ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: INTRO.CO, s.r.o., so sídlom Kopčanská 35, Holíč, IČO: 44 978 359, zast.: Právne centrum s.r.o., so sídlom Mýtna 42, Bratislava, IČO: 36 698 873, proti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 3, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/313/15-61 zo dňa 25. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k 5S/313/2015-96 zo dňa 18. mája 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/313/15-61 zo dňa 25. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k 5S/313/2015-96 zo dňa 18. mája 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie na správnom orgáne 1. Slovenský metrologický inšpektorát (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 1080/600/2015/R zo dňa 01.07.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o metrológii“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 700 eur za porušenie ustanovenia:
- § 19 ods. 1 a 2 písm. c/ zákona o metrológii tým, že na prevádzke Autorizovaný servis Ford a Mercedes - Benz, Kopčianska 35, Holíč, v čase metrologického dozoru dňa 16.04.2015 používal pri meraniach súvisiacich s platbami, ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia určené meradlo - tlakomer na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel: Wika, rozsah: 0-12 bar, výrobné číslo: 657994 bez platného overenia,
- § 19 ods. 1 a 2 písm. c/ zákona o metrológii tým, že na prevádzke Autorizovaný servis Ford a Mercedes - Benz, Kopčianska 35, Holíč, v čase metrologického dozoru dňa 16.04.2015 používal pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia určené meradlá - objemové prietokové meradlá na kvapaliny okrem vody (na oleje): Bager Meter Europa, GmbH, typ: LMOG, výrobné čísla:25070, 28347, 28339, 25064 bez platného overenia.
2. Žalobca podal v príslušnej lehote administratívne odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 2015/300/006639/02093 z 12.10.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že žalobcovi uložil pokutu 700,- eur podľa ustanovenia § 36 ods. 1 písm. c/ zákona o metrológii za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ zákona o metrológii tým, že na prevádzke Autorizovaný servis Ford a Mercedes - Benz, Kopčianska 35, Holíč, v čase metrologického dozoru dňa 16.04.2015 používal pri meraniach súvisiacich s platbami, ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a životného prostredia určené meradlá - tlakomer na meranie tlaku v pneumatikách motorových vozidiel: WIKA, rozsah: 0-12 Bar, výrobné číslo: 657994 a objemové prietokové meradlá na kvapalinu okrem vody (na oleje): Badger Meter Europa, GmbH, typ: LMOG, výrobné čísla: 25070, 28347, 28339, 25064, bez platného overenia.
3. Žalovaný odôvodnil zmenu rozhodnutia tým, že prvostupňový orgán na základe správne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnemu záveru, keď posúdil používanie určeného meradla - objemového prietokového meradla na kvapaliny okrem vody (na oleje) ako meranie, ktoré nie je meraním súvisiacim s platbami. Žalovaný mal za to, že používanie označených objemových prietokových meradiel na výmenu či doplnenie oleja v rámci bezplatného servisu bezpochyby je meraním súvisiacim s platbami. Vo vzťahu k výške pokuty uloženej prvostupňovým orgánom odkázal na skutočnosti uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a uviedol, že čas trvania protiprávneho konania je len jedným zo zákonných kritérií určenia výšky pokuty, že prvostupňový orgán použil pri rozhodovaní o?výške uloženej pokuty správnu úvahu, prihliadol na charakter,?závažnosť a čas protiprávneho konania spočívajúceho v? porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa, ďalej vzal do úvahy spôsob, akým došlo k porušeniu zákona, a prihliadol na následky zisteného protiprávneho konania, keďže používaním určených meradiel bez platného overenia nie sú zaručené správne výsledky meraní a?tým môže byť ohrozená bezpečnosť cestnej premávky, zákonom chránený majetok, zdravie, životné prostredie a?môže byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľom. Ďalej uviedol, že prvostupňový orgán ani žalovaný nie sú povinní preukazovať, či používanie určených meradiel bez platného overenia malo v?prípade žalobcu negatívne následky, pretože na uloženie pokuty stačí preukázať, že k?porušeniu zákona o?metrológii došlo, čo v? prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané. Napokon žalovaný poukázal na nevyhnutnosť proporcionality pokuty v tom zmysle, aby nebola neprimerane nízka.
