ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): P. T. - SCARPI stavebno montážna firma, Cottbuská 10, Košice, právne zastúpený: JUDr. Jozef Göbl, advokát, Jantárova 30, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o správnej žalobe vo veciach správneho trestania, o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/90/2017 zo dňa 12.apríla 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Sťažovateľovi nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím OPS/BEZ/2017/3873 O-314/2017 zo dňa 08.06.2017 (ďalej len "preskúmavané rozhodnutie") zamietol odvolanie sťažovateľa a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 30/17/O zo dňa 20.03.2017 (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie"), ktorým bola sťažovateľovi uložená pokuta v sume 2000 eur za to, že dňa 01.12.2016 o 14:45 h využíval závislú prácu p. M. P., ktorý vykonával pomocné práce pri montáži sadrokartónu v objekte kaviarne Café 41, OC Aupark, a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu.
2. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia a administratívneho spisu vyplynulo, že dňa 01.12.2016 bolau sťažovateľa na pracovisku: rekonštrukcia objektu kaviareň Café 41, OC Aupark, Námestie osloboditeľov 1, 040 01 Košice a dňa 12.01.2017 na inšpektoráte práce vykonaná inšpekcia práce, pri ktorej bol zistený nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k zamestnancovi p. M. P.. Predmetný nedostatok bol zdokumentovaný v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-6-3-1.2/P-A28-17 zo dňa 12.01.2017 (ďalej „protokol"). Sťažovateľ vo vyjadrení k protokolu uviedol, že p P. nedal žiadne pokyny k výkonu práce, keďže mal nastúpiť do práce až dňa 02.12.2016. Uvedenú situáciu neočakával, pričom jeho účtovníčka bola t. č. pred pôrodom a p. P.Š. ani nemohla prihlásiť do registra Sociálnej poisťovne.
3. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažovateľ zopakoval tvrdenia, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k protokolu a doplnil, že inšpektorát práce sa nevysporiadal so všetkými jeho námietkami a argumentáciami, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným.
4. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 01.12.2016 o 14:45 h u sťažovateľa na pracovisku: rekonštrukcia objektu kaviareň Café 41, OC Aupark, Námestie osloboditeľov 1, 040 01 Košice, kde závislú prácu vykonával p. P.K., ktorý vykonával pomocné práce pri montáži sadrokartónu. Vyššie uvedený záver vyplýva zo zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných dňa 01.12.2016 s menovaným (z ktorej vyplynulo, že prácu vykonáva odo dňa 01.12.2016 od 11:00 h, vykonáva pomocné práce pri montáži sadrokartónu, na práci sa dohodol so sťažovateľom, ktorý ho poslal vykonávať prácu spolu s p. V. a nemá so sťažovateľom uzatvorený žiadny pracovnoprávny ani obchodnoprávny vzťah), zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 01.12.2016 s V. V. (prácu vykonáva na základe živnostenského oprávnenia a spolu s ním vykonáva prácu aj p. R.K. P. W.. P.) a protokolu.
5. K námietke účastníka konania, že menovanému nedal žiadne pokyny k výkonu práce, keďže mal nastúpiť do práce až dňa 02.12.2016 žalovaný uviedol, že túto považuje za účelovú, poukázal na obsah vyššie uvedených zápisníc a dodal, že je povinnosťou zamestnávateľa, aby zabezpečil pracovisko tak, aby sa na ňom nenachádzali nepovolané osoby.
6. K návrhu na vypočutie účtovníčky sťažovateľa a vykonanie konfrontácie sťažovateľa s p. P. uviedol, že porušenie zákona zo strany sťažovateľa je dostatočne preukázané a z tohto dôvodu nie je nariadenie ústneho pojednávania potrebné.
7. Odstránenie nedostatkov po výkone inšpekcie práce žalovaný nepovažoval za relevantné s poukazom na objektívnu zodpovednosť za správne delikty, v zmysle ktorej je zamestnávateľ zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené, alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Je nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo iných subjektov, ako zamestnávateľa.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal sťažovateľ v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") a navrhol toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie.
