ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, právne zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, 842 13 Bratislava, o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/40/2017 zo dňa 25. júla 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Sťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím č. k. 4122/2016 zo dňa 21.12.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie") zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Liptovský Mikuláš (ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. j. 699/2016-JK/D zo dňa 25.10.2016. Prvostupňový správny orgán sťažovateľovi uložil pokutu vo výške 1.000,00 Eur podľa § 28 ods. 4 písm. g) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej len „zák. č. 152/1995 Z.z.").
2. Z administratívneho spisu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán dňa 21.03.2016 v čase od 08:10 hod. do 16:00 hod. vykonal v prevádzkarni sťažovateľa (BILLA s.r.o., filiálka 308, Plavisko 4992, Ružomberok) kontrolu označovania potravín na úseku lahôdok a nebalených pekárenských výrobkov vzmysle Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243/2015 Z. z. o požiadavkách na označovanie potravín (ďalej len „vyhláška č. 243/2015 Z.z."). Pri kontrole špecifikovaných výrobkov v prvostupňovom rozhodnutí bolo zistené, že chýbalo označenie údajov o obsahu alergénov v blízkosti umiestnenia výrobkov. O výsledku úradnej kontroly potravín prvostupňový správny orgán vyhotovil Záznam o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/JK,TM,KT/31 zo dňa 21.03.2016. Dňa 23.03.2016 prvostupňový správny orgán odovzdal vedúcej predajne - zamestnankyni sťažovateľa fotodokumentáciu, ktorá bola vyhotovená počas úradnej kontroly a Záznam o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/JK,TM,KT/31 zo dňa 21.03.2016. Na základe zistených skutočností úradnou kontrolou inšpektor uložil podľa § 20 ods. 9 zák. č. 152/1995 Z.z. sťažovateľovi opatrenia namieste: „Zabezpečiť označenie výrobkov uvedených v úradnom zázname v časti III. bod 2 v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) Vyhlášky MP a RV SR č. 243/2015 zo 6. októbra 2015 o požiadavkách na označovanie potravín. Termín 04.04.2016, zodpovedný G. L., vedúca predajne."
3. Prvostupňový správny orgán dňa 01.04.2016 v čase od 08:45 hod. do 12:45 hod. vykonal úradnú kontrolu potravín na základe námietok sťažovateľa uplatnených podaním zo dňa 22.03.2016. O kontrole vyhotovil záznam č. LM/2016/JS,JK,JH/34, v ktorom okrem iného uviedol, že na oddelení lahôdok bolo zistené, že označenie alergénov nebolo uvedené v blízkosti predaja na cenovke, ale bolo uvedené v katalógu, ktorý sa nachádzal vo vzdialenosti 4,5 m od šalátov, 4,3 m od miesta predaja syrov a od 0,5 m do 4,1 m od miesta predaja mäsových výrobkov. Tiež konštatoval, že nebalené pekárske výrobky určené na predaj, sú uložené v troch regáloch, pričom katalóg s uvedením údajov výrobcu, druhu výrobku a zloženia je uložený v hornej časti úložného regálu. V strednom regáli sú uložené rožky vo vzdialenosti 2,25 m od katalógu a v ľavom regáli nebalený chlieb vo vzdialenosti 4,5 m od katalógu, pričom zároveň bol zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými v katalógu a údajmi uvedenými na originálnej etikete výrobcu.
4. Prvostupňový správny orgán dňa 20.04.2016 vykonal dodatočnú úradnú kontrolu potravín v čase od 08:30 hod. do 14:00 hod. z dôvodu overenia splnenia opatrenia uloženého namieste pri kontrole vykonanej u sťažovateľa dňa 21.03.2016 v zázname o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/JK,TM,KT/31. Dodatočnou úradnou kontrolou bolo zistené, že sťažovateľ nesplnil opatrenie v termíne do 04.04.2016 v celom rozsahu. Inšpektori prvostupňového správneho orgánu skontrolovali cenovky jednotlivých nebalených výrobkov predávaných na oddelení predaja pekárenských výrobkov a na oddelení predaja lahôdok a etikety na originálnych obaloch, pričom zistili, že u výrobkov, ktoré podľa údajov na originálnej etikete obsahujú alergény, nie je tento údaj uvedený pre spotrebiteľa v blízkosti umiestnenia - na cenovke. Záznam z vykonanej kontroly bol odovzdaný vedúcej predajne G. L..
5. Výsledkom úradných kontrol bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že sťažovateľ svojim konaním porušil povinnosť splniť opatrenie v plnom rozsahu, ktoré bolo na prevádzke BILLA, s.r.o., filiálka 308, Plavisko 4992, Ružomberok uložené na mieste dňa 21.03.2016 v zmysle § 20 ods. 9 zák. č. 152/1995 Z.z. pri výkone úradnej kontroly potravín a to tým, že dňa 20.04.2016 v čase od 08:30 hod. do 14:00 hod. bolo pri dodatočnej úradnej kontrole potravín v prevádzke spoločnosti BILLA, s.r.o. - prevádzka filiálka 308, Plavisko 4992, Ružomberok zistené, že sťažovateľ nesplnil uložené opatrenie: Zabezpečiť označenie výrobkov uvedených v úradnom zázname v časti III. bod 2 v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 243/2015 s termínom 04.04.2016. Inšpektori prvostupňového správneho orgánu pri uvedenej dodatočnej úradnej kontroly porovnávali údaje uvedené na cenovkách umiestnených pri jednotlivých druhoch potravín a údaje uvedené na etiketách originál balení a u troch druhov nebalených pekárenských výrobkov údaje uvedené v katalógu, pričom zistili, že u preverovaných druhoch nebalených potravín na oddelení predaja lahôdok a oddelení predaja nebalených pekárenských výrobkov sťažovateľ nezabezpečil v blízkosti umiestnenia nebalených pekárenských a lahôdkarských výrobkov povinnú informáciu o prítomnosti alergénov v predmetných potravinách v zmysle vyhlášky č. 243/2015, hoci ich jednotlivé výrobky obsahovali. Uvedeným konaním sťažovateľ naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z.. 6. Ďalej bolo zistené, preukázané a zdokumentované, že sťažovateľ v čase od 08:30 hod. do 14:00 hod. umiestňoval dňa 20.04.2016 na trh 18 druhov nebalených potravín, pričom v blízkosti ichpredaja/umiestnenia neboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov. Uvedeným konaním porušil § 3 ods. 3 zák. č. 152/1995 Z. z., článok 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ č. 1169/2011 z 25. októbra 2011) o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Takýmto protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. d) zák. č. 152/1995 Z. z.. Sťažovateľ v čase úradnej kontroly umiestňoval na trh dňa 01.04.2016 v čase od 08:45 hod. do 12:45 hod. v uvedenej prevádzke 10 druhov nebalených potravín klamlivo označených, kedy bol zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými v katalógu a údajmi na originálnej etikete výrobcu, čím porušil § 3 ods. 3 zák. č. 152/1995 Z. z., článok 8 ods. 4 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 a § 3 vyhlášky č. 243/2015 Z.z.. Takýmto protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zák. č. 152/1995 Z.z.. Za uvedené porušenia bola sťažovateľovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1.000,00 Eur podľa § 28 ods. 4 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z.