II. Konanie na krajskom súde
4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) správnu žalobu, na základe ktorej krajský súd rozsudkom sp. zn. 5S/313/15-61 zo dňa 25. apríla 2017 v spojení s opravným uznesením č. k 5S/313/2015-96 zo dňa 18. mája 2018 (ďalej spolu len „napadnutý rozsudok“) zmenil preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v časti výroku uloženej pokuty tak, že žalobcovi uložil pokutu 50 eur. Zároveň žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
5. Krajský súd najskôr v odôvodnení uviedol, že žaloba nie je dôvodná (bod 31 odôvodnenia). Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že prvostupňový orgán bez pochybností nepreukázal samotné porušenie zákona o metrológii, ktoré by zakladalo jeho zodpovednosť za delikt.
6. Ďalej krajský súd uviedol (pre kasačný súd nie celkom zrozumiteľne), že „preskúmanie rozhodnutia v odvolacom konaní je právom účastníka konania a už z jeho povahy vyplýva, že rozhodnutie vydané v rámci odvolacieho konania nemôže meniť prvostupňové rozhodnutie v neprospech kontrolovanej osoby (okrem prípadov, ak by zistil v odvolacom konaní nové skutkové okolnosti), čo v danom prípade nastalo, preto nesúhlasí s tvrdením žalovaného uvedeným v bode 1/ tohto rozhodnutia.“
7. Súd pokračoval: „51/ Súd k tvrdeniu žalobcu uvedenom v bode 12/ tohto rozhodnutia uvádza, že vzmysle ustálenej judikatúry správnych súdov (napr. rozhodnutie č. 69/2008 ZP, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/20/2011), v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa žalobcu. Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov protiprávneho konania. Z podkladov spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného je zrejmé, že prvostupňový orgán v rozhodnutí použil iba všeobecné formulácie bez konkrétneho zdôvodnenia individuálneho prípadu žalobcu.“
8. Napokon krajský súd v dvoch odsekoch odôvodnil moderáciu sankcie: „54/ Súd na základe návrhu žalobcu zmenil výšku uloženej pokuty, pretože výška pokuty je podľa názoru súdu, neprimeraná. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovi bola uložená pokuta tak, ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia, že v čase metrologického dozoru dňa 16.04.2015 používal žalobca uvedené meradlá bez platného overenia. Ako to vyplýva z administratívneho spisu žalobca na základe opatrenia prvostupňového orgánu zabezpečil overenie uvedených meradiel a certifikáty o overení doručil prvostupňovému orgánu. Z výsledkov overenia pri uvedených meradlách vyplýva, že tieto meradlá zodpovedajú certifikovaného typu a požiadavkám uvedeným v prílohe č. 10, 11 a 12 k vyhláške ÚNMS SR č. 210/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov pri dodržaní § 15 ods. 6 zákona č. 142/2000 Z.z. v znení zákona č. 431/2004 Z.z. Podľa názoru súdu, teda nemohlo dôjsť k následkom uvedeným v rozhodnutí žalovaného str. 13. Z certifikátov o overení teda vyplýva, že aj v čase kedy meradlá nemali platné overenie do času vydania nových certifikátov tieto zodpovedali požiadavkám certifikovaného typu tak, ako to zistila Slovenská legálna metrológia, n.o. Bratislava vo vydaných certifikátoch zo dňa 04.05.2015. Na čo však, ako poľahčujúcu okolnosť žalovaný neprihliadol. 55/ Súd s poukazom na zistené skutočnosti zohľadnil namietané dôvody žalobcom v žalobe a na návrh žalobcu zo dňa 25.04.2017 postupoval v súlade s § 198 ods. 1 písm. a/ SSP a upravil výšku pokuty tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku na čiastku 50,- eur, ktorá je podľa názoru súdu primeraná na závažnosť, spôsob i čas trvania a následky protiprávneho konania.“
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu A) 9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p.), zároveň z opatrnosti zo všetkých dôvodov uvedených v § 440 S.s.p. a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne zmeniť rozsudok tak, že sa žaloba zamieta, alebo aby kasačný súd výšku pokuty uloženej preskúmavaným rozhodnutím v spojení s prvostupňovým rozhodnutím potvrdil, a žalobcovi náhradu trov nepriznal.
