1Asan/5/2019

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Mgr. Marián Michnica, súdny exekútor so sídlom Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., Kadnárova 83, 831 06 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská komora exekútorov, Šustekova 49, 851 04 Bratislava IČO: 35 65 97 18, za účasti: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o kasačnej sťažnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/171/2016-36 zo dňa 27. februára 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/171/2016-36 zo dňa 27. februára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Žalovanej bol dňa 07.01.2016 doručený od Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, Obvodné oddelenie Dúbravka (ďalej len „Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV") spisový materiál vo veci prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na disciplinárne konanie žalobcu vedený pod ČVS: ORP-556/DK-B4-2015. Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV uznesením ČVS: ORP-556/DK-B4-2015 zo dňa 12.11.2015 podľa § 197 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku trestnú vec podozrenie z prečinu porušovania domovej slobody, ktorého sa mal dopustiť žalobca tým, že dňa 27.05.2015 v čase okolo 09.00 hod. v Q. na ulici Q. Č.. XX v bytovom dome na X. poschodí, mal po slovnej hádke a potýčke, ktorá sa odohrávala na chodbe pred otvoreným bytom, neoprávnene vniknúť do bytu č. XX, v ktorom býva oznamovateľ D. U. a jeho matka F. U. odovzdáva žalovanej na disciplinárne konanie, nakoľko nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

2. Dňa 18.01.2016 obdržalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky od žalovanej na posúdenie spisový materiál Okresného riaditeľstva PZ Bratislava IV, či skutok spĺňa znaky disciplinárneho previnenia. Dňa 04.02.2016 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky doručilo žalovanej podanie Vec: Vyšetrovací spis ČVS: ORP-556/DK-B4-2015, súdny exekútor Mgr. Marián Michnica - posúdenie veci, z ktorého vyplynulo, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia a v súlade s ustanovením § 223 ods. 1 Exekučného poriadku túto skutočnosť oznamuje s tým, že disciplinárne konanie sa považuje za začaté, keď bola vec postúpená žalovanej.

3. Dňa 18.02.2016 bol doručený predsedovi disciplinárnej komisie č. 4, návrh na začatie DK 2/16 (ako navrhovateľ je uvedený samotný vyšetrovací spis ČVS: ORP-556/DK-B4-2015), potvrdenie o náhodnom elektronickom výbere disciplinárneho senátu č. 4 a originál vyšetrovacieho spisu č. OR PZ BA IV.: ČVS: ORP -556/DK-B4-2015.

4. Dňa 28.06.2016 bolo vo veci vykonané ústne pojednávanie, z ktorého bola spísaná zápisnica o pojednávaní disciplinárneho senátu č.k.: DK 2/2016 a po vykonanom dokazovaní bolo vydané rozhodnutie č. k.: DK 2/16 zo dňa 28.06.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým bol žalobca uznaný vinným, že sa dopustil disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), pretože „sa zúčastnil dňa 27.05.2015 v sídle povinného úkonu exekučnej činnosti v rozpore s ust. § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko nebol povereným exekútorom na vykonanie exekúcie oprávneného Sociálna poisťovňa, Bratislava proti povinnému INEX GLASS s.r.o., IČO: 35817992, Bílikova 22, 841 01 Bratislava v exekúcii č. EX 2368/2013 vedenej na exekútorskom úrade Mgr. Anny Michnicovej, pričom neboli splnené objektívne zákonné podmienky pre zastupovanie poverenej exekútorky Mgr. Anny Michnicovej v zmysle ustanovenia § 17 Exekučného poriadku, čím spáchal disciplinárne previnenie v zmysle § 220 ods. 1 Exekučného poriadku za čo sa mu ukladá disciplinárne opatrenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku ústne pokarhanie". Zároveň bol žalobca zaviazaný na úhradu trov disciplinárneho konania.

5. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia najmä vyplynulo, že zastupovanie žalobcom bolo v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že nebola splnená objektívna podmienka zakladajúca vznik zastupovania, ktorou je uplynutie 30-dňovej lehoty súčasne s trvaním choroby, dovolenky alebo iného vážneho dôvodu, nakoľko podľa vyjadrenia súdnej exekútorky táto prekážka nastala v ten istý deň, v ktorý žalobca ako jej „zástupca" vykonal úkon, ktorý sa mu kladie za vinu.

II. Konanie pred správnym súdom

6. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie, uvádzajúc, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

7. Namietal, že disciplinárne konanie bolo voči žalobcovi vedené na podnet Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 02.02.2016, ktorý nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle § 223ods. 3 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že v texte sa uvádza, že návrh bol postúpený navrhovateľom

- Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV, no jednalo sa o návrh Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalovaná si v disciplinárnom konaní nepreverila u Mgr. Anny Michnicovej súdnej exekútorky, ako dlho trvala jej prekážka z dôvodu choroby, čo bol dôvod jej zastupovania žalobcom.

8. Krajský súd v Bratislave dospel k záveru o tom, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaná postupovala v rozpore s § 223 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože v napadnutom rozhodnutí označila ako navrhovateľa Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV, pričom návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie. Odpoveď Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 02.02.2016 nemala náležitosti návrhu na začatie disciplinárneho konania v zmysle § 223 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na uvedené bude povinnosťou žalovanej postupovať v zmysle ust. § 223 ods. 4 Exekučného poriadku a vyzve Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania, ktorý bude mať náležitosti § 223 ods. 3 cit. zákona.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

9. Proti rozsudku krajského súdu (ďalej len „napadnutý rozsudok) podalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ako „sťažovateľ") včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

10. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že

- disciplinárne konanie sp. zn. DK 2/16 sa začalo na základe odovzdania veci komore orgánom činným v trestnom konaní, čo je osobitný spôsob začatia disciplinárneho konania proti exekútorovi v zmysle § 223 ods. 1 vety štvrtej a piatej Exekučného poriadku, kedy sa nevyžaduje podanie disciplinárneho návrhu podľa § 223 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku a kedy je samotný prejednávaný skutok vymedzený orgánom činným v trestnom konaní;

- úlohou sťažovateľa (ministerstva) v tomto prípade je bez ďalšieho len posúdiť, či daný skutok, na prejednanie ktorého v disciplinárnom konaní orgán činný v trestnom konaní vec komore odovzdal, spĺňa znaky disciplinárneho previnenia a ak áno, túto skutočnosť oznámiť komore s tým, že v prípade kladného oznámenia ministerstva sa disciplinárne konanie v predmetnej veci považuje za začaté dňom, kedy bola vec odovzdaná komore;

- sťažovateľ v takomto disciplinárnom konaní nemá postavenie navrhovateľa;

- osobitný režim disciplinárneho konania vedeného na základe odovzdania veci orgánmi činnými v trestnom konaní zákonodarca vyjadril v určení subjektu oprávneného na posúdenie takto odovzdaných vecí z hľadiska naplnenia znakov disciplinárneho previnenia, ktorým je ministerstvo a nie minister (ktorý inak patrí do taxatívne vymedzeného okruhu subjektov oprávnených na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania proti exekútorovi v zmysle § 223 ods. 2 Exekučného poriadku).

11. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 19.09.2018 navrhla túto zamietnuť.

IV. Právne závery kasačného súdu

12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

13. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. marca 2021 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

14. Predmetom podanej kasačnej sťažnosti bol rozsudok, ktorým krajský súd, na základe záveru o nedostatku náležitostí návrhu na začatie disciplinárneho konania, zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

15. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že disciplinárne konanie voči žalobcovi sa začalo na základe odovzdania veci Okresným riaditeľstvom PZ Bratislava IV, ku ktorému sťažovateľ podaním zo dňa 02.02.2016 oznámil žalovanej, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia.

Podľa § 223 ods. 1 Exekučného poriadku disciplinárne konanie sa začína na návrh. Návrh sa podáva komore. Konanie je začaté dňom, keď bol návrh doručený komore. Ak vec komore postúpil súd alebo odovzdal orgán činný v trestnom konaní, komora predloží vec bezodkladne ministerstvu, ktoré posúdi, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia; to neplatí, ak je vec už predmetom začatého disciplinárneho konania. Ak ministerstvo dospeje k záveru, že vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia, oznámi túto skutočnosť komore; v tomto prípade sa konanie považuje za začaté dňom, keď bola vec postúpená alebo odovzdaná komore.