7. V odôvodnení prvostupňový správny orgán najmä uviedol, že pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo skutočností zistených inšpektormi pri úradnej kontrole potravín zo dňa 21.03.2016 a následne pri výkone dodatočnej úradnej kontroly potravín zo dňa 20.04.2016, pri ktorej bolo zistené nesplnenie opatrenia uloženého dňa 21.03.2016 a to tým, že predmetné nebalené mäsové výrobky, lahôdkarské výrobky a pekárske a pekárenské výrobky neboli v blízkosti predaja označené v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 243/2015 Z.z. Správny orgán pri kontrole správnosti označenia nebalených výrobkov vychádzal zo znenia vyhlášky č. 243/2015 Z.z., kde v § 3 sú uvedené údaje, ktorými musí byť nebalená potravina označená. V § 3 ods. 1 sú uvedené štyri povinné údaje, ktoré musia byť označené v blízkosti umiestnenia predávanej nebalenej potraviny: a) názov, b) údaj podľa osobitného predpisu (článok 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia č. 1169/2011) t. j. obsah alergénov, c) netto hmotnosť, d) dátum minimálnej trvanlivosti alebo dátum spotreby. V § 3 ods. 2 je uvedené: Ostatné povinné údaje podľa osobitného predpisu (článok 9 a 10 Nariadenia č. 1169/2011) musia byť v tesnej blízkosti nebalenej potraviny, ktorej sa týkajú, možno ju uvádzať v katalógu. Z § 3 jednoznačne vyplýva, že štyri povinné údaje (vrátane obsahu alergénov) musia byť uvedené inde ako v katalógu, teda v tomto prípade na cenovke, ktorá je v blízkosti umiestnenia potraviny.
8. V odôvodnení ďalej prvostupňový správny orgán uviedol, že zo zistenia získaných dôkazov v konaní bolo dostatočne preukázané, že sťažovateľ v určenej lehote nesplnil opatrenie uložené podľa § 20 ods. 2 zák. č. 152/1995 Z.z. a takýmto protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zák. č. 152/1995 Z. z., ďalej bolo preukázané a zdokumentované, že sťažovateľ v prevádzke umiestňoval dňa 20.04.2016 na trhu 18 druhov nebalených potravín, pričom v blízkosti predaja - umiestnenia neboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov. Uvedeným konaním žalobca porušil § 3 ods. 3 zák. č. 152/1995 Z.z., článok 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1169/2011 z 25.10.2011 a takýmto protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. d) zák. č. 152/1995 Z.z. Ďalej bolo preukázané, že v čase úradnej kontroly umiestňoval na trh dňa 01.04.2016 v čase od 08:45 hod. do 12:45 hod. 10 druhov nebalených potravín klamlivo označených, kedy bol zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými v katalógu a údajmi na originálnej etikete výrobcu, čím porušil § 3 ods. 3 zákona o potravinách, článok 8 ods. 4 Nariadenia EÚ (č. 1169/2011) a § 3 Vyhlášky č. 243/2015 Z.z.
9. Vo vzťahu k uloženej pokute prvostupňový správny orgán uviedol, že sťažovateľ sa dopustil spáchania iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. d), § 28 ods. 4 písm. g) a § 28 ods. 2 písm. h) zák. č. 152/1995 Z.z., pričom nedostatky v označení výskytu alergénov nebalených potravín boli preukázateľne zistené v čase úradných kontrol potravín dňa 21.03.2016 a dňa 20.04.2016, kedy bolo aj zistené, že sťažovateľ nesplnil uložené opatrenie. Pritom od roku 2013 boli v uvedenej prevádzke zisťované nedostatky, na základe ktorých boli vydané tri rozhodnutia o uložení pokuty v celkovej výške 3.700,00 Eur.
10. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí k odvolacím námietkam sťažovateľa uviedol najmä, že bolo dostatočne preukázané, že sťažovateľ v určenej lehote nesplnil uložené opatrenie s termínom plnenia 04.04.2016. Dodatočnou úradnou kontrolou potravín vykonanou dňa 20.04.2016 v čase od 08:30 hod.do 14:00 hod. v uvedenej prevádzke bolo jednoznačne preukázané, že naďalej umiestňoval na trh nebalené potraviny (nebalené pekárske výrobky a lahôdkarské výrobky) vyšpecifikované v úradnom zázname a vo vyhotovenej fotodokumentácií, pričom v blízkosti ich predaja/umiestnenia neboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov. Takýmto protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z., za čo mu bol orgán úradnej kontroly potravín povinný uložiť pokutu v určenom rozpätí. 11. Ďalej bolo preukázané a zdokumentované, že v čase od 08:30 hod. do 14:00 hod. v uvedenej prevádzke umiestňoval dňa 20.04.2016 na trh 18 druhov nebalených potravín, pričom v blízkosti ich predaja/umiestnenia neboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov. Uvedeným konaním porušil § 3 ods. 3 zák. č. 152/1995 Z.z., článok 9 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25.10.2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom. Takýmto protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. d) zák. č. 152/1995 Z.z., za čo mu bol orgán úradnej kontroly potravín povinný uložiť pokutu v určenom rozpätí.