10. Sťažovateľ tvrdil, že oba správne orgány použili pri rozhodovaní o výške pokuty správnu úvahu v zákonom stanovených limitoch, pričom v prvostupňovom rozhodnutí sú uvedené všetky potrebné skutočnosti, prvostupňový orgán uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal, ktoré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov aplikoval, každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného pri metrologickom dozore. Uviedol, že sankcia musí byť kvôli svojej efektivite proporcionálna aj v tom zmysle, aby nebola neprimerane nízka, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinností. Mal za to, že sankcia uložená prvostupňovým orgánom bola primeraná.
11. Zároveň sťažovateľ poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku (povinnosť dbať na to, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely pri určovaní pokút), pričom tvrdil, že aj v iných obdobných prípadoch postupuje pri ukladaní pokút analogicky.
12. Podľa sťažovateľa z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán prihliadol na charakter a závažnosť protiprávneho konania spočívajúce v porušení zákonom chránených práv spotrebiteľa, ako aj na čas protiprávneho konania (deň metrologického dozoru), spôsob, akým došlo k porušeniu zákona a následky zisteného protiprávneho konania (používaním určených meradiel bez plateného overenia nie sú zaručené správne výsledky meraní, čím môže byť ohrozená bezpečnosť cestnej premávky, zákonom chránený majetok, zdravie, životné prostredie a môže byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi).
13. K argumentu krajského súdu, že nemohlo dôjsť k následkom uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí, sťažovateľ uviedol, že následok ako obligatórny znak skutkovej podstaty každého správneho deliktu je nielen porušenie, ale aj ohrozenie objektu - zákonom chráneného záujmu. Správne orgány podľa neho nie sú povinné preukazovať, či používanie určených meradiel bez platného overenia malo v prípade žalobcu negatívne následky, ale stačí preukázať, že došlo k porušeniu zákona o metrológii. V tejto súvislosti poukázal na to, že ide o objektívnu zodpovednosť.
14. Sťažovateľ namietal, že žalobca v odvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky pokuty. Sťažovateľ sa domnieva, že uložením nižšej pokuty by neboli naplnené ani základné funkcie postihu - prevencia (individuálna i generálna) a represia.
15. Výška pokuty uloženej v napadnutom rozsudku podľa sťažovateľa nemá pre žalobcu absolútne žiaden represívny ani preventívny charakter. Argumentoval aj tým, že výdavky na overenie všetkých dotknutých meradiel (podľa cenníka Slovenskej legálnej metrológie, n. o.) by boli spolu v sume 178,50 eur, pričom žalobca ich mal mať odo dňa skončenia predchádzajúceho overenia do dňa metrologického dozoru overené minimálne dva krát, teda celková suma za overenie by bola 357 eur. Sťažovateľ poukázal na to, že uložená pokuta 50 eur je tak pre žalobcu výhodnejšia ako dodržiavanie zákona o metrológii, čiže neplní preventívny ani represívny účinok, a takáto pokuta nebude ani citeľná v majetkovej sfére žalobcu.
16. Vo vzťahu k namietanému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sťažovateľ poukázal na rozsudok krajského súdu č. k. 6S/137/2013-32 z 10.04.2015, potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/165/2015; na rozsudok krajského súdu č. k. 2S/7/2014-36 zo dňa 25.05.2016; a rozsudok krajského súdu č. k. 1S/253/2013-49. Vo všetkých týchto prípadoch podľa sťažovateľa krajský súd nemenil výšku pokuty uloženej rozhodnutím metrologického inšpektorátu, pretože táto je vecou správnej úvahy a bola uložená analogicky pri zachovaní individuálneho posúdenia správneho deliktu.
B) 17. Žalobca v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť a priznať mu nárok na plnú náhradu trov kasačného konania. Stotožnil sa so závermi krajského súdu, pričom tvrdil, že krajský súd výšku pokuty posudzoval komplexne aj s prihliadnutím na spôsobenie či nespôsobenie škody na objekte správneho deliktu. Žalobca spochybnil tvrdenie, že pokuta 50 eur nemá žiadny represívny charakter a tvrdil, že aj samotné prejednanie veci malo za následok nápravu a žalobca sa vyvaroval akéhokoľvek ďalšieho porušovania zákona. Nástojil na objektivizácii určenia, aká výška pokuty je dostačujúca na spôsobenie represívneho účinku, a pokuta nemôže byť stanovená na základe ľubovôle správneho orgánu.