9. V podanej správnej žalobe najmä uviedol, že
- p. P.L. nastúpil do práce o deň skôr, ako to bolo pôvodne dohodnuté;
- sťažovateľ sa dňa 01.12.2016 s p. P. nestretol a nedal mu pokyny na výkon práce;
- nedostatok bol sťažovateľom odstránený;
- sťažovateľ mal s p. P. riadne uzatvorený pracovnoprávny vzťah a boli za neho riadne uhradené všetkyodvody;
- u sťažovateľa absentuje vôľová zložka obchádzať zákon;
- žalovaný sa nevysporiadal so všetkými námietkami a argumentáciou, čím sa jeho rozhodnutie stalo nepreskúmateľným;
10. Krajský súd v Košiciach dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu, že
- v prípade sťažovateľa bola naplnená skutková podstata správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, keďže dňa 01.12.2016 o 14:45 hod. využíval závislú prácu p. P.J., ktorý vykonával pomocné práce pri montáži sadrokartónu v objekte kaviarne Café 41, OC Aupark a sťažovateľ s ním nemal založený pracovnoprávny vzťah;
- zistené skutočnosti sú podložené protokolom a obsahom zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanými dňa 01.12.2016 s p. P. a p. V.;
- je iracionálne, aby p. P. bez toho, aby ho sťažovateľ poslal za p. V., nastúpil pracovať o deň skôr;
- pokiaľ bol p. P. prihlásený dňa 02.12.2016 ako zamestnanec sťažovateľa, je zrejmé, že dňa 01.12.2016 nebol legálne zamestnaný u sťažovateľa;
- z právneho hľadiska je predmetný správny delikt založený na objektívnej zodpovednosti, a preto otázka zavinenia tu nezohráva žiadnu úlohu;
- správny delikt, ktorého sa dopustil sťažovateľ bol jednoznačne zistený a výsluch účtovníčky sťažovateľa, resp. konfrontácia by nemohla prispieť k väčšiemu objasneniu veci;
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko žalobcu
11. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne aby zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.
12. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že
- kontrolovaná osoba porušila dohovor so sťažovateľom a namiesto dňa nástupu v piatok 02.12.2016, prišla na pracovisko už vo štvrtok;
- trvá na tom, že dňa 01.12.2016 sa s p. P. nestretol a žiadne pokyny mu nedal;
- k vyššie uvedenému tvrdeniu navrhoval ako svedka vypočuť svoju účtovníčku vykonať konfrontáciu p. T. s p. P.;
- všetky nedostatky zo strany sťažovateľa boli odstránené, p. P. bol deň po vykonanej kontrole prihlásený;
- právny názor o objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa nie je správny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nemôže platiť plošne na všetky prípady automaticky, práve naopak, v prípade sťažovateľa je nutné zohľadniť všetky okolnosti;
- sťažovateľ mal s fyzickou osobou založený pracovno-právny vzťah na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy a platil za ňu odvody;
- absentuje vôľová zložka obchádzať zákon;
- krajský súd nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a absolútne neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci; dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané, vyhodnotil krajský súd tendenčne, ignorujúc skutočnosti svedčiace v prospech sťažovateľa;
- krajský súd sa nevysporiadal so všetkými argumentmi a námietkami sťažovateľa a napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný;
- poukázal na plánované úpravy zák. č. 82/2005 Z.z. (o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov);
- navrhol, aby kasačný súd ustálil rozhodovaciu prax vo veciach preskúmavania zákonnosti rozhodnutí Národného inšpektorátu práce vo veciach nelegálneho zamestnávania.
13. Žalovaný navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV. Právne závery kasačného súdu
14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 195 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné zamietnuť (§ 461 S.s.p.).
15. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. apríla 2020 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).
16. V prejednávanej právnej veci je nesporné, že dňa 01.12.2016 bola u sťažovateľa a dňa 12.01.2017 na inšpektoráte práce vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Pri jej výkone bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sťažovateľom, ktoré bolo zdokumentované v protokole zo dňa 12.01.2017 č. IKO-6-3-1.2/P-A28-17, v ktorom bolo sťažovateľovi vytknuté využívanie závislej práce fyzickej osoby (p. P.), s ktorou nemal založené pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Tento skutok bol v protokole kvalifikovaný ako nelegálne zamestnávanie a sťažovateľovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky a uviesť svoj postup do súladu so zákonom.