12. Sťažovateľ v čase úradnej kontroly umiestňoval na trh dňa 01.04.2016 v čase od 08:45 hod. do 12:45 hod. v uvedenej prevádzke aj 10 druhov nebalených potravín klamlivo označených, kedy bol zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými v katalógu a údajmi na originálnej etike výrobcu, čím porušil § 3 ods. 3 zák. č. 152/1995 Z. z., článok 8 ods. 4 Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 a § 3 Vyhlášky č. 243/2015 Z. z.. Takýmto protiprávnym konaním naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zák. č. 152/1995 Z. z. za čo mu bol orgán úradnej kontroly potravín povinný uložiť pokutu v určenom rozpätí.
13. Ďalej uviedol, že v prípade dopustenia sa správneho deliktu kontrolovaným subjektom zákon o potravinách neumožňuje príslušnému správnemu orgánu uvážiť, či osobe zodpovednej za správny delikt pokutu uloží alebo nie, nakoľko zo znenia § 28 ods. 1 až 4 vyplýva, že správny orgán pokutu uložiť musí. V konaní bolo dostatočne preukázané a zdokumentované, že sťažovateľ sa dopustil spáchania iných správnych deliktov podľa § 28 ods. 4 písm. d), § 28 ods. 4 písm. g) a § 28 ods. 2 písm. h) zákona č. 152/1995 Z.z..
14. K trvaniu protiprávneho stavu žalovaný uviedol, že nedostatky v označení výskytu alergénov nebalených potravín boli preukázateľne zistené v čase úradných kontrol potravín dňa 21.03.2016 a dňa 20.04.2016, kedy bolo aj zistené, že sťažovateľ nesplnil uložené opatrenie. Umiestňovanie na trh klamlivo označených nebalených potravín bolo zistené pri kontrole dňa 01.04.2016.
II. Konanie pred správnym súdom
15. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd") a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
16. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že
- kontrola sa uskutočnila bez prítomnosti zástupcu sťažovateľa a bez povolenia a vedomia oprávnenej osoby;
- zo Záznamu o výkone dodatočnej úradnej kontroly potravín (ani zo Záznamu o výkone úradnej kontroly potravín) nie je možné identifikovať priebeh kontroly, čo kontrolór presne vykonával, koľko výrobkov a ktoré výrobky konkrétni inšpektori počas kontroly kontrolovali, ako na seba nadväzovali jednotlivé kroky kontroly, pričom uvedené spôsobuje, že Záznam o výkone dodatočnej úradnej kontroly potravín je nepreskúmateľný;
- sťažovateľ uvádzal všetky zákonom vyžadované informácie v katalógu, ktorý sa nachádzal v blízkosti umiestnenia nebalených potravín;
- vo vyhláške o požiadavkách na označenie potravín, ani v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise nie je uvedená povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvádzať údaje o nebalených potravinách na cenovke, a teda blízkosť produktu nie je špecifikovaná ako cenovka;
- kontrola sa uskutočnila v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v rozpore s článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;
- v prípade úradnej kontroly potravín vykonanej prvostupňovým správnym orgánom dňa 20.04.2016 nebol vydaný príkaz na jej vykonanie sudcom resp. iným nezávislý orgánom, ktorý by zabezpečil nezávislosť takéhoto postupu;
- počas výkonu úradnej kontroly potravín nebola prizvaná žiadna nezávislá tretia osoba (nebol prítomný žiadny zamestnanec sťažovateľa).
17. Krajský súd v Žiline dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že
- v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 02. februára 2016 sp. zn. 4Sžnz 5/2015 Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, ako orgán štátnej správy je oprávnený na vykonávanie úradnej kontroly potravín resp. jej zamestnanci sú oprávnení pri výkone kontroly vstupovať do priestorov, v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi, či sa umiestňujú na trh, a to v prevádzkovom čase, mimo neho a to bez predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Zákon o potravinách a taktiež ani Nariadenie neobsahujú žiadne ustanovenia, v zmysle ktorého by bolo potrebné vopred informovať príslušný kontrolovaný subjekt o plánovanej kontrole resp. neobsahujú požiadavku prítomnosti tretích osôb pri vykonaní kontroly s výnimkou ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 152/1995 Z. z., čo však nie je prípad žalobcu. Uvedené ustanovenie zákona slúži na ochranu pracovníkov vykonávajúcich úradnú kontrolu;
- ak sa vykonanou kontrolou zistia porušenia zák. č. 152/1995 Z.z., kontrolný orgán je oprávnený uložiť kontrolovanému subjektu opatrenia potrebné na odstránenie nežiaduceho stavu tak, aby sa zabránila ohrozeniu a poškodeniu zdravia ľudí;
- je zrejmé, že samotné začatie, priebeh, vykonanie kontroly nemôže byť nezákonným zásahom, keďže oprávnenia v súvislosti s vykonaním kontroly vyplývajú žalovanému priamo zo zákona č. 152/1995 Z.z., rovnako i rozsah a spôsob realizácie kontroly;
- z návrhu sťažovateľa a ani zo záznamu o úradnej kontrole potravín nevyplýva, že by žalovaný vykonal úkony, ktorými by zasiahol do práva na súkromie a obydlia sťažovateľa;
- z obsahu záznamu vyplýva, že neboli kontrolované žiadne listiny, ktoré by mali súkromnoprávny charakter, rovnako nebolo zistené, že by prišlo ku kontrole počítača alebo súkromnej pošty;
- kontrolami bolo preukázané porušenie zák. č. 152/1995 Z.z. v § 28 ods. 2 písm. h) a § 28 ods. 4 d) a g);
- tým, že sťažovateľ nesplnil v určenej lehote uložené opatrenia, a tým ani nedodržal záväzné pokyny orgánov vytýkané mu v kontrole uskutočnenej dňa 21.03.2016, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z.;
- právna úprava týkajúca sa vykonávania kontroly neobsahuje ustanovenia, na základe ktorých by sa kontrola musela vykonávať s vedomím alebo povolením oprávnenej osoby, práve naopak, v zmysle článku 3 ods. 2 Nariadenie (ES) č. 882/2004 sa úradné kontroly budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné;
- úradná kontrola sa nemusí vykonávať za prítomnosti zástupcu sťažovateľa, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva;
- v preskúmavanom rozhodnutí sa na strane 28 uvádza, že vzdialenosť medzi niektorými pekárenskými výrobkami od katalógu bola až 4,5 metra, čo nekorešponduje s právnou úpravou, ktorá je zameraná hlavne na ochranu zdravia spotrebiteľa, kedy tento musí mať údaje o potravinách bezprostredne k dispozícií;