18. Žalobca poukázal na to, že aj v čase, kedy nemali meradlá platné overenie, zodpovedali požiadavkám certifikovaného typu, ako to zistila Slovenská legálna metrológia, n. o. vo vydaných certifikátoch, čím podľa neho boli eliminované riziká. Na argument sťažovateľa, podľa ktorého je pokuta 50 eur zanedbateľná pri nákladoch na overenie v sume 357 eur, žalobca uviedol, že zaplatením pokuty sa nezbaví povinnosti pravidelne certifikovať meradlá a pri opakovanom porušení povinností by bolo namieste ukladanie vyšších sankcií.
19. Ďalej žalobca tvrdil, že sťažovateľ nepoukázal na konkrétne prípady ukladania pokút, ktoré by boli obdobné s týmto prípadom. Mal za to, že závažnosť porušenia právnych predpisov musí byť posudzovaná striktne individuálne.
20. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému odklonu od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu žalobca uviedol, že nemožno stotožňovať prejednávaný prípad s prípadmi, na ktoré poukázal sťažovateľ. Namietal, že tieto rozhodnutia neboli podrobené testu zákonnosti v konaní pred Najvyšším súdom. Tvrdil, že súdna prax eviduje aj viacero rozhodnutí, v ktorých došlo k zmierneniu sankcie. Namietal, že rozhodnutie jedného senátu by nemalo byť záväzné pre rozhodovanie iného senátu toho istého súdu.
IV. Právne názory kasačného súdu 21. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“ alebo „Najvyšší súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/, § 145 ods. 2 písm. c/ S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná a z nižšie popísaných dôvodov zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
22. Sťažovateľ brojil najmä proti právnemu posúdeniu veci krajským súdom, ktorý považoval pôvodne uloženú pokutu za neprimeranú a na návrh žalobcu upravil jej výšku na sumu 50 eur. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že podľa administratívneho spisu z výsledkov overenia po dni metrologického dozoru vyplýva, že meradlá zodpovedajú príslušnému typu a požiadavkám, preto podľa krajského súdu nemohlo dôjsť k následkom uvedených v rozhodnutí žalovaného na s. 13 (tam žalovaný popísal možné riziká používania určených meradiel bez platného overenia, resp. nesprávnych meradiel, hlavne v cestnej premávke). Na to žalovaný podľa názoru krajského súdu neprihliadol ako na poľahčujúcu okolnosť. 23. Sťažovateľ zdôrazňoval, že pokuta musí byť proporcionálna aj v tom zmysle, aby nebola neprimerane nízka, aby sa sankcionovaná osoba do budúcnosti vyvarovala porušení zákonných povinností. Kasačný súd považuje jeho argumentáciu, ktorá poukazuje aj na potrebu generálnej a individuálnej prevencie, za relevantnú, a sčasti sa stotožnil aj s argumentom, že následok ako znak skutkovej podstaty správneho deliktu nastáva už ohrozením zákonom chráneného záujmu. Pritom však kasačný súd podotýka, že nepochybne je treba rozlišovať, či došlo len k ohrozeniu, alebo aj reálne nastal škodlivý následok v podobe materiálnej škody, škody na zdraví, poškodenia životného prostredia a podobne. Skutočný škodlivý následok porušenia právnej povinnosti si spravidla žiada prísnejšiu sankciu, aby tak došlo k určitej forme reštitúcie.
24. Kasačný súd poukazuje na to, že zákonom určené pravidelné overovanie určených meradiel má zabezpečiť relatívnu istotu, že meradlá merajú správne, na rozdiel od viac-menej nepodloženého spoliehania sa na ich funkčnosť a presnosť. Dôsledky používania nepresných meradiel môžu mať rôznu intenzitu, vo výnimočných prípadoch môžu byť až fatálne. Preto je treba trvať na vynucovaní povinností povinných (kontrolovaných) osôb v zmysle zákona o metrológii. Nemožno opomínať, že žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti autoservisných služieb.
