamovaného porušenia povinností zamestnávateľom demonštruje vo forme nariadenia Inšpektora práce a uloženia povinností zamestnávateľovi. V protokole zachytený výsledok inšpekcie je spolu s dodatkom k protokolu (§ 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z.) podkladom pre podanie návrhu na začatie konania o uložení pokuty.

15. Z obsahu kasačnej sťažnosti kasačný súd zistil, že informácie, ktoré vyplynuli z administratívneho spisu neboli zo strany sťažovateľa relevantne spochybnené, keď sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by obsah poskytnutých informácií spochybnil. Pán O. H., v súvislosti s vykonávanou kontrolou, podal vysvetlenie k dôvodu svojej prítomnosti na pracovisku a potvrdil výkon závislej práce pre sťažovateľa, pričom pravdivosti jeho tvrdení nasvedčuje fakt, že mal v danom čase na sebe služobné oblečenie sťažovateľa. Vysvetlenie p. H. bolo podané bezprostredne pri vykonaní kontroly Obvodným oddelením PZ Piešťany. Za týchto okolností je potrebné tomuto vysvetleniu priznať relevanciu. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd nezistil, že by obsah zistení správnych orgánov, bol nedostatočný pre rozhodnutie vo veci a že je potrebné, aby sa ďalšie osoby vyjadrili k ďalším okolnostiam, ktoré ani sťažovateľ v kasačnej sťažnosti bližšie nešpecifikoval. Zároveň sťažovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by zistenia správnych orgánov boli nesprávne alebo neúplne zachytené. Podľa kasačného súdu si správne orgány zabezpečili dostatočné podklady pre začatie správneho konania o uložení pokuty, ako aj pre vydanie správneho rozhodnutia vo veci.

16. Sťažovateľom namietané prihlásenie p. H. do kurzu na získanie preukazu odbornej spôsobilosti na výkon práce samostatného bezpečnostného pracovníka odo dňa 07.01.2017 nemalo vplyv na správnosť záverov žalovaného, nakoľko ust. § 48 ods. 5 zákona č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o súkromnej bezpečnosti) umožňuje, aby sa na výkone fyzickej ochrany mohla zúčastňovať aj fyzická osoba počas odbornej prípravy. Skutočnosť, že p. H. bol deň pred vykonaním kontroly Obvodným oddelením PZ Piešťany prihlásený na odbornú prípravu sama osebe nespochybňuje záver o tom, že dňa 08.01.2017 vykonával závislú prácu pre sťažovateľa.

17. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že protokol zo dňa 09.02.2017 č. ITA-05-02-2.3/P- E24,A25-17 bol dňa 09.02.2017 prerokovaný so splnomocneným zástupcom sťažovateľa. Následne sa konateľ sťažovateľa listom zo dňa 09.02.2017 vyjadril k obsahu protokolu, v reakcii na čo inšpektor vypracoval dodatok č. 1 zo dňa 10.03.2017 IPTT/IPTT_PPV/KON/2017/96/4568. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa k vykonanej inšpekcii a jej výsledkom prostredníctvom svojho konateľa, čo aj využil. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

18. Správny poriadok v § 21 ods. 1 ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Je potrebné si uvedomiť, že správne konanie je spravidlaovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne pojednávanie sa preto vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku resp. výsluch svedkov. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (zák. č. 125/2006 Z.z.) ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje. V danom prípade podľa názoru kasačného súdu nebolo ani potrebné nariaďovať ústne pojednávanie, a to vzhľadom na skutkový stav, zachytený v administratívnom spise.

19. Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ku ktorému malo dôjsť nenariadením pojednávania podľa § 107 S.s.p., je potrebné zdôrazniť, že správny súd nie je skutkovým súdom, t. j. zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie tejto nezákonnosti. Konanie pred správnym súdom teda zásadne nie je konaním nachádzacím (s výnimkou osobitných konaní), ale preskúmavacím a svojím charakterom sa viac približuje konaniu pred civilným odvolacím súdom. Správny súd pri rozhodovaní o veci tak principiálne nevychádza z poznatkov, ktoré získal na ústnom pojednávaní, ale spravidla môže rozhodnúť na základe obsahu spisov, pričom administratívny spis sa nepovažuje za dôkazný prostriedok.

Podľa § 107 ods. 1 S.s.p. predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon.

20. Ustanovenie § 107 ods. 1 S.s.p. pritom upravuje prípady, kedy je nariadenie ústneho pojednávania nevyhnutné (pod písm. a/ a e/) resp. potrebné (písm. b/, c/ a d/), pričom z obsahu súdneho spisu nevyplýva naplnenie ktorejkoľvek z vyššie uvedených podmienok pre nariadenie ústneho pojednávania, pričom vo vzťahu k podmienke podľa písm. a/, správny súd nemusí žalobcu ani žalovaného či ďalších účastníkov konania vyzývať, aby sa k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania vyjadrili. Takéto vyjadrenie sa posúva do výlučnej dispozície účastníkov konania a je výslovne na nich, či budú na nariadení pojednávania trvať. Preto pokiaľ sťažovateľ v tomto smere nevyvinul potrebnú aktivitu, nie je na mieste, aby vyčítal krajskému súdu neprejednanie veci na ústnom pojednávaní.

21. Vo vzťahu k ďalšej argumentácii sťažovateľa, týkajúcej sa zdravotného stavu p. H., kasačný súd uvádza, že skutočnosti, ktoré by podľa sťažovateľovho názoru mali svedčiť v neschopnosť p. H. podávať vysvetlenia v konaní pred krajským súdom nenamietal. Kasačný súd sa touto argumentáciou (ako ani so súvisiacim návrhom na pribratie znalca) bližšie nezaoberal, nakoľko v zmysle § 441 S.s.p. je v kasačnej sťažnosti neprípustné uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti, keďže ide o mimoriadny opravný prostriedok a režim koncentrácie sporu nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt.

V.

22. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd neporušil zákon v zmysle ustanovení § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p. keď správnu žalobu zamietol. Kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju kasačný súd v súlade s ust. § 461 S.s.p. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.