Podľa § 13 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zák. č. 125/2006 Z.z. ) v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.
Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 125/2006 Z.z. protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b). Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.
Podľa § 12 ods. 2 písm. j) bod 3 zák. č. 125/2006 Z.z. na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený podať návrh na začatie konania o uloženípokuty podľa § 7 ods. 3 písm. j), § 19, 20 a osobitného predpisu.
17. Kompetencie a právomoci Inšpekcie práce sú dané osobitným právnym predpisom, ktorým je zák. č. 125/2006 Z.z., pričom hmotným, zachytiteľným výsledkom kontroly je Protokol o výsledku inšpekcie práce (ďalej aj ako „protokol"), ktorého obsahom je popis celého priebehu inšpekcie práce konkrétnym inšpektorom, s uvedením konkrétnych zistení a prijatím opatrení, ktoré sa v prípade existencie proklamovaného porušenia povinností zamestnávateľom demonštruje vo forme nariadenia Inšpektora práce a uloženia povinností zamestnávateľovi. V protokole zachytený výsledok inšpekcie je spolu s dodatkom k protokolu (§ 14 ods. 3 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z.) podkladom pre podanie návrhu na začatie konania o uložení pokuty.
18. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že informácie, ktoré poskytli fyzické osoby dňa 01.12.2016 boli zistené v súlade s postupom správnych orgánov podľa § 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. a v správnom konaní, ani v priebehu správneho súdneho konania neboli relevantne spochybnené, keďže sťažovateľ nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by obsah poskytnutých informácií spochybnil a samotná kontrolovaná fyzická osoba, v súvislosti s vykonávanou kontrolou, podala vysvetlenie k dôvodu svojej prítomnosti na pracovisku, pričom jej vysvetlenie (t.j. že na pracovisku vykonáva montážne práce so sadrokartónom) potvrdila aj ďalšia fyzická osoba, vykonávajúca obdobné práce ako SZČO. Je nepochybné, že kontrolovaná fyzická osoba sa na pracovisku sťažovateľa nachádzala a nebol žiadny dôvod poskytnuté informácie spochybniť a nepriznať im relevanciu. Z obsahu odpovedí fyzických osôb v zápisniciach o podaní informácií, kasačný súd nezistil, že by obsah zistení správnymi orgánmi, bol nedostatočný pre rozhodnutie vo veci že je prípadne potrebné, aby sa fyzické osoby (najmä kontrolovaná osoba) vyjadrili k ďalším okolnostiam. Zároveň sťažovateľ nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by vysvetlenia fyzických osôb boli nesprávne alebo neúplne zachytené, pričom správnosť ich zápisu bola fyzickými osobami vlastnoručným podpisom potvrdená. Podľa kasačného súdu si správne orgány zabezpečili dostatočné podklady pre začatie správneho konania o uložení pokuty, ako aj pre vydanie správneho rozhodnutia vo veci.
19. Ani podľa názoru kasačného súdu nebolo potrebné doplniť dokazovanie výsluchom účtovníčky sťažovateľa, resp. konfrontáciou kontrolovanej osoby s konateľom sťažovateľa, nakoľko za daných okolností by to neviedlo k inému zisteniu skutkového stavu a právnemu posúdeniu veci. Dôkazy obstarané prvostupňovým správnym orgánom bezprostredne pri výkone inšpekcie totiž spoľahlivo preukázali, že kontrolovaná osoba p. P. v čase kontroly dňa 01.12.2016 o 14:45 hod. vykonával pomocné stavebné práce pri montáži sadrokartónu v objekte kaviarne Café 41, OC Aupark, Námestie osloboditeľov 1, 040 01 Košice bez toho, aby mal so sťažovateľom uzavretý pracovnoprávny vzťah podľa zákonníka práce. Skutočnosť, že v uvedený deň vykonával na pracovisku pracovné činnosti, potvrdil inšpektor a pri kontrole i kontrolovaná osoba a ďalšia fyzická osoba, vykonávajúca montážne práce ako SZČO. Keďže v čase kontroly nebola kontrolovaná osoba zapísaná v registri zamestnancov Sociálnej poisťovne, ako to vyžaduje zákon č. 82/2005 Z. z. a zákon č. 461/2003 Z.z., boli aj podľa názoru kasačného súdu uvedené zistenia jednoznačným podkladom pre záver o naplnení skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania, za ktorý bola sťažovateľovi dôvodne uložená sankcia, a to v najnižšej zákonom vymedzenej výške.