- úradnou kontrolou boli zistené aj nezrovnalosti niektorých údajov potravín uvedených v katalógu potravín a na originále etikete výrobcu;
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu
18. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
19. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že
- úradná kontrola potravín vykonaná dňa 21.03.2016 ako aj dodatočná úradná kontrola vykonaná dňa 20.04.2016 sa uskutočnili bez prítomnosti zástupcu sťažovateľa, ktorý by bol oprávnený konať v jeho mene, či už z titulu členstva v štatutárnom orgáne alebo z titulu udelenia plnomocenstva;
- inšpektori vstúpili do prevádzky bez povolenia, ako aj bez vedomia osoby oprávnenej konať v mene sťažovateľa a začali s výkonom kontroly;
- inšpektori vykonali úradnú kontrolu potravín bez toho, aby ich sprevádzal akýkoľvek poverený zamestnanec sťažovateľa;
- sťažovateľ nepožadoval, aby mu bol výkon kontroly nahlásený vopred, ale aby mu inšpektori, ktorí vykonávali kontrolu nahlásili výkon kontroly v čase začatia;
- zamestnanci orgánov kontroly sa majú preukázať preukazom pri výkone kontroly, t.j. nie po jej vykonaní, kedy už sformulované právne závery a zistenia len odprezentujú kontrolovanému subjektu, pričom takýmto výkonom kontroly sa samotný kontrolovaný subjekt nemôže výkonu úradnej kontroly vôbec zúčastniť, čo predpokladá aj ust. § 20 ods. 8 zák. č. 152/1995 Z.z.;
- krajský sud neodôvodnil, ako dospel k záveru, že orgán kontroly postupoval v súlade so zák. č. 152/1995 Z.z., pretože v rozsudku sa nenachádzajú žiadne úvahy súdu o chronologickom priebehu kontroly, prečo podľa súdu je v súlade so zák. č. 152/1995 Z.z. taký postup, v rámci ktorého sa inšpektori pri kontrole nepredstavia, neoznámia výkon úradnej kontroly a nepredložia oprávnenie na výkon kontroly;
- krajský súd si nesprávne vyložil ustanovenia Nariadenia ES č. 882/2004 Z.z. o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti, keď ho vykladal tým spôsobom, že úradné kontroly sa môžu vykonávať celkom bez vedomia kontrolovaného subjektu, čo je neprípustný výklad a je to výklad nad rámec daného ustanovenia;
- krajský súd neobjasnil, ako dospel k právnemu názoru, že kontrola bola vykonaná v súlade s danými právnymi ustanoveniami a preto bol rozsudok v tejto časti nepreskúmateľný a arbitrárny a takýmto postupom súdu boli zrušené práva sťažovateľa na spravodlivý proces;
- namiesto zápisnice bol vyhotovený Záznam o výkone úradnej kontroly potravín zo dňa 21.3.2016 a Záznam o výkone dodatočnej úradnej kontroly potravín zo dňa 20.04.2016 pričom ich nemožno z obsahového hľadiska považovať za zápisnicu v zmysle ust. § 22 Správneho poriadku, nakoľko nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti;
- záznamy nezachytávajú celý priebeh kontroly takým spôsobom, aby to bolo možné v neskoršom štádiu správneho konania podrobne rekonštruovať a náležite kontrolovať;
- nebolo zrejmé čo inšpektori kontrolovali a ako kontrola prebiehala;
- k nepreskúmateľnosti záznamov z úradných kontrol sa krajský súd žiadnym spôsobom nevyjadril;
- ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti (svojvoľnosti);
- krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nedošlo k nezákonnému postupu zo strany žalovaného pri výkone úradnej kontroly potravín a nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie;
- vykonanými kontrolami bolo porušené právo žalobcu na ochranu súkromia, a tým aj právo sťažovateľa vyplývajúce z čl. 8 Dohovoru a na základe uvedeného je kontrola za nezákonná, v dôsledku čoho jej výsledok (t. j. záznamy) nemal byť v danom prípade použitý ako dôkaz;
- došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii a to z dôvodu, že žalovaný v rozpore so zák. č. 152/1995 Z.z. uložil sťažovateľovi pokutu za porušenie ust. § 28 ods. 4 písm. g/ bez toho, aby vôbec došlo k porušeniu predmetných povinností. Vzhľadom na to, že všetky nebalené výrobky určené na predaj konečnému spotrebiteľovi boli riadne v blízkosti ich umiestnenia označené údajom o prítomnosti alergénov, a to už pri výkone úradnej kontroly potravín dňa 21.03.2016, ako aj pri výkone dodatočnej úradnej kontroly dňa 20.04.2016 neboli naplnené podmienky na uloženie sankcie v zmysle ust, § 28 ods. 4 písm. g), z dôvodu že nedošlo k porušeniu povinností, za ktorú bola uložená pokuta, a preto nemohol byť sťažovateľ sankcionovaný ani za nesplnenie opatrení, ktoré mu boli nariadené za účelom odstránenia údajných porušení, pretože porušeniu zo strany sťažovateľa nedošlo;
- sťažovateľ nenaplnil znaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zák. č.152/1995 Z.z. pretože na trh neumiestňoval žiadne potraviny, ktoré by boli klamlivo označené;
- vo vzťahu k správnemu deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. d) zák. č. 152/1995 Z.z. absentuje protiprávne konanie, nakoľko sťažovateľ naplnil podmienku zákona tým, že informácie o alergénoch uvádzal v katalógu, ktorý sa nachádzal v blízkosti kontrolovaných výrobkov;
- v čase výkonu úradnej kontroly potravín nebolo žiadnym spôsobom legislatívne zadefinované, ako je potrebné vykladať pojem „v blízkosti" potraviny a v „tesnej blízkosti" potraviny, pričom krajský súd sa týmito argumentami vôbec nevysporiadal, čo mohlo mať za následok nesprávne právne posúdenie;
- vo vyhláške o požiadavkách na označovanie potravín, ani v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise nie je uvedená povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvádzať údaje o nebalených potravinách na cenovke, a teda blízkosť produktu nie je špecifikovaná ako cenovka;
- krajský súd sa nezaoberal tým, že Záznam o výkone úradnej kontroly potravín mal obsahovať fotodokumentáciu, ktorá bola vyhotovená inšpektormi počas úradnej kontroly potravín;
20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti podrobne zrekapituloval priebeh administratívneho konania a konania na krajskom súde a zopakoval dôvody preskúmavaného rozhodnutia. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.
