1Asan/6/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v právnej veci žalobcu (v konaní sťažovateľ): J.. A. T., N.. XX.XX.XXXX, A. K. X, XXX XX A., zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Okresný súd Žilina, so sídlom P. O. Hviezdoslava č. 28, 010 59 Žilina, v konaní o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného č. k. 43PPok/2/2018-391 zo dňa 30.08.2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/149/2019-120 z 05. decembra 2019, jednomyseľne takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

O d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením č. k. 30S/149/2019-120 z 05. decembra 2019 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) odmietol správnu žalobu, ktorou žalobca brojil proti rozhodnutiu č. k. 43PPok/2/2018-391 zo dňa 30.08.2019 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým žalovaný uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000,- Eur podľa § 13 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o RPVS“).

2. Krajský súd dospel k záveru, že v konaní existuje neodstrániteľná vada, spočívajúca v predmete súdneho prieskumu, keďže preskúmavané rozhodnutie žalovaného nebolo vydané v rámci preneseného výkonu štátnej správy.

3. Podľa názoru krajského súdu je v prejednávanej veci daná právomoc súdu v rámci civilného konania,o čom svedčí aj to, že podľa vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, sú veci podľa zákona o RPVS zapisované do registrov súdnej agendy okresného a krajského súdu, ako aj skutočnosť, že proti rozhodnutiu je prípustný riadny opravný prostriedok.

4. Pokiaľ sa týka žalobných námietok, krajský súd sa nestotožnil s posúdením, ktoré žalobca ponúkal v rámci žalobných bodov, že žalovaný mal v konaní postavenie správneho orgánu na úseku registra partnerov verejného sektora. V tomto smere podľa mienky krajského súdu z povahy inštitútu registrujúceho orgánu a subsidiarity právnych noriem zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) vyplýva, že žalovaný rozhodoval ako orgán súdnej moci.

5. Ani s aplikáciou analógie rozhodovania vo veciach podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) sa krajský súd nestotožnil, keďže podľa jeho názoru žalovaný rozhodoval v rámci zverenej kompetencie ako súdny orgán v konaní podľa noriem civilného procesného predpisu.

6. Záverom sa krajský súd vysporiadal aj s možnosťou postúpenia veci okresnému súdu. V tomto ohľade však dospel k názoru, že podanie žalobcu nie je možné kvalifikovať ako riadny opravný prostriedok, ale ide o všeobecnú správnu žalobu. Krajský súd vlastnou úradnou činnosťou taktiež zistil, že proti rozhodnutiu žalovaného bolo podané odvolanie v zmysle poučenia uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí.

II.

Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného A)

7. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ S.s.p. a navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

8. Sťažovateľ v rámci kasačných dôvodov akcentoval nasledujúce sťažnostné body:

K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces ( § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.)

- krajský súd sa nedostatočne vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami,

- k námietkam ohľadne aplikácie analógie rozhodovania vo veciach o slobodnom prístupe k informáciám a k prípustnosti predmetu prieskumu v rámci správneho súdnictva sa krajský súd vyjadril len okrajovo v bode 10 odôvodnenia uznesenia.

K nesprávnemu posúdeniu po právnej stránke ( § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.)

- žalovaného je možné považovať za orgán verejnej správy, keďže jeho činnosť vykazuje materiálne znaky rozhodovania o právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy,

- napriek skutočnosti, že zákon o RPVS neodkazuje na použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, činnosť žalovaného na úseku registra partnerov verejného sektora je svojou povahou činnosť, ktorou žalovaný rozhoduje v oblasti verejnej správy,

- je možné analogicky aplikovať závery súdov na iných úsekoch verejnej správy, napr. v oblasti práva na prístup k informáciám,

- sťažovateľ ani členovia jeho štatutárneho orgánu nemôžu podľa § 13 ods. 7 zákona o RPVS podať opravný prostriedok,

- odopretie práva na podanie opravného prostriedku je podľa názoru sťažovateľa obmedzením jeho právana súdnu ochranu.

B)

9. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k obsahu kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením krajského súdu, ktoré považoval za vecne správne a navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť.

10. Vo vzťahu k sťažnostným bodom uviedol, že existujú procesné situácie, kedy aj Okresný súd Žilina vystupuje ako orgán verejnej moci, napríklad pokiaľ ide o postup podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale v prípade ukladania pokút podľa zákona o RPVS má jednoznačne postavenie súdneho orgánu, čo bezpochyby vyplýva aj z odkazu na CMP.

III.

Právne závery kasačného súdu

11. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) preskúmal uznesenie krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.

12. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť, či krajský súd vec posúdil správne po právnej stránke, keď odmietol správnu žalobu sťažovateľa z dôvodu existencie neodstrániteľnej vady konania, spočívajúcej v neprípustnom predmete prieskumu v rámci správneho súdnictva. Predmetom konania o sťažnostných námietkach je aj tá skutočnosť, či sa krajský súd dostatočne vysporiadal so žalobnými námietkami sťažovateľa.