20. Tvrdenie sťažovateľa o inom termíne nástupu do práce, sa vo svetle zistených skutočností javí byť účelovým. Pokiaľ zamestnanec vykonáva na pracovisku zamestnávateľa akúkoľvek závislú prácu, je zamestnávateľ povinný pred začatím výkonu závislej práce založiť s ním pracovnoprávny vzťah v zmysle vyššie citovaných ustanovení Zákonníka práce. Ako vyplýva z protokolu záznamu o vykonanej inšpekcii, p. P. bol nielen fyzicky na pracovisku prítomný, ale reálne sa na prácach zúčastňoval. Keďže sťažovateľ ako zamestnávateľ s ním nezaložil pred začatím výkonu závislej práce pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce, porušil tým ust. § 3 ods. 2 v spojení s ust. § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov a naplnil tým skutkovú podstatu správneho deliktu vymedzeného v § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov, keď porušil povinnosti vyplývajúce z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4, v ktorom sú definované právne predpisy, ktoré upravujú zákaznelegálneho zamestnávania.
Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
21. Správny poriadok v § 21 ods. 1 ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Je potrebné si uvedomiť, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne pojednávanie sa preto vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku resp. výsluch svedkov. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (zák. č. 125/2006 Z.z.) ako osobitný predpis povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje.
22. V danom prípade ani podľa názoru kasačného súdu nebolo potrebné ústne pojednávanie nariaďovať vzhľadom na vyjadrenia fyzických osôb, ktorých vyjadrenia boli prenesené, resp. boli uskutočnené v rámci výkonu inšpekcie v špecifikovaných zápisniciach. Z takto získaných informácií nevyplývajú žiadne rozpory. Z tohto dôvodu nariadenie pojednávania nebolo potrebné.
23. Sťažovateľom namietaný odklon krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu nebol opodstatnený. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti, napriek uplatneniu tohto dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. h) S.s.p. nevymedzil, od ktorého konkrétneho rozhodnutia kasačného súdu sa krajský súd odklonil. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že v zmysle ústavných princípov (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) pod ustálenou rozhodovacou praxou kasačného je nutné chápať aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolacieho súdu vykonávanú podľa Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a následne rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu v zmysle S.s.p. ako súdu kasačného. V súvislosti s týmto dôvodom kasačnej sťažnosti sťažovateľ nepoukázal na konkrétne rozhodnutia kasačného súdu, od ktorých sa mal krajský súd odchýliť, pričom sťažovateľ musí presne uviesť, ktorý konkrétny judikát nerešpektoval súd vo svojom rozhodnutí, čo v kasačnej sťažnosti absentovalo. Súd poukazuje na to, že S.s.p kladie na vymedzenie sťažnostných bodov prísne nároky (§ 440 ods. 1) pričom je upravené aj časové rozpätie v rámci ktorého je možné meniť a dopĺňať sťažnostné body, a to len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Z kasačnej sťažnosti musí byť jasné nielen to, z akých dôvodov sa rozhodnutie krajského súdu napadá, ale sťažovateľ musí uviesť aj to, na základe akých skutočností má za to, že tento dôvod kasačnej sťažnosti je daný, pritom nestačí len označenie domnelých vád rozhodnutia, z ktorých nevyplýva, ktorý dôvod kasačnej sťažnosti má na mysli.
V.
24. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd neporušil zákon, keď správnu žalobu zamietol, kasačná sťažnosť teda nie je dôvodná a preto ju v súlade s ust. § 461 S.s.p zamietol.
25. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľovi, ktorý bol v kasačnom konaní neúspešný nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.