21. Podľa žalovaného úradné kontroly potravín sa vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. V prejednávanom prípade sa inšpektori pred začatím oboch kontrol preukázali služobnými preukazmi, na ktorých sú jasne a zreteľne uvedené ich identifikačné údaje a oprávnenia a ústne oznámili prítomnému vedúcemu prevádzkarne a zástupcovi vedúceho prevádzkarne účel kontroly.
22. Fotodokumentácia bola sťažovateľovi doručená na CD nosiči spolu s upovedomením o začatí správneho konania, účastník mal teda možnosť sa oboznámiť s vyhotovenými dôkazovými materiálmi.
23. K námietke o porušení práva žalobcu na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia žalovaný poukázal na judikatúru Krajského súdu v Prešove č.k. 6S/26/2017 zo dňa 08.02.2018, Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/16/2015-118 zo dňa 29.09.2015 a judikatúru Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžnz/5/2015- 136 zo dňa 02.02.2016.
24. Žalovaný trval na tom, že kontrolou bolo dostatočne zdokumentované, že sťažovateľ v čase úradnej kontroly dňa 01.04.2016 umiestňoval na trh 10 druhov nebalených potravín klamlivo označených- bol zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými v katalógu a údajmi na originálnej etikete výrobcu.
25. Sťažovateľ podal repliku k vyjadreniu žalovaného, v ktorej najmä uviedol, že nedošlo k oznámeniu začiatku úradnej kontroly potravín kontrolovanému subjektu. Sťažovateľ má právo byť o začiatku úradnej kontroly potravín upovedomený a zároveň je povinnosťou žalovaného preukázať, že si túto povinnosť splnil. Zároveň v replike poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.06.2018 sp. zn. 2S/304/2017, 2S/200/2017 a 2S/46/2017 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.06.2015, sp. zn. 5Sžnz/1/2015. Sťažovateľovi bolo uvedeným postupom odopreté právo byť osobne prítomný pri výkone úradnej kontrole potravín, oboznámiť sa s kontrolovanými zisteniami, adekvátne a bezprostredne počas výkonu kontroly na kontrolné zistenia reagovať a účinne brániť svoje práva. Sťažovateľ nebol na začiatku ani v závere úradnej kontroly potravín poučený o právach a povinnostiach kontrolovaného subjektu, nebol poučený o práve využiť inštitút správneho súdnictva podľa Správneho súdneho poriadku.
26. Ďalej uviedol, že podpis zamestnanca na Zázname o úradnej kontrole potravín nemožno stotožňovať s verifikáciou správnosti jeho obsahu. Zamestnanec kontrolovaného subjektu svojím podpisom potvrdil len prevzatie záznamu. Zamestnanec nekontroloval obsahovú stánku záznamu.
27. Sťažovateľ namietal, že úradnou kontrolou potravín bol kontrolovaný jeho majetok súkromnoprávneho charakteru, pretože všetky hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch filiálky sú súkromným majetkom sťažovateľa, nakoľko nejde o majetok štátu alebo žiadnej inej entity, ktorá by mala verejnoprávny charakter.
28. Sťažovateľ zotrval na právnom názore, že nakoľko v čase výkonu úradnej kontroly potravín neexistoval právny predpis, ktorý by mu ukladal umiestňovať údaje o obsahu alergénov priamo na cenovke potraviny, nemohla byť sťažovateľovi za nesplnenie opatrenia, ktoré mu nariaďovalo umiestňovanie tejto informácie na cenovke potraviny, uložená ani sankcia.
IV. Právne závery kasačného súdu
29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť.
30. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júna 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
31. K námietke sťažovateľa, že sa úradná kontrola potravín vykonaná dňa 21.03.2016 ako aj dodatočná úradná kontrola vykonaná dňa 20.04.2016 uskutočnili bez prítomnosti zástupcu sťažovateľa a bez povolenia a vedomia oprávnenej osoby, čo mal za následok neprípustnosť a nezákonnosť kasačný súd uvádza, že osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Podľa týchto pravidiel sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho oznámenia prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku s výnimkou výkonu auditov. Pred začatím výkonu úradnej kontroly potravín sa inšpektori preukazujú služobným preukazom alebo poverovacím dokladom a ústne oznamujú prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku alebo jeho pracovníkovi účel kontroly, ktorý následne aj písomne uvedú do úradného záznamu. V predmetnom prípade, zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 21.03.2016 a zo dňa 20.04.2016 vyplýva, že úradnú kontrolu vykonali zamestnanci (inšpektori) prvostupňového správneho orgánu, pričom v zázname sú uvedené ich mená, čísla služobných preukazov a číslo poverenia.
32. Neexistuje žiadny právny predpis, ktorý by inšpektorom ukladal povinnosť vyhotovovať pred začatím kontroly osobitný záznam o oboznámení prevádzkovateľa s účelom kontroly. Úradný záznam je vyhotovený po skončení fyzickej kontroly priestorov, potravín, dokumentácie a zachytáva priebeh kontroly od začiatku do jej ukončenia. Nevyhotovujú sa priebežné záznamy o jednotlivých krokoch a zisteniach, pričom ak má zodpovedný zamestnanec akékoľvek výhrady k postupu inšpektorov, má možnosť v zázname tieto námietky popísať.
33. Kasačný súd sa bez ďalšieho dôkazu nemohol prikloniť k argumentácii sťažovateľa len na základe špekulácií o možnom vykonaní kontroly bez predloženia služobného preukazu, resp. bez vedomia zodpovedných zamestnancov.
34. Napokon zo záznamu o úradnej kontrole potravín zo dňa 21.03.2016 vyplýva, že inšpektorom bola na požiadanie predložená dokladová dokumentácia potrebná k výkonu kontroly a to najmä doklady o pôvode potravín, zdravotná a odborná spôsobilosť pracovníkov prevádzkarne, evidencia monitorovaniateplotných režimov pri predaji a skladovaní potravín, a podobne (časť III. záznamu). Vykonanie kontroly si vyžaduje určitú mieru spolupráce, najmä pokiaľ ide o poskytnutie relevantnej dokumentácie, ku ktorej by inak inšpektori nepochybne nemali prístup.