13. Pokiaľ sa týka sťažnostnej námietky sťažovateľa o porušení práva na spravodlivý súdny proces, senát kasačného súdu zastáva názor, že krajský súd dostatočne reflektoval na žalobné námietky vo vzťahu k ustáleniu dôvodov, pre ktoré je napadnuté rozhodnutie žalovaného vylúčené z predmetu prieskumu súdu v rámci správneho súdnictva. Podľa názoru kasačného súdu neobstojí argumentácia žalobcu, že krajský súd k otázke analogickej aplikácie postupu súdu v oblasti poskytovania informácií a predmetu prieskumu v rámci správneho súdnictva zaujal stanovisko len okrajovo v bode 10 odôvodnenia napadnutého uznesenia. Závery krajského súdu ohľadne povahy registračného konania s poukazom na spoločné ustanovenia zákona o RPVS o subsidiarite CMP v konaní o uložení pokuty (body 6 až 9 odôvodnenia uznesenia) podľa názoru kasačného súdu dávajú dostatočným spôsobom odpoveď na námietku sťažovateľa, z akého dôvodu neprijal ním forsírovanú argumentáciu, že žalovaný v konaní rozhodoval v rámci preneseného výkonu štátnej správy, a preto mohol byť analogicky uplatnený postup správneho orgánu pri poskytovaní informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám.

14. Senát kasačného súdu navyše dodáva, že v bode 10 odôvodnenia uznesenia krajský súd prezentoval svoje právne úvahy ohľadne posúdenia možnosti kvalifikácie podania sťažovateľa ako riadneho opravného prostriedku a skutočnostiam o prípustnosti predmetu súdneho prieskumu. Analógii postupu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám venoval body 6 až 9 odôvodnenia uznesenia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o RPVS sa zriaďuje register. Register je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje podľa § 4 a ktorého správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivostiSlovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Registrujúcim orgánom je Okresný súd Žilina. Register je sprístupnený na webovom sídle ministerstva. Register je súčasťou Centrálneho informačného systému súdnictva. Podľa § 16 ods. 5 zákona o RPVS sa na konanie o námietkach, na konanie podľa § 12 a na konanie o pokute sa primerane použijú ustanovenia Civilného mimosporového poriadku; ustanovenia čl. 6, § 35 a 36 Civilného mimosporového poriadku sa nepoužijú. Podľa § 13 ods. 7 zákona o RPVS proti rozhodnutiu o pokute podľa odseku 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ktorá ručí za zaplatenie pokuty podľa odseku 1 písm. b).

15. Vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu veci krajským súdom ( § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) sťažovateľ kasačné námietky založil v podstate na totožnej argumentácii vyplývajúcej z II. časti žalobných námietok označenej ako „príslušnosť súdu a súdna preskúmateľnosť Uznesenia o pokute“.

16. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením ( § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) kasačný súd akcentuje, že sťažovateľ sa môže s úspechom dovolávať nesprávneho posúdenia veci krajským súdom vtedy, keď správny súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie (písm. a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu (m.m. napríklad rozsudky Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžfk/12/2016, sp. zn. 1Sžfk/10/2018, sp. zn. 1Sžfk/9/2020).

17. V tomto ohľade senát kasačného súdu poukazuje aj na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/9/2020 z 23.02.2021, v ktorom Najvyšší súd uviedol, že: „..aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia...“

18. V kontexte predoslaných skutočností kasačný súd považoval sťažovateľom uplatnené námietky za nedôvodné, pretože s totožnou a opakovanou argumentáciou sa vysporiadal už krajský súd v rámci napadnutého uznesenia a sťažovateľ v rámci sťažnostných bodov neponúkol žiadne právne úvahy, pre ktoré považuje závery správneho súdu v uvedenom smere za nesprávne po právnej stránke, a ktorých posúdením by sa mal kasačný súd zaoberať.

19. Kasačný súd sa preto stotožnil s konštatovaním krajského súdu, že žalobca brojí proti rozhodnutiu, ktoré je vylúčené zo správneho súdneho prieskumu, pretože nebolo vydané orgánom verejnej správy ( bod 8 odôvodnenia uznesenia). Aj senát kasačného súdu zastáva názor, že vzhľadom na povahu registračného konania, sú rozhodnutia žalovaného vydané podľa zákona o RPVS výsledkom civilného procesu a registrujúci orgán ( § 3 zákona o RPVS) v konaní o uložení pokuty nemá postavenie správneho orgánu.

20. Na tomto mieste senát kasačného súdu poukazuje aj na uznesenie sp. zn. 3Asan/3/2020 z 21. apríla 2020 v obdobnej veci, v ktorom Najvyšší súd konštatoval, že: „ Rozhodnutia vydané v konaniach zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora sú výsledkom súdneho konania (civilného mimosporového procesu) a nie administratívneho konania. Nejde o prenesený výkon štátnej správy.“

21. Vo vzťahu k ostatnej sťažnostnej námietke, v ktorej sťažovateľ tvrdil, že on, ani členovia jeho štatutárneho orgánu nemôžu podať opravný prostriedok, čím dochádza k porušeniu jeho práva na súdnuochranu, kasačný súd poukazuje na § 13 ods. 7 zákona o RPVS, v zmysle ktorého proti rozhodnutiu o uložení pokuty môže podať odvolanie len subjekt, ktorý ručí za zaplatenie pokuty. Kasačný súd však vo vzťahu k predmetnej námietke uvádza, že posúdenie otázky ústavnosti zákona o RPVS z hľadiska subjektov oprávnených na podanie opravného prostriedku voči rozhodnutiu o pokute presahuje zákonný rámec preskúmavania rozhodnutí Najvyšším súdom v kasačnom konaní.

22. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 S.s.p. o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 S.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.