Podľa § 223 ods. 2 Exekučného poriadku návrh na začatie disciplinárneho konania je oprávnený podať minister, predseda súdu, prezident komory a predseda kontrolnej komisie (ďalej len "navrhovateľ") do 12 mesiacov odo dňa, keď sa navrhovateľ dozvedel o disciplinárnom previnení, najneskôr do dvoch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu a ak ide o disciplinárne previnenie, ktorého sa exekútor dopustil zavineným konaním, ktoré má za následok prieťahy v exekučnom konaní, najneskôr do štyroch rokov odo dňa, keď došlo k disciplinárnemu previneniu. Ak podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vyžaduje predchádzajúce preverenie veci, oznámi predseda súdu skutočnosti rozhodujúce pre začatie disciplinárneho konania ministrovi.

16. Vychádzajúc z vyššie citovanej právnej úpravy je zrejmé, že disciplinárne konanie podľa Exekučného poriadku sa (aj napriek zneniu prvej vety § 223 ods. 1 Exekučného poriadku - „disciplinárne konanie sa začína na návrh") začína nielen na návrh aktívne legitimovaných osôb (§ 223 ods. 2) ale aj postúpením veci súdom, resp. jej odovzdaním orgánom činným v trestnom konaní. Uvedenému nepochybne nasvedčuje právna úprava ďalšieho postupu žalovanej v prípade odovzdania veci orgánmi činnými v trestnom konaní (resp. v prípade postúpenia veci súdom). V danom prípade je žalovaná povinná predložiť vec sťažovateľovi (ministerstvu) na posúdenie, či vec spĺňa znaky disciplinárneho previnenia. Následné (kladné) oznámenie sťažovateľa má za následok, že konanie sa považuje za začaté dňom odovzdania veci orgánmi činnými v trestnom konaní.

17. Exekučný poriadok v tomto prípade neupravuje žiadne špecifické náležitosti oznámenia sťažovateľa. Navyše oznámenie sťažovateľa nie je možné považovať za návrh na začatie konania, a to najmä z dôvodu, že sťažovateľ (ministerstvo) nie je subjektom aktívne legitimovaným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Z tohto dôvodu nemožno vytýkať sťažovateľovi nedostatky v náležitostiach jeho oznámenia zo dňa 02.02.2016 (aplikujúc pritom ustanovenie upravujúce návrh na začatie disciplinárneho konania), pričom objektívne nie je možné vykonať postup, na ktorý krajský súd žalovanú zaviazal (t. j. vyzvať sťažovateľa na podanie návrhu na začatie konania s náležitosťami podľa § 223 ods. 3 Exekučného poriadku).

18. Žalovanej v tomto štádiu možno vytknúť, že v preskúmavanom rozhodnutí ako navrhovateľa označil Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV, ktorému však takéto označenie nesvedčí, nakoľko nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania, ale odovzdal vec žalovanej. Podľa názoru kasačného súdu sa však nejedná o natoľko závažnú chybu, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (a ktorú je možné odstrániť opravou rozhodnutia podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnomkonaní, ktorý sa na disciplinárne konanie podľa 228h Exekučného poriadku vzťahuje). Zo záhlavia, ako aj odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zrozumiteľne vyplýva, ktorý subjekt (Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava IV) a akým spôsobom (odovzdaním veci) inicioval začatie konania.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ak preskúmavané rozhodnutie zrušil na základe záveru o nesprávnom označení navrhovateľa, nedostatku náležitostí návrhu na začatie konania, pričom žalovanú nesprávne zaviazal, aby vyzval sťažovateľa na podanie návrhu na začatie konania.

V.

20. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd porušil zákon, keď preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, kasačná sťažnosť je teda dôvodná a preto v súlade s ust. § 462 ods. 1 S.s.p zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.