35. Záznam o úradnej kontrole potravín zo dňa 21.03.2016 bol prerokovaný s vedúcou predajne p. G. L., ktorá k priebehu ani výsledku kontroly nevzniesla žiadne námietky a tento záznam podpísala. Pri dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 20.04.2016 bol záznam takisto prerokovaný s vedúcou predajne p. G. L., ktorá záznam taktiež podpísala. V obidvoch záznamoch podala vyjadrenie (cit.): „O výsledku kontroly budem informovať nadriadených." Za takejto situácie je zrejmé, že zamestnanci sťažovateľa museli poskytnúť inšpektorom súčinnosť (napríklad predložením potrebnej dokumentácie), a teda logicky museli mať vedomosť o prítomnosti inšpektorov na predajni a výkone úradnej kontroly, neznámym osobám by zamestnanci sťažovateľa neumožnili vykonať kontrolu, pohybovať sa po prevádzke a neposkytli by požadovanú dokumentáciu k úradnej kontrole. Sťažovateľ bol oboznámený s účelom kontroly prostredníctvom zodpovedných zamestnancov, ktorí boli v tom čase zodpovední za chod prevádzkarne, a boli spôsobilí vyjadriť sa k tomu, či priebeh úradnej kontroly zodpovedá obsahu záznamu.
36. V žiadnom právnom predpise nie je určená povinnosť, aby úradné kontroly potravín boli vykonávané za účasti osoby oprávnenej konať v mene kontrolovaného subjektu. Realizácia takejto požiadavky by mohla viesť k zmareniu úradnej kontroly. Preto sa úradné kontroly vykonávajú bez predchádzajúceho ohlásenia, aby sa nezmaril ich účel.
Podľa § 20 ods. 9 a 10 zák. č. 152/1995 Z.z. zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú oprávnení na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín ukladať na mieste opatrenia podľa odseku 12,, § 19 ods. 2 a opatrenia podľa osobitných predpisov. Opatrenie podľa odseku 9 oznámi zamestnanec orgánu úradnej kontroly potravín ústne príslušnému zodpovednému zamestnancovi prevádzkovateľa a bezodkladne o ňom vyhotoví záznam o úradnej kontrole potravín.
37. Ďalej kasačný súd k námietke nezákonnosti dôkazov, a to z dôvodu priebehu úradných kontrol, ktoré mali byť zdokumentované nie vo forme úradného záznamu ale vo forme zápisnice s náležitosťami § 22 Správneho poriadku uviedol, že úradná kontrola potravín sa nevykonáva v zmysle Správneho poriadku. V prípade úradných kontrol potravín sa postupuje podľa Nariadenia (ES) č. 882/2004, na ktoré odkazuje zák. č. 152/1995 Z.z.. Kontrola potravín je presne definovaný proces, ktorého účelom je zistiť/preveriť plnenie zákonom stanovených povinnosti zo strany kontrolovaných subjektov, s ktorým je logicky spojené aj jeho zachytenie predpísanou formou a náležité oboznámenie tohto obsahu zodpovednej osobe subjektu, ktorý má právo namietať, či vysvetleniami a informáciami dopĺňať jeho obsah. Práve od relevantnosti týchto zistení sa odvíja i následný procesný postup, ktorý môže/ale nemusí viesť v administratívnom konaní k sankčnému postihu kontrolovaného subjektu v prípade, že toto konanie napĺňa znaky skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 28 zák. č. 152/1995 Z.z. Samotný výkon kontroly tak predstavuje kontrolný proces v rámci ktorého sa obstarávajú podklady, resp. zisťuje skutkový stav kontrolórmi, ktorý sa následne v správnom konaní vyhodnocuje a v závislosti od závažnosti zistení porušení zákona sprítomňuje v rozhodnutí o uložení sankcie. Je potrebné uviesť, že výstupom z kontroly je záznam a nie vydanie rozhodnutia, keďže toto prináleží iba príslušnému orgánu verejnej správy a preto ani podľa názoru kasačného súdu záznam z úradnej kontroly potravín nemusí mať formu zápisnice tak ako upravuje § 22 správneho poriadku. Je potrebné poznamenať i to, že postup príslušných kontrolórov je v rámci procesu výkonu kontroly jasne definovaný v ust. § 20 zák. č. 152/1995 Z.z.
38. Námietka nesprávneho postupu prvostupňového správneho orgánu spočívajúceho vo vyhotovení záznamu z kontroly namiesto zápisnice je v posudzovanom prípade len otázkou formy právneho úkonu, ktorá bezprostredne nemusí vplývať na jeho obsah. Podľa čl. 9 Nariadenia (ES) č. 882/2004 príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách,ktoré vykonal. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušná prevádzkovateľ uskutočniť. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov.
39. Z pohľadu kasačného súdu je z vypracovaného záznamu zrejmé za akým účelom a za použitia akých metód bola kontrola vykonaná, niet pochýb o tom, aké nedostatky boli kontrolou zistené a ako sa s nimi kontrolóri vysporiadali a najmä aké opatrenia boli kontrolovanému subjektu (sťažovateľovi) uložené. Spôsob, akým sa nedostatok formy mal negatívne prejaviť v postavení sťažovateľa, v kasačnej sťažnosti uvedený nie je, z čoho je možné vyvodzovať neopodstatnenosť predmetného sťažnostného bodu.
40. Sťažovateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces a práva na ochranu súkromia. Je nepochybné, že v zmysle právnej úpravy, účinnej pre prejednávanú právnu vec, nebol potrebný súhlas súdu pre vykonanie kontroly. „V prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup orgánov verejnej moci do prevádzky podnikateľských subjektov, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto. Konajúci súd je v takom prípade povinný skúmať, či zásah do práva na ochranu súkromia podnikateľských subjektov, spočívajúci vo vykonaní kontroly (šetrenia) v ich prevádzke orgánmi verejnej moci, bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti v záujme ochrany kvalifikovaného záujmu." (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 792/2016 z 9. mája 2017).