25. V súdenej veci krajský súd v podstate bagatelizoval správny delikt žalobcu, keď mal za to, že nemohli nastať škodlivé následky, pretože meradlá napriek chýbajúcemu overeniu mali potrebné vlastnosti (čo vyplynulo z neskoršieho overenia). Podľa názoru kasačného súdu sa však týmto prístupom dáva neprípustne najavo používateľom určených meradiel, samotnému žalobcovi i širokej verejnosti, že pri tomto type meradiel je len malý až zanedbateľný spoločenský záujem na ich pravidelnom (certifikovanom) overovaní, za predpokladu ich faktickej funkčnosti. Tento moment je ešte zvýraznený tým, že overenie meradiel je v skutočnosti spojené s nákladmi ich používateľa, na čosprávne poukázal sťažovateľ. Správnemu súdu neprislúcha také moderačné oprávnenie, ktoré by eliminovalo niektorú z funkcií uloženej sankcie. V súdenom prípade sťažovateľ uvádzal náklady v stovkách eur, čo primeriaval k pokute vo výške 50 eur. V takejto situácii pokuta podľa názoru kasačného súdu naozaj dostatočne neplní preventívnu funkciu. V kontexte uvedeného nepôsobí presvedčivo ani argumentácia žalobcu, že na jeho nápravu by postačilo aj samotné prejednanie veci. Uložená sankcia musí byť spôsobilá účinne postihnúť žalobcu a zároveň ho odradiť od zanedbávania sankcionovaných povinností (a v tomto smere pôsobiť i na ďalšie subjekty v podobnom postavení). Jej výška sa s ohľadom na zistené okolnosti celkom iste má približovať dolnej hranici zákonom vymedzenej sadzby (čo správne orgány v prejednávanom prípade rešpektovali), avšak tak ako nesmie byť neprimeraná povahe skutku alebo pre delikventa likvidačná, nemôže ani prestať plniť funkciu sankcie.
26. Na základe týchto úvah dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd vec posúdil v rozpore s § 36 ods. 3 zákona o metrológii, keď považoval uloženú pokutu vo výške 700 eur za neprimeranú povahe skutku a uložil žalobcovi pokutu vo výške 50 eur.
27. Okrem toho, hoci to sťažovateľ nenamietal, kasačný súd poznamenáva, že v zmysle § 198 ods. 1 písm. a) S.s.p. môže správny súd pristúpiť k sankčnej moderácii na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania. Zo spisu však nevyplýva, že by krajský súd vykonával samostatné dokazovanie; v podstate len odmietol správnu úvahu žalovaného a nahradil ju vlastnou úvahou.
28. K druhému sťažnostnému bodu, ktorým sťažovateľ namietal odklon od ustálenej judikatúry, kasačný súd poukazuje na to, že významnou právnou hodnotou je aj stabilita právnej praxe ako celku, vrátane rozhodovacej činnosti nižších súdov. Avšak ako osobitný dôvod kasačnej sťažnosti rozoznáva Správny súdny poriadok v § 440 ods. 1 písm. h) iba odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovateľ uviedol len jeden rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo/165/2015, ku ktorému môže kasačný súd len konštatovať, že tento rozsudok neobsahuje dostatočne podrobnú argumentáciu vo vzťahu k úzko vymedzenej právnej otázke, ktorá je v súdenej veci sporná. Sťažovateľova kasačná sťažnosť teda v tejto časti nie je dostatočne podložená poukazom na ustálenú judikatúru kasačného súdu a preto nie je v tejto časti dôvodná (pozri § 440 ods. 2 S.s.p.). Argumentácia k tomuto sťažnostnému bodu však prakticky bola skonzumovaná pri posudzovaní namietanej nesprávnosti v právnom posúdení veci krajským súdom, ktoré musí viesť k zrušeniu rozsudku krajského súdu.
29. V ďalšom konaní bude krajský súd viazaný právnym názorom kasačného súdu a bude potrebné, aby sa vecou nanovo zaoberal, rozhodol vo veci a rozhodnutie dôsledne odôvodnil.
30. O náhrade trov kasačného konania rozhodne v zmysle § 467 ods. 3 krajský súd.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.