41. Na prvom mieste kasačný súd pripomína, že zásah je v súlade s právom, pokiaľ má svoj základ vo vnútroštátnom práve. V prejednávanej veci bola táto podmienka splnená, nakoľko dotknutá úradná kontrola má svoj právny základ v ustanoveniach §§ 18 a nasl. zákona č. 152/1995 Z.z., ktoré upravujú úlohy orgánov úradnej kontroly potravín a organizáciu úradnej kontroly potravín. Úradná kontrola bola vykonaná (ako to napokon vyplýva aj zo záznamu zo dňa 21.03.2016) za účelom i./ overenia plnenia požiadaviek ustanovených zákonom č. 152/1995 Z.z. a osobitnými predpismi, ktoré boli vydané na vykonávanie tohto zákona, ii./ kontroly potravín živočíšneho, rastlinného a zmiešaného pôvodu, vrátane „lahôdkárskych" výrobkov, ktoré sa tradične predávajú a konzumujú v období Veľkej noci a iii./ kontroly povinných údajov pri označovaní čerstvého, chladeného a mrazeného mäsa z hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz. Vykonaná kontrola tak nepochybne sledovala ochranu zdravia (ako jeden z legitímnych cieľov podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru).
42. K nevyhnutnosti zásahu kasačný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 792/2016-62 z 9. mája 2017 bod 15.4, v zmysle ktorého „ústavný súd zastáva názor, že len výnimočne možno tvrdiť, že úradná kontrola zameraná na dodržiavanie podmienok stanovených v zákone o potravinách nie je nevyhnutná, keďže nedodržiavaním ustanovení zákona o potravinách môže dôjsť k priamemu ohrozeniu či poškodeniu ľudského zdravia a života. To, či podnikateľ dodržiava ustanovenia zákona o potravinách, nie je možné zistiť dôsledne inak ako fyzickou kontrolou potravín na mieste. Cieľom kontrol je predchádzať ohrozeniu či poškodeniu života a zdravia. Právny poriadok neobsahuje takú právnu normu, ktorá by RVPS ukladala povinnosť pred začatím tohto druhu kontroly žiadať súd o vydanie súhlasu s kontrolou alebo vydanie povolenia na vstup do prevádzkarne predajne s potravinami na účely vykonania kontroly. ? V tomto prípade vnútroštátne právo oprávňuje orgány kontroly vykonať vstup do prevádzky, ako aj kontrolu bez súdneho príkazu." V súlade s právnymi názormi Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné konštatovať, že prvostupňový správny orgán vyhotovil z kontroly záznam o úradnej kontrole potravín, s ktorým sa sťažovateľ preukázateľne oboznámil. Zároveň mal možnosť brániť sa výsledkom vykonanej kontroly jednak na mieste (zachytením vyjadrenia v zázname o úradnej kontrole) ako aj podaním námietok (čo napokon aj využil).
43. Možno tak konštatovať, že prvostupňový správny orgán pri výkone kontroly postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zák. č. 152/1995 Z.z., ako aj Nariadenia (ES) č. 882/2004. Kontrola bola vykonaná v súlade s príslušnými právnymi normami, sledovala legitímny cieľ a taktiež jej vykonanie bolonevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie dôslednej ochrany života a zdravia ľudí. Podľa kasačného súdu pri kontrole neboli porušené, ani dotknuté žiadne práva sťažovateľa na ochranu súkromia a ochranu práva na spravodlivý proces. Inšpektori pri výkone kontroly svojimi aktivitami nijako nezasahovali do súkromnej sféry sťažovateľa, ale vykonávali kontrolu v prevádzkových častiach objektu prevádzky. Orgán kontroly postupoval zákonným spôsobom v rozsahu svojej pôsobnosti, kontrolné činnosti, ktoré vykonával s cieľom zistiť či právnická osoba dodržala predpisy potravinového práva.
44. K námietke o nesprávnej právnej kvalifikácii kasačný súd uvádza, že pri úradnej kontrole potravín dňa 21.03.2016 bolo zistené umiestňovanie v zázname uvedených výrobkov na trh v rozpore s § 3 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 243/2015 Z.z. Pri úradnej kontrole bol zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými v katalógu a údajmi uvedenými na etikete výrobcu. Pri dodatočnej kontrole 20.04.2016 bolo zistené, že uložené opatrenie nebolo splnené. Na základe týchto zistení bola sťažovateľovi uložená pokuta vo výške 1 000 € podľa § 28 ods. 4 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z. za to, že i./ nesplnil uložené opatrenie: Zabezpečiť označenie výrobkov uvedených v úradnom zázname v časti III. bod 2 v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 243/2015 s termínom 04.04.2016, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. g) zák. č. 152/1995 Z.z.; ii./ v čase od 08:30 hod. do 14:00 hod. umiestňoval dňa 20.04.2016 na trh 18 druhov nebalených potravín, pričom v blízkosti ich predaja/umiestnenia neboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov, čím naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. d) zák. č. 152/1995 Z. z.. a iii./ v čase úradnej kontroly umiestňoval na trh dňa 01.04.2016 v čase od 08:45 hod. do 12:45 hod. v uvedenej prevádzke 10 druhov nebalených potravín klamlivo označených, kedy bol zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými v katalógu a údajmi na originálnej etikete výrobcu, čím naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zák. č. 152/1995 Z.z.. Podľa § 3 vyhlášky 243/2015 Z.z. potravina, ktorá je určená na predaj konečnému spotrebiteľovi alebo zariadeniu spoločného stravovania bez balenia, alebo ak je potravina zabalená v priestoroch predaja na žiadosť spotrebiteľa alebo je balená na priamy predaj (ďalej len "nebalená potravina"), musí byť označená v blízkosti jej umiestnenia najmenej týmito údajmi: a) názvom potraviny, b) údajom podľa osobitného predpisu, ktorý sa uvádza za slovom "Obsahuje:", c) netto množstvom podľa osobitného predpisu, d) dátumom minimálnej trvanlivosti alebo dátumom spotreby. Ostatné povinné údaje o potravine podľa osobitného predpisu musia byť v tesnej blízkosti nebalenej potraviny, ktorej sa týkajú; možno ich uvádzať v katalógu.
45. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na Záznam o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/JK,TM,KT/31 zo dňa 21.03.2016 (časť III), kde je uvedené, že u tam uvedených výrobkov neboli v blízkosti ich umiestnenia údaje o prítomnosti alergénov. V zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. LM/2016/JK,TM,KT/31/DÚKP/JK,TM zo dňa 20.04.2016 sú konštatované obdobné zistenia, t. j. neuvedenie údajov o prítomnosti alergénov v blízkosti predaja, pričom inšpektori poukazovali na cenovky k dotknutým výrobkom.
46. Zo záznamu o úradnej kontrole potravín č. LM/2016/JS,JK,JH/34 zo dňa 01.04.2016 vyplýva, že inšpektori sa v súvislosti s uvádzaním údajov o prítomnosti alergénov vo výrobkoch zamerali na kritérium blízkosti, resp. prepojenosť údajov s výrobkami, pričom osobitne merali vzdialenosti katalógov s týmito informáciami od dotknutých výrobkov.
47. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že pre splnenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 vyhlášky č. 243/2015 Z.z. nepostačuje uvedenie vymedzených údajov iba formou popísanou v § 3 ods. 2 tejto vyhlášky. Tieto údaje (vrátane alergénov) musia byť uvedené v blízkosti umiestnenia potraviny (na cenovke, ktorá jednoznačne identifikuje potravinu), pričom okrem konkrétneho slovného vymenovania prítomných alergénov je akceptovateľnou možnosťou ak obchodník za slovo "Obsahuje:" uvedie čísla (v poradí podľa Prílohy II Nariadenia (EÚ) č.1169/2011) a vysvetlenie k jednotlivým číslam je zoznam alergénov umiestnený na dobre viditeľnom mieste v tesnej blízkosti tejto potraviny. Ďalej je akceptovateľné, ak nie sú alergény uvedené priamo na cenovke výrobku, ale musí byť dodržaná previazanosť medzi uvedenými alergénmi a výrobkami, ktoré ich obsahujú. V každom prípade musí mať konečný spotrebiteľ informácie o obsahu alergénov v nebalených potravinách k dispozícii rýchlo ajednoducho, bez toho, aby pred výberom a kúpou takejto nebalenej potraviny žiadal obsluhu daného predajného úseku o informácie o obsahu alergénov, resp. ich pracne vyhľadával v katalógoch. Vzhľadom na to, že konečný spotrebiteľ mal v tomto prípade tieto informácie prístupné iba v katalógoch, nemohol sa ľahko dostať k informáciám o obsahu alergénov v predávaných nebalených výrobkoch.
48. Tak z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ale i rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že splnenie vyššie popísanej oznamovacej/informačnej povinnosti neviazali (tak ako to naznačoval sťažovateľ) na cenovku predávaných produktov, resp. nevylučovali jej uvedenie prípadne v katalógu, ale spájali a vyhodnocovali ju s ohľadom na kritérium blízkosti, resp. prepojenosť s produktmi obsahujúcimi alergény, keďže je zrejmé, že účelom zavedenia tejto povinnosti bolo informovať spotrebiteľov o potenciálnych rizikách plynúcich z prítomnosti alergénov v produktoch už pri ich výbere. Zo samotného rozhodnutia žalovaného je zjavné, že pokiaľ poukazoval na potrebu uvádzať tieto údaje na cenovke, jednalo sa o správnym orgánom ponúkaný výklad vyhlášky, pričom navyše poskytol aj iné príklady uvedenia údajov o alergénoch, ktoré sú z jeho pohľadu akceptovateľné.
49. Vo vzťahu k sťažnostnému bodu, týkajúcemu sa nenaplnenia znakov skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. h) zák. č. 152/1995 Z.z. pretože sťažovateľ na trh neumiestňoval žiadne potraviny, ktoré by boli klamlivo označené a takéto porušenie nekonštatoval ani žalovaný kasačný súd uvádza, že úradnou kontrolou zo dňa 01.04.2016 bolo zistený nesúlad medzi údajmi uvedenými v katalógu a údajmi na originálnej etikete výrobcu. Žalovaný pritom konštatoval, že sťažovateľ takto pozmenil a uviedol nepravdivé údaje u 10 druhov (v rozhodnutiach správnych orgánov konkretizovaných) nebalených potravín.
50. K sťažnostnému bodu o porušení procesných postupov pri získavaní dôkazov -fotodokumentácie počas úradnej kontroly kasačný súd uvádza, že inšpektori mali v zmysle § 20 ods. 8 písm. b) zák. č. 152/1995 Z.z. právo a nie povinnosť vyhotoviť fotodokumentáciu a samostatne rozhodujú o jej obsahu. Fotodokumentácia ( na CD nosiči) z úradnej kontroly zo dňa 21.03.2016 bola sťažovateľovi odovzdaná dňa 23.03.2016 a fotodokumentácia zo všetkých vykonaných kontrol mu bola doručená spolu s upovedomením o začatí správneho konania dňa 29.04.2016. Sťažovateľ mal teda možnosť sa s vyhotovenými dôkazným materiálmi oboznámiť a prípadne namietať jej nesúlad so skutkovým stavom zachyteným v písomnej podobe, čo však neurobil. Sťažovateľom vyjadrené pochybnosti o zásahoch do fotodokumentácie, dôvodu jej nezviazania so záznamom o úradnej kontrole, neboli podložené, pričom ani bližšie nekonkretizoval, do ktorej časti malo byť zo strany správnych orgánov zasahované.
51. Kasačný súd vo vzťahu k namietanej nepresvedčivosti a nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku uvádza, že z jeho záverov je nepochybne zrejmé, z akých dôvodov dospel k záveru o potrebe zamietnuť správnu žalobu. V tejto súvislosti považoval kasačný súd za potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 115/03, z 3. júla 2003 v zmysle ktorého: "Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."
52. Konštatovanie, že žalovaný odmietol odvolanie sťažovateľa možno bez akýchkoľvek pochybností označiť ako pisársku chybu, ktorá nemala za následok nezrozumiteľnosť rozsudku, ani ňou podľa kasačného súdu nemožno úspešne namietať nedostatočnú precíznosť súdu. Rovnako nemožno považovať za pochybenie ak súd neodôvodní svoje rozhodnutie tak, aby zachádzal do všetkých detailov sporu, prípadne ak svoje rozhodnutie neodôvodní podľa predstáv účastníka konania.
53. Ostatné sťažnostné body považoval kasačný súd za nedôvodné.
V.
54. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu žalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.
55. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný nárok na náhradu trov tohto konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.